Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 352/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. T., T., t. č. Ústav na výkon väzby Leopoldov,

zastúpenej advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na osobnú slobodu podľa a 5 a základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -70 z 21. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2011

doručená sťažnosť R. T. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-70 z 21. júna 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Ústavný súd

poznamenáva, že sťažovateľka v sťažnosti článok zakotvujúci základné právo na súdnu

ochranu označila nesprávne ako (správne ide o ), čo

však ústavný súd vzhľadom na celkový obsah sťažnosti vyhodnotil ako chybu v písaní,

keďže sa nečlení na odseky a nezakotvuje právo na súdnu ochranu, ale

zakotvuje právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka má byť trestne stíhaná pre

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného

zákona s poukazom na a . Vec je v prípravnom

konaní, pričom sťažovateľka bola vzatá do väzby uznesením Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou (ďalej len „okresný súd“) č. k. -49 z 3. júna 2011 (ďalej aj

„uznesenie okresného súdu“) v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd porušil a 5 a

rozhodovaním o jej väzbe z dôvodu, že okresný súd nebol na rozhodnutie o väzbe

príslušný. V sťažnosti ďalej uviedla:

«Nezákonnú situáciu vytvorili orgány činné v prípravnom trestnom konaní tak, že

„podkvalifikovali“ skutok, aby bol zdanlivo príslušný rozhodovať Okresný súd Bánovce nad

Bebravou a po vzatí sťažovateľky do väzby bez toho, aby boli zabezpečené nejaké nové

relevantné dôkazy oproti stavu dôkazov dostupných pri vznesení obvinenia, právnu

kvalifikáciu upravili dňom 4.7.2011 z pôvodnej podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zák na

súčasnú podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2, písm. c/, písm. j/ Tr. zák.

Táto právna kvalifikácia zakladá príslušnosť Okresného súdu Trenčín na

rozhodovanie o väzbe s poukazom na ustanovenie a ,

pričom len „umelo“ bola navodená situácia pre založenie miestnej príslušnosti iného súdu

na rozhodovanie, o čom svedčí ďalší postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré na

základe tých istých dôkazov, aké mali k dispozícii už pri vznesení obvinenia a podávaní

návrhu na vzatie do väzby, právnu kvalifikáciu upravili.

Sťažovateľka takýto postup považuje za svojvôľu, vníma ju ako snahu o založenie

príslušnosti na rozhodovanie o jej väzbe iného súdu, než príslušného podľa zákona.

Nič by sa nedalo zmene právnej kvalifikácie vytknúť iba za situácie, ak by výsledky

vyšetrovania po vzatí sťažovateľky do väzby, dôkaznú situáciu vo veci zmenili, čo sa

nestalo.»

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nasledovné

rozhodnutie:

„Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -70 zo dňa 21. 6. 2011 porušil

ústavné právo sťažovateľky na osobnú slobodu podľa a 5 Slovenskej

republiky a jej právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 45 ods. 1

Slovenskej republiky.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -70 zo dňa 21. 6. 2011 sa

zrušuje a sťažovateľka sa prepúšťa z väzby.“

Súčasne sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o povinnosti uhradiť trovy

konania „za 2 úkony právnej pomoci (á 123,50 + 7,41 x 2 = 261,82 Eura)“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľky spochybňujúca miestnu príslušnosť

okresného súdu rozhodujúceho o návrhu námestníka okresnej prokurátorky Okresnej

prokuratúry Bánovce nad Bebravou č. k. -18 z 2. júna 2011 na jej vzatie do väzby.

Tým malo dôjsť k porušeniu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a základného práva na súdnu ochranu podľa .

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu základného práva na súdnu

ochranu podľa ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(napr. v uznesení o prijatí sťažnosti, , )

poukazuje na to, že obsahuje nielen jej základné hmotné, ale aj procesné

atribúty práva na osobnú slobodu, t. j. vrátane práva na spravodlivé súdne konanie pri jej

pozbavení, a preto na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe sú aplikovateľné tieto špeciálne

ustanovenia o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenia obsiahnuté v čl. 46 ods. 1

. Z uvedeného dôvodu ústavný súd preskúmaval sťažnosť sťažovateľky v rozsahu

namietaného porušenia a 5 , ktorého implicitnou súčasťou sú aj záruky

práva na spravodlivé súdne konanie vyjadrené v .

Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu k väzbe

obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na

základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto

nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu

alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou

(, ). Z vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi

väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen

pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby

je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať

ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto

konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa , z ktorého

vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti

väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností,

a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne ).

Ústavný súd pri uplatnení svojej právomoci vychádza z názoru, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu

ďalej vyplýva, že právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov

vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie

o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol

vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len

na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení

väzby. Do obsahu právomoci ústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť

skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii

zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom

inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu,

súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie

takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní ().

Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. ,

).

Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou

je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s

alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách ().

Základné právo podľa vo svojom znení odkazuje na zákon,

a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd

do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia

závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (). Rovnako aj

z vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je tak

integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody ().

Podľa konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva

v prvom stupni konanie o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest

odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo ak bol

skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou

skupinou.

Podľa a úkony pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak

je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý

podal príslušný návrh. Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 je na vykonanie úkonov pred

začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle

krajského súdu, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac,

úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

Podľa a ak je na podklade trestného oznámenia

alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že

trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení

obvinenia... Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že

skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším

trestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný, policajt

obvineného na túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj v zápisnici.

Rovnopis upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi.

Zo sťažovateľkou pripojeného uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru (ďalej len

„vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-110/BOK-ZA-2011 z 1. júna 2011 ústavný súd zistil, že voči

sťažovateľke bolo najskôr vznesené obvinenie za zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §

172 ods. 1 písm. b), c) a d) .

K zmene právnej kvalifikácie skutku, za ktorý bolo voči sťažovateľke vznesené

obvinenie, došlo 4. júla 2011 písomným upozornením vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 6

, v zmysle ktorého má byť skutok, za ktorý bolo voči sťažovateľke

vznesené obvinenie, ďalej kvalifikovaný aj ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa s poukazom na

písm. i), a písm. j) . Uvedenú zmenu právnej kvalifikácie skutku teda

vykonal vyšetrovateľ až po právoplatnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského

súdu. Sťažovateľka pritom sťažnosťou nenapadla postup vyšetrovateľa, na základe ktorého

bola zmenená právna kvalifikácia skutku, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie, napadla len

uznesenie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -49 z 3. júna 2011.

Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v tomto prípade zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom. Keďže sťažovateľka nenapáda postup vyšetrovateľa,

ktorým došlo k zmene kvalifikácie skutku, za ktorý jej bolo vznesené obvinenie, ústavný

súd vzhľadom na viazanosť petitom sťažnosti nie je oprávnený preskúmavať tento procesný

postup vyšetrovateľa. V tejto súvislosti sa žiada poukázať aj na skutočnosť, že sťažovateľka,

ktorá je v procesnom postavení obvinenej, má podľa právo

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup

policajta. Prokurátor súčasne podľa vykonáva

v prípravnom konaní dozor nad dodržiavaním zákonnosti.

V okolnostiach prípadu je okrem toho, že k zmene právnej kvalifikácie skutku, pre

ktorý bolo sťažovateľke vznesené obvinenie, došlo až po právoplatnosti napadnutého

uznesenia, podstatná aj skutočnosť, že sťažovateľka v konaní pred súdom o návrhu na jej

vzatie do väzby nenamietala nesprávnosť kvalifikácie skutku, ktorá v tom čase vyplývala

z uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-110/BOK-ZA-2011 z 1. júna

2011. Ako vyplýva z uznesenia okresného súdu, obvinená využila v konaní pred súdom

svoje zákonné právo odmietnuť výpoveď, pričom ani obhajca uvedenú právnu kvalifikáciu

skutku, za ktorý je stíhaná, nenamietal, a to ani v písomnej sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -49 z 3. júna 2011.

Ústavný súd nezistil, že by o návrhu na vzatie sťažovateľky do väzby rozhodoval

v prvom stupni súd, ktorý nebol vo veci príslušný rozhodovať. Keďže v čase rozhodovania

danej väzobnej veci nebol skutok, za ktorý bolo sťažovateľke vznesené obvinenie, právne

kvalifikovaný ako skutok spáchaný organizovanou skupinou, ako to má vyplývať až

z neskôr vydaného upozornenia vyšetrovateľa zo 4. júla 2011, neboli v čase rozhodovania

okresného súdu o návrhu na vzatie do väzby sťažovateľky splnené podmienky podľa § 16

ods. 1 určujúce príslušnosť na konanie o veci okresnému súdu v sídle

krajského súdu. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v časti, v ktorej namietala porušenie

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) vyplýva, že v bežnej praxi súdov dochádza k zmene príslušnosti všeobecného súdu

rozhodujúceho o väzbe v prípravnom konaní. Napríklad v uznesení sp. zn.

z 9. septembra 2008 najvyšší súd uviedol: „Pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby

nezáleží na tom, ktorým súdom bol obvinený vzatý do väzby, lebo z ustanovenia § 24

vyplýva zásada, že o väzbe rozhoduje vždy ten súd, ktorého

príslušnosť je daná podľa štádia, v ktorom sa trestné stíhanie obvineného nachádza. To

znamená, že ak bol obvinený vzatý do väzby sudcom pre prípravné konanie súdu určitého

druhu, rozhoduje o ďalšom trvaní väzby sudca tohto súdu len do skončenia prípravného

konania, za predpokladu, že nedošlo k zmene príslušnosti súdu v zmysle § 24 ods. 1

.“

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil, že by napadnutým uznesením krajského

súdu v spojení s uznesením okresného súdu došlo k porušeniu zákonných ustanovení

o určení príslušnosti okresného súdu podľa prvej hlavy druhej časti prvého dielu Trestného

poriadku ani ustanovení o väzbe podľa štvrtej hlavy prvého dielu .

Napokon je potrebné podotknúť, že sťažovateľka okrem námietky nezákonnosti

napadnutého uznesenia z dôvodu, že o väzbe nerozhodol okresný súd príslušný podľa

zákona, ani netvrdila porušenie iných ustanovení . Podľa názoru

ústavného súdu preto napadnuté uznesenie krajského súdu nesignalizuje porušenie

základného práva na osobnú slobodu podľa a , reálnosť ktorého by

mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, na základe čoho ústavný súd sťažnosť

odmietol podľa považujúc ju za zjavne neopodstatnenú.

Keďže bola sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011