Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 326/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť D. M., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., Č., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a podľa Listiny základných práv a slobôd a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

220/2004 a jeho rozsudkom z 9. novembra 2010 a postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 22. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2011

doručená sťažnosť D. M., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. V.,

Č., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. novembra 2010 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 22. februára 2011 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. -407 zo dňa 9. 11. 2010

som bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody 2.812,20 Eur s 13%

úrokom z omeškania od 1. 5. 2003 do zaplatenia. Súd prvého stupňa návrh... navrhovateľa

vo zvyšku 713,66 Eur zamietol. Zaviazal ma hradiť navrhovateľovi trovy konania včítane

trov právneho zastúpenia v sume 5.034,51 Eur… a zaplatiť na účet Okresného súdu v Čadci

titulom trov preddavkovaných štátom 252,44 Eur...

Proti tomuto rozsudku som podal… odvolanie, ktorým som… napadol všetky výroky

rozsudku. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. -436 z 22. 2. 2011 rozhodol

o mojom odvolaní tak, že rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil a v časti výroku,

ktorým som bol zaviazaný k povinnosti hradiť navrhovateľovi trovy konania včítane trov

právneho zastúpenia v sume 5.034,51 Eur zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Ohľadom výroku súdu prvého stupňa, ktorým mi bola uložená povinnosť zaplatiť na

účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom 252,44 Eur do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku, hoci aj tento výrok som napadol odvolaním, krajský súd opomenul

rozhodnúť.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline nadobudol právoplatnosť dňa 27. 6. 2011

a rozsudok Okresného súdu v Čadci nadobudol právoplatnosť okrem výroku o trovách

konania dňa 27. 6. 2011. ...

Rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. -436 z 22. 2. 2011

a Okresného súdu v Čadci sp. zn. -407 z 9. 11. 2010 nepovažujem za zákonné.

Týmito rozsudkami došlo k porušeniu mojich základných práv, preto podávam proti

obidvom týmto rozhodnutiam ústavnú sťažnosť, ktorú odôvodňujem nasledujúcimi

skutočnosťami...“

V ďalšom sťažovateľ podrobne uviedol svoje odvolacie dôvody proti rozsudku

okresného súdu a dôvody, v ktorých vidí porušenie ním označených základných a iných

práv:

„Krajský súd odôvodnil rozsudok sp. zn. -436 z 22. 2. 2011

nasledujúcimi skutočnosťami:… Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého

rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci

v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa po zrušujúcom uznesení

odvolacieho súdu doplnil dokazovanie naznačeným spôsobom a rozhodol vecne správne,

keď skutkový stav už dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade

s ust. , na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa v plnom rozsahu

stotožňuje, preto s poukazom na citované ustanovenie ďalšie

odôvodnenie nevyhtovuje, pretože sa úplne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa...

Odvolací súd sa v odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré som

uvádzal v podanom odvolaní, ktoré podľa môjho názoru spochybňovali zákonnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, hoci

pre takýto postup neboli dané zákonné dôvody, pričom svoje rozhodnutie riadne

neodôvodnil...

Zákonodarcom upravenú fakultatívnu možnosť odvolacieho súdu obmedziť sa

v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia je vždy potrebné v záujme ústavne konformného výkladu (čl. 152

ods. 4 ) aplikovať aj vo svetle judikatúry ústavného súdu a ESĽP zaoberajúcej sa

právom účastníka občianskeho súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu. Ak tak všeobecný súd nepostupoval, jeho rozsudok je nevyhnutné

považovať za arbitrárny, zjavne neodôvodnený, a tým priamo zasahujúci do základného

práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa (

listiny).

Za týchto okolností bolo povinnosťou krajského súdu na moju odvolaciu

argumentáciu primeraným a ústavne konformným spôsobom reagovať. Krajský súd však

v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a nereagoval ani na podstatné odvolacie

námietky, pričom od uvedenej povinnosti ho nemôže oslobodiť ani znenie § 219 ods. 2

, ktoré nemožno aplikovať čisto formálne, ale v spojení s judikatúrou ústavného súdu

a ESĽP a súčasne v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p… Bolo preto povinnosťou odvolacieho

súdu (a to bez ohľadu na znenie ) napraviť pochybenie okresného súdu

a primeraným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať na moje odvolacie námietky.

Krajský súd sa však právnou argumentáciou môjho právneho zástupcu dôsledne nezaoberal

a ani neuviedol na zvýraznenie správnosti a presvedčivosti rozsudku okresného súdu žiadne

dôvody, ktoré by umožnili konštatovať, že svojím postupom pri odôvodnení napadnutého

rozsudku neporušil moje základné právo na súdnu ochranu.

Krajský súd môže postupovať podľa ustanovenia iba vtedy, ak

takéto odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu

a spravodlivý proces… Odvolací súd nemôže bez ďalšieho prevziať závery súdu prvého

stupňa, keď sa ani ten s argumentáciou odvolateľa nezaoberal…

Odvolací súd mal vo svojom rozsudku uviesť dôvody, prečo nemožno považovať moje

argumenty a argumenty môjho právneho zástupcu v konaní na súde prvého stupňa

a v podanom odvolaní za správne, prečo ich nemohol po právnej a vecnej stránke

akceptovať...

Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline je zrejmé, že krajský

súd na skutočnosti sťažovateľa, ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu

v Čadci… fakticky nereagoval. Doterajšie konanie a rozhodovanie krajského a okresného

súdu bolo jednostranné, pretože súdy obidvoch stupňov nebrali do úvahy tvrdenia

sťažovateľa a ním navrhované a predkladané dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na spravodlivé

posúdenie skutkového stavu v jeho spore...

Bolo povinnosťou krajského súdu, ako odvolacieho súdu, aby dal jednoznačnú

odpoveď na všetky námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní proti napadnutému

rozhodnutiu prvostupňového súdu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu takéto závery

neobsahuje, je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čím sa reálne nezabezpečilo

uplatnenie základného práva sťažovateľa podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru...

Krajský súd v Žiline v napadnutom rozhodnutí vôbec nereagoval na námietku

premlčania, ktorú som vzniesol v odvolacom konaní ohľadom sumy 3.525,86 Eur, ktorá

predstavovala celú žalovanú sumu po navrhovateľom vykonanej zmene rozsudočného

návrhu podaním zo dňa 9. 3. 2009, ktoré bolo doručené súdu 10. 3. 2009 a na pojednávaní

dňa 30. 4. 2009.

Krajský súd v Žiline v napadnutom rozhodnutí vôbec nereagoval na tú časť môjho

odvolania z 20. 12. 2010 proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej som napádal výrok

rozsudku o úrokoch z omeškania, ktorý nebol vôbec rozsudkom súdu prvého stupňa

odôvodnený.

Krajský súd v Žiline v napadnutom rozhodnutí vôbec nereagoval na tú časť môjho

odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej som napádal výrok rozsudku, ktorým

mi bola uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov

preddavkovaných štátom 252,44 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Žiline v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo nereagoval

na tú časť môjho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej som napádal výrok

rozsudku, ktorým mi bola uložená povinnosť hradiť trovy konania včítane trov právneho

zastúpenia v sume 5.034,51 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Krajský súd síce

rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým som bol zaviazaný k povinnosti hradiť

navrhovateľovi trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 5.034,51 Eur zrušil

a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa

však dôsledne nevysporiadal s mojimi argumentmi ohľadom nesprávnosti priznaných trov

konania včítane trov právneho zastúpenia v uvedenej sume, pokiaľ ide o výpočtový základ

pre priznanie trov právneho zastúpenia a počet vykonaných úkonov právnej služby právnym

zástupcom navrhovateľa. Súdu prvého stupňa krajský súd nariadil, aby opätovne preskúmal

uplatnenú náhradu trov konania a postupoval podľa ustanovenia

znenie pred čiarkou, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí...

Poukazujem na to, že krajský súd sa v podstate stotožnil, pokiaľ ide o rozhodnutie vo

veci samej, s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý riadne a presvedčivo

neodôvodnil výšku škody, ktorú som mal spôsobiť navrhovateľovi, pričom súd prvého

stupňa vôbec neodôvodnil výrok rozsudku ohľadom priznaného úroku z omeškania vo výške

13 % od 1. 5. 2003. Krajský súd v Žiline svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným

spôsobom, čím fakticky odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho

ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Skutočnosti, ktoré som uvádzal v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého

stupňa, uvádzam aj v tejto ústavnej sťažnosti a žiadam, aby k nim ústavný súd prihliadol pri

rozhodovaní o mojej ústavnej sťažnosti...“

Sťažovateľ navrhol „aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. -436 z 22. 2. 2011 podľa § 55

ods. 2 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov a aby J… uložil, aby sa dočasne zdržal oprávnenia

priznaného mu právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Čadci…“ a o jeho sťažnosti

rozhodol takto:

„1. Základné právo D. M. na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo

dňa 22. 2. 2011 a postupom a rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. zo

dňa 9. 11. 2010 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22. 2. 2011

a rozsudok Okresného súdu v Čadci sp. zn. zo dňa 9. 11. 2010 sa zrušujú a vec

sa vracia Okresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline a Okresný súd v Čadci sú povinné spoločne a nerozdielne

nahradiť D. M. trovy konania… v sume 332,50 Eur… na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. M. V., advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu bola sťažovateľovi ako

odporcovi v súdnom konaní uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 812,20 €

s 13 % úrokom z omeškania od 1. mája 2003 do zaplatenia z titulu náhrady škody

vzniknutej na motorovom vozidle navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil

sťažovateľ, návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 713,66 € bol zamietnutý, sťažovateľovi

bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi trovy súdneho konania v sume 5 034,51 € a

zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu v sume 252,44 €.

Sťažovateľ podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku okresného súdu

a krajský súd rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v časti výrokov vo veci samej

(t. j. výrok o uložení povinnosti zaplatiť sumu 2 812,20 € s 13 % úrokom z omeškania od

1. mája 2003 do zaplatenia a výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti), zrušil výrok

o povinnosti sťažovateľa zaplatiť odporcovi trovy súdneho konania v sume 5 034,51 €

a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ďalej rozhodol

o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich nepriznal.

Sťažovateľ vidí porušenie ním označených základných a iných práv v nesprávnych

skutkových a právnych záveroch a nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného súdu

a rozsudku krajského súdu.

Podľa sťažovateľa okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané v súdnom

konaní, nevysporiadal sa s rozpormi v znaleckých posudkoch k posúdeniu sumy náhrady

škody, nevykonal sťažovateľom navrhované dôkazy a v dôsledku uvedeného dospel

k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a nedostatočnému odôvodneniu svojho

rozsudku. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozsudku okresného súdu sťažovateľ

poukázal aj na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia, pokiaľ ide o navrhovateľovi priznané

úroky z omeškania z priznanej istiny z titulu náhrady škody.

Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal riadne s jeho odvolacími

dôvodmi tým, že pri odôvodnení svojho rozsudku postupoval podľa § 219 ods. 2

(ďalej len „OSP“) a plne sa stotožnil so závermi okresného

súdu. Podľa sťažovateľa vzhľadom na nedostatky rozsudku okresného súdu, ktoré uviedol

vo svojom odvolaní a ktoré totožne uvádza v sťažnosti, neboli splnené zákonné podmienky

na takýto postup pri odôvodňovaní rozsudku krajského súdu.

Sťažovateľ vo vzťahu k postupu a rozsudku krajského súdu okrem nevysporiadania

sa s jeho ostatnými odvolacími dôvodmi namietal aj to, že krajský súd sa v odôvodnení

svojho rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou

sťažovateľom v jeho odvolaní a s namietaným nedostatkom odôvodnenia rozsudku

okresného súdu v časti priznaných úrokov z omeškania a dostatočne sa nevysporiadal

s odvolacími dôvodmi smerujúcimi proti výroku o trovách konania. Sťažovateľ namietal aj

to, že krajský súd opomenul rozhodnúť o jeho odvolaní v časti smerujúcej proti výroku

rozsudku okresného súdu o povinnosti sťažovateľa zaplatiť trovy štátu.

K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľa postupom

a rozsudkom okresného súdu

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu a jeho rozsudok boli

preskúmateľné na základe dostupného riadneho opravného prostriedku (prípustného

odvolania), ktorý sťažovateľ aj využil, a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie a rozhodnutie.

K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľa postupom

a rozsudkom krajského súdu

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis

, , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že

kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom rozhodovania ústavného

súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,

že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.

odopretiu základných práv alebo slobôd ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj

konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (). Ochrany základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) sa možno domáhať

v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. ).

zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

a tiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

neznamenajú právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ich účelovo

chápať tak, že ich naplnením je len víťazstvo v takomto spore (,

).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd nezistil, že by

okresným súdom aplikovaný postup pri hodnotení dôkazov a jeho skutkové a právne

závery, s ktorými sa krajský súd stotožnil, boli v takom rozpore s vykonaným dokazovaním,

ktorý by mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku

krajského súdu v súlade s jeho právomocami ustanovenými v . Naopak,

ide o právne závery, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným

spôsobom zdôvodnené, t. j. tak, ako to vyplýva z požiadaviek základného práva na súdnu

ochranu podľa a aj práva podľa dohovoru. Vzhľadom na

uvedené a obsah odvolacích dôvodov sťažovateľa ústavný súd nezistil žiadne okolnosti,

ktoré by nasvedčovali arbitrárnosti postupu krajského súdu, keď sa tento pri odôvodnení

svojho rozsudku plne stotožnil s dôvodmi rozsudku okresného súdu v súlade s § 219 ods. 2

.

Skutočnosť, že v rozsudku okresného súdu absentuje odôvodnenie vo vzťahu

k úrokom z omeškania a že krajský súd na tento nedostatok vytýkaný sťažovateľom v jeho

odvolaní nereagoval, síce možno hodnotiť ako nedostatok odôvodnenia rozsudku krajského

súdu, avšak podľa názoru ústavného súdu (vzhľadom na hodnotu sporu a úrokov

z omeškania a všetky okolnosti prípadu) v uvedenom nemožno ustáliť takú intenzitu

nedostatočného odôvodnenia, ktorá by zakladala ústavnoprávny rozmer a možnosť

porušenia základných a iných práv sťažovateľa.

Ústavný súd nezistil žiadne prvky arbitrárnosti v rozsudku krajského súdu, ktoré by

spočívali v tom, že sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou sťažovateľom

v jeho odvolaní (keďže na vznášanie takýchto námietok sa v odvolacom konaní už

neprihliada), resp. dostatočne sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi smerujúcimi proti

výroku o trovách konania (pretože výrok rozsudku okresného súdu v tejto časti bol zrušený

a vrátený na ďalšie konanie).

Pokiaľ krajský súd opomenul vo svojom rozsudku rozhodnúť o tej časti odvolania

sťažovateľa, ktorá smerovala proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách štátu,

ústavný súd konštatuje, že dôsledkom uvedeného nemohlo dôjsť k právoplatnosti rozsudku

okresného súdu v tomto jeho výroku a sťažovateľ má možnosť domáhať sa nápravy

využitím procesného postupu pred všeobecným súdom. Vzhľadom na uvedené toto

opomenutie v rozhodovaní krajského súdu nie je spôsobilé založiť právomoc ústavného

súdu ako ani možnosť porušenia základných a iných práv sťažovateľa.

V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým rozsudkom

krajského súdu ústavný súd opätovne zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu podľa a listiny a práva podľa dohovoru

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný

a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov

arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr.

, ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti smerujúcej proti postupu a rozsudku krajského súdu podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011