Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 345/2011
PDF · 175.86 KB
No categories available
I. ÚS 345/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej advokátom Mgr. R.
H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava
v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 25 K 27/2010 a jeho uznesením zo 14. apríla
2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti B., a. s., o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna
2011 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“, v citovanom texte aj
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konkurznom
konaní vedenom pod sp. zn. 25 K 27/2010 a jeho uznesením zo 14. apríla 2011.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:
„Okresný súd Trnava, sp. zn. 25 K/27/2010, uznesením zo dňa 18. 8. 2010, vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka T., s. r. o., T... a zároveň ustanovil do funkcie správcu... Súd
vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu.
Veriteľ B. a. s... B... si v zastúpení právneho zástupcu... prihlásil do konkurzu 44
pohľadávok na samostatných Prihláškach pohľadávok spolu so Súhrnným prehľadom.
Prihlášky boli podané dvojmo u správcu konkurznej podstaty, osobne dňa 1. 10.
2010 a 1-krát na Okresnom súde v Trnave cestou doporučenej poštovej zásielky s
doručenkou.
Až na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 12. 11. 2010 bol veriteľ oboznámený s
tým, že prihláška veriteľa v sume 28.008,70 EUR (označená ako prihláška č. 24) bola síce
podaná u správcu konkurznej podstaty, avšak nebola podaná na súde. Z tohto dôvodu
správca oznámil, že na túto prihlášku sa neprihliada...
Podaním zo dňa 8. 12. 2010, doručené Okresnému súdu... dňa 10. 12. 2010,
sťažovateľ podal žiadosť o prihlásenie pohľadávky podľa prihlášky pohľadávky č. 24
veriteľa B., a. s... B... v sume 28.008,70 EUR, do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu
T., s. r. o... ktorú sťažovateľ opakovane priložil, a zároveň požiadal o odpustenie zmeškanej
lehoty prihlášky pohľadávky č. 24...
Zároveň s tým sťažovateľ požiadal, aby Okresný súd... v konkurznom konaní sp. zn.
25 K/27/2010 prihlášku pohľadávky veriteľa... v sume 28.008,70 EUR zaradil do konečného
zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní voči úpadcovi... spis. zn. 25 K/27/2010,
s dátumom podania dňa 4. 10. 2010.
Okresný súd... vydal dňa 14. 4. 2011 Uznesenie, č. k. 25 K/27/2010-1855, v ktorom
rozhodol, že súd zamieta návrh veriteľa... na odpustenie zmeškania lehoty na prihlásenie
pohľadávky.
Uvedené Uznesenie odôvodnil tým, že podľa § 197 ods. 3 zákona č.7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona
nie je prípustné...“
3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ústavnému súdu podala «sťažnosť voči
porušovateľovi na základe rovnakých skutkových okolností, v tom čase však poslednému
„inému zásahu“ Okresného súdu Trnava – Zápisnica o výsledku prešetrenia zo dňa 18. 3.
2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 25 K 27/2010. sťažnosť v tejto veci je vedená na
Ústavnom súde SR pod č. k. Rvp 925/2011...
S prihliadnutím na obsah pôvodnej sťažnosti a tejto podávanej sťažnosti, kde
z obsahu vyplýva určitá právna a skutková súvislosť uvedených sťažností, dávame na
zváženie, aby Ústavný súd SR rozhodol, uplatniac citované právne normy [§ 31a zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a § 112 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“), pozn.] o spojení týchto sťažností na spoločné konanie.».
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1) Základné právo spoločnosti B., a. s... B.., na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru..., postupom a rozhodnutím - Uznesením zo dňa 14. 4. 2011, č. k. 25 K/27/2010-
1855 – Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn 25 K 27/2010 porušené bolo.
2) Uznesenie Okresného súdu... zo dňa 14. 4. 2011, sp. zn 25 K 27/2010-1855, sa
zrušuje a prikazuje sa Okresnému súdu... znovu konať a rozhodnúť, t. j. zaoberať sa
prihlášku pohľadávky č. 24 konkurzného veriteľa... vo výške 28.008,70 EUR, ako návrhom
na začatie konania vo veci konkurzu na majetok úpadcu..., č. k. 25 K 27/2010, pričom
právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania dňa
4. 10. 2010.
3) Okresný súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi... trovy právneho zastúpenia vo
výške 314,18 EUR...“
5. Sťažovateľka k sťažnosti pripojila korešpondenciu s okresným súdom a Krajským
súdom v Trnave týkajúcu sa preukazovania pravdivosti jej tvrdenia (majúcu preukázať jej
tvrdenie) „o strate konkurznej prihlášky č. 24 pri manipulácii na Okresnom súde...“ ako
základnej (prvotnej) právne relevantnej skutočnosti, ktorej neakceptovanie okresným súdom
malo v konečnom dôsledku spôsobiť ňou namietané porušenie označených práv.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o
ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo
veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak
namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.
I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 244/2010).
9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.
25 K 27/2010 zo 14. apríla 2011, ktorým bol zamietnutý jej návrh (ako konkurzného
veriteľa) na odpustenie zmeškanej lehoty na prihlásenie pohľadávky (č. 24) v sume
28 008,70 €.
10. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú
právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.
Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).
Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade
s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto
predpisom je Občiansky súdny poriadok, v posudzovanej veci aj príslušné ustanovenia
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“).
11. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite
zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,
12. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).
13. Z obsahu sťažnosti (a k nej pripojených písomností) vyplýva, že jej podstatou je
nesúhlas sťažovateľky s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym názorom
okresného súdu, teda s jeho interpretáciou a aplikáciou príslušných procesných zákonných
ustanovení v jeho právnej veci, najmä však ustanovenia § 197 ods. 3 (a tým aj § 28 ods. 5,
pozn.) zákona o konkurze.
14. Okresný súd v namietanom uznesení zamietol návrh sťažovateľky na odpustenie
zmeškania lehoty na prihlásenie pohľadávky. Svoje rozhodnutie takto odôvodnil:
„Okresný súd... dňa 27. 10. 2010 vyhotovil úradný záznam podľa § 29 ods. 1
vyhlášky č. 665/2005 Z. z., z ktorého vyplýva, že pri porovnávaní údajov zapísaných do
zoznamu pohľadávok s prihláškami doručenými súdu a úprave konečného zoznamu
pohľadávok bolo zistené, že prihláška veriteľa B., a. s... B., prihlásená v sume 28.008,70 eur
doručená správcovi, nebola podaná na súde. Na základe uvedenej skutočnosti bol príslušný
list zoznamu pohľadávok k pohľadávke uplatnenej prihláškou v každom rovnopise
prečiarknutý trvalým spôsobom a trvalým spôsobom v ňom bolo uvedené, že sa na prihlášku
neprihliada, zákonný dôvod neprihliadania a dátum zápisu.
Podaním zo dňa 08. 12. 2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 12. 2010 požiadal
vyššie uvedený veriteľ o odpustenie zmeškanej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
konkrétne ohľadom pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 24.
Podľa § 197 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odpustenie zmeškania lehoty
v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
S poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona súd návrh veriteľa na odpustenie
zmeškanej lehoty zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“
15. Podľa § 28 ods. 5 zákona o konkurze prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ
v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd.
Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na
prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa
v konkurze neprihliada. Podľa § 28 ods. 6 zákona o konkurze doručenie prihlášky na súd má
pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na
súde. Podľa § 197 ods. 3 zákona o konkurze odpustenie zmeškanej lehoty v konaní podľa
tohto zákona nie je prípustné.
16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného
súdu (a s obsahom k sťažnosti pripojených písomností) konštatuje, že okresný súd konal
v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci
interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto
aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných
ustanovení zákona (najmä zákona o konkurze) je namietané uznesenie okresného súdu aj
náležite odôvodnené. Ústavný súd považuje postup okresného súdu pri rozhodovaní
o návrhu sťažovateľky (veriteľa) na odpustenie zmeškanej lehoty na prihlásenie pohľadávky
za legitímny a vylučujúci možné porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi
napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením označeného práva, a preto
bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
17. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný
súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.
18. Ústavný súd nad rámec už uvedeného ešte poznamenáva, že namietané
rozhodnutie okresného súdu nie je rozhodnutím v merite veci (vedenej na okresnom súde
pod sp. zn. 25 K 27/2010) a sťažovateľka sa môže (bude môcť) domáhať nápravy porušenia
označených práv (alebo ochrany pred ich eventuálnym porušením) v ďalšom
(pokračujúcom) konaní v predmetnej veci (princíp subsidiarity).
19. K návrhu sťažovateľky (bod 3) ústavný súd poznamenáva, že v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov, pričom vychádza z názoru, že spojiť veci na spoločné konanie je možné
až po prijatí spojenia schopných vecí na ďalšie konanie (napr. PL. ÚS 17/98, PL. ÚS 20/00,
PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 15/09), resp. súčasne s prijatím takýchto vecí na ďalšie konanie (napr.
PL. ÚS 30/00, PL. ÚS 47/03, PL. ÚS 53/07, PL. ÚS 9/2010). Uvedený predpoklad
v okolnostiach danej veci splnený nebol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2011