Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 418/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. C. V., K., občana Bulharskej republiky,

zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., K., ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa , a v spojení s

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 39 Er

23/2006, Ex 793/2005 z 8. júla 2010, za účasti Ing. Š. K. a H. K., obaja bytom K., a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. C. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2010 doručená sťažnosť M. C. V., K., občana Bulharskej republiky (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., K., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. , Ex 793/2005 z 2.

októbra 2009.

Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 20. júna 2011

opravila sťažnosť v tom zmysle, že napadnuté uznesenie má byť v petite správne označené

ako sp. zn. , Ex 793/2005 z 8. júla 2010, a to vzhľadom na to, že „v písaní

prvého odseku petitu došlo ku chybe, kde omylom je namiesto správneho dátumu vydania

citovaného uznesenia, 8. 7. 2010, uvedený nesprávny dátum 2. 10. 2009 - týkajúci sa iného

uznesenia porušovateľa, o ktorom ÚS SR rozhodol nálezom ÚS SR zo dňa 20. 10. 2010,

-29“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „v čase okolo dňa 6. 5. 2008, som sa

z náhodného počutia dozvedel o exekučnej veci vedenej proti mne, u súdneho exekútora

JUDr. M. Z., K., sp. zn. Ex 793/05, Okresného súdu Košice II, sp. zn. , o

vymoženie 20 350,- Sk s prísl., po preverení ktorej okolnosti som splnomocnil svoju právnu

zástupkyňu JUDr. A. K. na ďalšie konanie, kde po oboznámení sa s vecou som učinil postup

smerujúci k jej zastaveniu.

Uznesením Okresného súdu Košice II, zo dňa 21. 11. 2008, sp. zn. ,

Ex 793/2005, bol zamietnutý môj návrh na zastavenie exekúcie, proti ktorému rozhodnutiu

(vyššieho súdneho úradníka) som učinil odvolanie, za dňa 19. 12. 2008.

Uznesením Okresného súdu Košice II, za dňa 2. 10. 2009, sp. zn. ,

Ex 793/2005, bol zamietnutý môj návrh na zastavenie exekúcie.

Postupom konajúceho súdu a citovaným rozhodnutím, proti ktorému nie je riadny

opravný prostriedok, mi v tomto konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom.

V rámci prípustnej inštantnosti konania som okrem iných skutočností osobitne

poukázal na vadu predmetného exekučného konania v tom, že doposiaľ mi nebolo doručené

Upovedomenie o začatí exekúcie, pričom exekúcia sa už nachádza v štádiu dražby

nehnuteľnosti.

Na túto skutočnosť som osobitne poukázal v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj

v odvolaní proti jeho zamietnutiu, ktorým mojim (zastavujúcim a neskôr aj ako odvolacím)

dôvodom sa konajúci súd nezaoberal ani v jednom rozhodnutí a o zamietnutí mojich

návrhov rozhodol na základe iných skutočností, než som ja predpokladal.“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „uznesením Okresného súdu Košice II, zo

dňa 8. 7. 2010, sp. zn. ... došlo k schváleniu nadobudnutia spoluvlastníckeho

podielu k exekvovanej nehnuteľnosti a to naviac v čase, kedy exekučný súd mal vedomosť

o prejednávaní predmetného exekučného konania pred ústavným súdom, v časti konania

o zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie, pre vadu nedoručenia upovedomenia o začatí

exekúcie“.

Svoje tvrdenie o porušení ním označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru sťažovateľ zakladá na týchto skutočnostiach:

„Dňa 18. 10. 2007 bolo na meno A. Š., opatrovník, Okresný súd Košice II, doručené

Upovedomenie o začatí exekúcie, zo dňa 29. 5. 2006, sp. zn. Ex 793/05-16 Zm, spolu s

Upovedomením o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zo dňa 4. 9. 2006,

sp. zn. Ex 793/05-26 Zm.

Uznesením Okresného súdu Košice II, zo dňa 18. 9. 2007, sp. zn. ,

Ex 793/05, právoplatným dňa 31. 10. 2007, mi bola podľa § 49 ods. 4 EP ustanovená

opatrovníčka A. Š., pracovníčka Okresného súdu Košice II...

Z uvedených skutočností je zrejmé, že nedošlo k právne relevantnému doručeniu

predmetného upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (ako primárneho predpokladu na

jej vykonávanie), ktoré upovedomenie síce doručené bolo, ale v čase doručenia nie

opatrovníčke ustanovenej v konaní, ale osobe A. Š., bez právneho titulu, z čoho doručenie

nie je právne účinné. Po právoplatnom ustanovení opatrovníčky A. Š., nebolo tejto

doručené predmetné upovedomenie, z čoho vyplýva, že toto nebolo doručené vôbec. Na

základe tejto vady trpí celé konanie vadou, pre ktorú nebolo možné ďalej konať.

Súčasne došlo k tomu, že povinnému (opatrovníčke) nebola poskytnutá zákonná

lehota na učinenie námietok v trvaní 14 dní, kde pokiaľ by aj doručenie upovedomenia

menovanej dňa 18. 10. 2007 malo byť účinné, tak menovaná mohla ako opatrovníčka

účinne konať až odo dňa 31. 10. 2007 (právoplatnosť uznesenia o ustanovení opatrovníka),

čím lehota na podanie námietok jej zostávala počte 3 dní, čo je v rozpore so zákonom.

Týmto postupom potom nebola zachovaná ani rovnosť účastníkov konania, kde

postavenie povinného oproti postaveniu oprávnených bolo v zjavnom nepomere v možnosti

využívať svoje zákonné práva v tomto exekučnom - súdnom konaní.

V štádiu konania o veci pred Ústavným súdom SR, pre porušenie základných práv pri

vykonávaní tejto exekúcie, došlo k schváleniu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu

exekvovanej nehnuteľnosti, napriek tomu, že doposiaľ mi nebolo doručené Upovedomenie o

začatí exekúcie.

Mám za to, že na základe uvedených skutočností je predmetná exekúcia vedená

v rozpore so zákonom.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na

ďalšie konanie a nálezom o nej takto rozhodol:

„Práva sťažovateľa zaručené v čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2

SR a Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práva základných

slobôd na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom,

uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. , Ex 793/2005, za dňa 8. 7.

2010, boli porušené.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. ,

Ex 793/2005, zo dňa 8. 7. 2010 a vec vracia porušovateľovi na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd SR zakazuje porušovateľovi pokračovať v porušovaní namietaných

základných práv sťažovateľa.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 600 Eur.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania - právneho zastúpenia

na účet jeho právnej zástupkyne, vo výške 254,88 Eur.“

Ústavnému súdu bolo 10. augusta 2011 doručené podanie Ing. Š. K. a H. K., obaja

bytom K., v ktorom žiadajú, aby rozhodol o ich pristúpení do konania ako vedľajších

účastníkov na strane okresného súdu. Svoj návrh odôvodnili tým, že „sťažovateľ vo svojej

ústavnej sťažnosti spochybnil postup, ktorý viedol k originálnemu spôsobu nadobudnutia

spomínaného podielu do vlastníctva dotknutých osôb. Vzhľadom na túto skutočnosť majú...

právny záujem na výsledku konania o sťažnosti sťažovateľa.“.

Vzhľadom na skutočnosť, že Ing. Š. K. a H. K. majú nepochybne právny záujem na

výsledku konania pred ústavným súdom, ústavný súd s nimi ďalej konal ako s dotknutými

účastníkmi konania (ďalej aj „dotknutí účastníci“ alebo „spoluvlastníci nehnuteľnosti“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií na

uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby

a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody

potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva

v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek

diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní

musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich

imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto

konaní však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv

a slobôd.

Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa

takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým

zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.

Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej

moci (, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese

vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny

postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných

zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie

obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov

a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Tieto závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj na nútený výkon súdnych a iných

rozhodnutí, ktorý tvorí osobitný druh civilného procesu patriaci do právomoci všeobecných

súdov, ako aj ďalších orgánov verejnej moci určených osobitným zákonom.

Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (, , ,

) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na

súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby

konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na ujmu jedného z účastníkov súdneho

konania. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia treba považovať za integrálnu súčasť práva na

spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne ). Preto

pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej

ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne

zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (m. m. ).

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom označeného článku je

zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany.

Základné právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení

predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa

účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré

z tohto postavenia vyplývajú.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

mohlo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné

s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak

sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami

a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj pri

nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (). Aj v exekučnom konaní sa

musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.

K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku dochádza

až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného

práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné

uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak prijme konečné rozhodnutie, vychádzal

z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu zisťovania skutkového stavu

v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie.

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

v napadnutej veci aj okresný súd ako exekučný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu

posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného

hľadiska akceptovateľná a udržateľná.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa , a a práva podľa dohovoru

uznesením okresného súdu sp. zn. , Ex 793/2005 z 8. júla 2010, ktorým tento

súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa (povinného) v podiele

1/4 nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo 9277 vedenom na Katastrálnom úrade v K., Správa

katastra K., okres K. IV, obec K., katastrálne územie N., ako parcela č. 1188 o výmere 268

2 2

m– zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 1189 o výmere 166 m– záhrady a dom so

súpisným číslom 1231 na parcele č. 1188 (ďalej len „spoluvlastnícky podiel sťažovateľa“),

dotknutými účastníkmi ako spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v pomere 1/8 pre každého

spoluvlastníka v sume 25 977,23 €.

Sťažovateľ odvodzuje ústavne neakceptovateľný zásah do ním označených

základných práv podľa a práva podľa dohovoru od ním tvrdenej skutočnosti, že

v predmetnom exekučnom konaní došlo k schváleniu nadobudnutia spoluvlastníckeho

podielu k exekvovanej nehnuteľnosti napriek tomu, že „exekučný súd mal vedomosť

o prejednávaní predmetného exekučného konania pred ústavným súdom, v časti konania

o zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie, pre vadu nedoručenia upovedomenia o začatí

exekúcie“.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

, Ex 793/2005 ústavný súd zistil, že okresný súd poverením č. 5803 016601

z 5. mája 2006 poveril súdneho exekútora JUDr. M. Z., Exekútorský úrad, K. (ďalej len

„súdny exekútor“), vykonaním exekúcie proti sťažovateľovi ako povinnému na uspokojenie

pohľadávky v sume 675,50 € (20 350 Sk) s príslušenstvom (dlžné výživné) v prospech

oprávnených maloletých J. a R. V., zastúpených matkou J. V., všetci bytom K. (ďalej len

„oprávnení“), na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného súdu sp. zn.

23 z 18. februára 2005. Exekúcia na návrh oprávnených proti sťažovateľovi je

vykonávaná na tomto exekútorskom úrade pod sp. zn. Ex 793/2005.

Dňa 19. apríla 2007 doručil súdny exekútor okresnému súdu žiadosť o ustanovenie

opatrovníka sťažovateľovi z dôvodu, že jeho pobyt nie je známy, a preto mu nie je možné

doručiť upovedomenie o začatí exekúcie. Lustráciou v Centrálnom registri obyvateľov

Slovenskej republiky v Banskej Bystrici a na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia

Policajného zboru v Bratislave súdny exekútor zistil, že sťažovateľ má evidovaný trvalý

pobyt na adrese... v K. od 13. februára 1995 s platnosťou do 13. júna 2010. Osobným

šetrením súdny exekútor ďalej zistil, že sťažovateľ sa v mieste trvalého bydliska minimálne

tri roky nezdržiaval, pričom sa nezdržiaval ani na ďalších adresách evidovaného

prechodného pobytu v K. na uliciach... a...

Na základe uvedených zistení okresný súd uznesením sp. zn. ,

Ex 793/2005 z 18. septembra 2007 ustanovil A. Š., zamestnankyňu okresného súdu, za

opatrovníčku pre sťažovateľa ako povinného a 18. októbra 2007 jej doručil upovedomenie o

začatí exekúcie.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal 4. júna 2008

v predmetnej veci návrh na odklad exekúcie s odôvodnením, že toho istého dňa podal návrh

na zastavenie exekúcie. K návrhu bolo okresnému súdu doložené splnomocnenie právnej

zástupkyne zo 6. mája 2008 na zastupovanie povinného v predmetnom exekučnom konaní.

Okresný súd uznesením zo 17. júna 2008 zrušil uznesenie z 18. septembra 2007

o ustanovení opatrovníka, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bol opatrovník sťažovateľovi

ustanovený. Uznesením z toho istého dňa okresný súd povolil odklad exekúcie podľa § 56

ods. 2 Exekučného poriadku do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu

o podanom návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného. O odvolaní oprávnených

proti predmetnému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom rozhodol sudca

okresného súdu tak, že uznesením z 10. októbra 2008 návrh sťažovateľa na odklad exekúcie

zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. októbra 2008.

Vo veci návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie rozhodol okresný súd uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom z 21. novembra 2008 tak, že ho zamietol. Na základe

odvolania sťažovateľa opätovne o tomto návrhu rozhodol sudca okresného súdu tak, že

uznesením sp. zn. , Ex 793/2005 z 2. októbra 2009 jeho návrh na zastavenie

exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2009.

Sťažovateľ napadol uznesenie okresného súdu z 2. októbra 2009 sťažnosťou

doručenou ústavnému súdu 2. decembra 2009. Jej obsahom bola kľúčová a v zásade jediná

námietka sťažovateľa spočívajúca v tom, že v predmetnom exekučnom konaní nedošlo

k právne relevantnému doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie jemu ako povinnému.

Z uvedeného dôvodu celé exekučné konanie trpí vadou, pre ktorú nebolo možné ďalej

konať. Ústavný súd nálezom č. k. -29 z 20. decembra 2010 sťažnosti

vyhovel a vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a v spojení s a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu.

Písomným podaním z 20. apríla 2010 súdny exekútor požiadal okresný súd

o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa dotknutými účastníkmi

ako spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vzhľadom na to, že spoluvlastníci nehnuteľnosti (obaja

v podiele 3/8) zložili na účet súdneho exekútora sumu 25 977,23 € ako sumu vo výške

podielu, ktorý sa mal vydražiť, čím došlo k zabráneniu predaja predmetného

spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve sťažovateľa a dražba predmetnej nehnuteľnosti sa

nekonala.

Okresný súd uznesením sp. zn. , Ex 793/2005 z 8. júla 2010 schválil

nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.

V relevantnej časti napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:

„Predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV číslo 9277, vedenom na

Katastrálnom úrade v K., Správou katastra K., okres K., obec K., katastrálne územie N. ako

2

parcela č. 1188 o výmere 268 mzastavané plochy a nádvorie, parcela č. 1189 o výmere

2

166 m- záhrady a dom so súpisným číslom 1231 na parcele č. 1188, ktorej

spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/4 je povinný M. C. V.

Podľa ust. v znení účinnom do 30. 11. 2006 na

exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti sa

použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľnosti. O vykonaní

exekúcie upovedomí exekútor ostatných spoluvlastníkov.

Podľa ust. v znení účinnom do 30. 11. 2006

spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak

najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora

sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak najneskôr do začiatku dražby zloží

u exekútora sumu v hotovosti alebo šekom, alebo prevodom peňažných prostriedkov na účet

exekútora viac spoluvlastníkov, nadobúdajú podiel na veci pomerne podľa výšky svojich

spoluvlastníckych podielov. Ak sa tak stane, exekútor s touto sumou naloží ako s výsledkom

predaja.

Podľa ust. v znení účinnom do 30. 11. 2006

nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom.

Osobitným výsledkom konania o dražbe hnuteľných resp. nehnuteľných vecí

v spoluvlastníckom podiele je nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom

veci. Na konanie súdu o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu sa primerane

použijú ustanovenia o konaní schválenia príklepu na dražbe.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že nadobudnutie spoluvlastníckeho

podielu, ktorý je predmetom dražby, podlieha schváleniu súdom bez ohľadu na skutočnosť,

či proti nemu boli, alebo neboli vznesené námietky osobami uvedenými v ust. § 147 ods. 1

Povinnosťou súdu je teda bez ohľadu na to, či námietky proti schváleniu predaja

spoluvlastníckeho podielu boli alebo neboli vznesené, skúmať, či poverený súdny exekútor

uskutočnil exekúciu predajom nehnuteľnosti podľa ust. § 134 a nasl. Ex. por., t. j. či

v konaní o dražbe spoluvlastníckeho podielu nedošlo k takej procesnej vade, ktorá by mohla

mať negatívny vplyv na správnosť schválenia nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu,

resp. k inému porušeniu zákona s takýmito dôsledkami.

Súd posudzoval správnosť postupu súdneho exekútora pri príprave dražby podľa ust.

a nasl. v znení zmien a doplnkov.

Z obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 793/05-230 Za súd dokazovaním listinnými

dôkazmi zistil tento skutkový stav:

Na základe návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 2. 2006,

poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803 016601 vydaným dňa 5. 5. 2006 Okresným súdom

Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávnených: 1. mal. J. V..., trvale bytom K., 2.

mal. R. V..., trvale bytom K., v zastúpení matky: J. V..., trvale bytom K., proti povinnému:

M. C. V..., trvale bytom K., pre vymoženie 675,50 eura s prísl., v konaní vedenom pred

súdnym exekútorom JUDr. M. Z. pod sp. zn. EX 793/05-230 za súhlasu oprávnených s

predajom nehnuteľnosti zo dňa 17. 2. 2006, upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. M.

Z. účastníkov konania o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a zriadením exekučného

záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV číslo 9277, vedenom na Katastrálnom

úrade v K., Správou katastra K., okres K., obec K., katastrálne územie N. ako parcela č.

2 2

1188 o výmere 268 m- zastavané plochy a nádvorie, parcela č. 1189 o výmere 166 m

záhrady a dom so súpisným číslom 1231 na parcele č. 1188, ktorej spoluvlastníkom v

spoluvlastníckom podiele 1/4 je povinný M. C. V., upovedomením zo dňa 15. 1. 2008.

Dňa 15. 1. 2008 vydal poverený súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie

exekúcie predajom nehnuteľností a exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného

práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV číslo 9277, vedenom na Katastrálnom úrade

v K., Správou katastra K., okres K., obec K., katastrálne územie N. ako parcela č. 1188 o

2 2

výmere 268 m- zastavané plochy a nádvorie, parcela č. 1189 o výmere 166 m- záhrady a

dom so súpisným číslom 1231 na parcele č. 1188, ktorej spoluvlastníkom v

spoluvlastníckom podiele 1/4 je povinný M. C. V., ktorý doručil osobám taxatívne

vymenovaným v ust.

Dňa 6. 2. 2008 vydal súdny exekútor upovedomenie o čase a mieste oceňovania

nehnuteľnosti, termín ktorého stanovil na deň 18. 2. 2008, ktoré doručil osobám taxatívne

uvedeným v ust.

Listom zo dňa 6. 2. 2008 ustanovil súdny exekútor na vypracovanie znaleckého

posudku na cenu nehnuteľnosti súdneho znalca: Ing. L. N., s miestom výkonu činnosti K.,

ktorý znaleckým posudkom č. 34/2008 zo dňa 30. 3. 2008 stanovil cenu podielu povinného

na nehnuteľnosti sumou 782.590,- Sk (25.977,23 eura).

Súdny exekútor doručil znalecký posudok osobám taxatívne uvedeným v ust. § 139

ods. 5

Dňa 29. 4. 2008 vydal poverený súdny exekútor vyhlášku o dražbe spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti, termín uskutočnenia ktorej stanovil na deň. 9. 6. 2008 so

začiatkom o 10.00 hod. na Exekútorskom úrade K. súdneho exekútora JUDr. M. Z.

Dražobnú vyhlášku doručil súdny exekútor všetkým osobám taxatívne vymenovaným

v ust.

Dňa 4. 6. 2008 povinný doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie a zároveň

odklad exekúcie. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor upustil od dražby predmetnej

nehnuteľnosti, nakoľko konanie dražby by bolo v rozpore s ust. § 56 ods. 5 zákona

č.

Okresný súd Košice II uznesením č. k. -49 zo dňa 10. 10. 2008 návrh

povinného na odklad exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10.

2008.

Okresný súd Košice II uznesením č. k. -76 zo dňa 2. 10. 2009 návrh

povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. 11.

2009.

Dňa 11. 2. 2010 vydal súdny exekútor vyhlášku o dražbe spoluvlastníckeho podielu

na nehnuteľnosti, termín uskutočnenia ktorej stanovil na deň. 22. 3. 2010 so začiatkom

o 10.00 hod. na Exekútorskom úrade K. súdneho exekútora JUDr. M. Z.

Dražobnú vyhlášku doručil súdny exekútor všetkým osobám taxatívne vymenovaným

v ust.

Dňa 22. 4. 2010 súdny exekútor doručil súdu návrh na schválenie nadobudnutia

spoluvlastníckeho podielu. t. j. draženého podielu 1/4 na nehnuteľnosti zapísanej na LV

č. 9277, vedenom na Katastrálnom úrade v K., Správa katastra K., okres K., obec K.,

2

katastrálne územie N. ako parcela č. 1188 o výmere 268 m- zastavané plochy a nádvorie,

2

parcela č. 1189 o výmere 166 m- záhrady a dom so súpisným číslom 1231 na parcele č.

1188, ktorej spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele ¼ je povinný M. C. V.,

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (doposiaľ obaja v podiele 3/8) - Ing. Š. K... a H. K..., obaja

bytom K. v pomere 1/8 pre každého spoluvlastníka, nakoľko spoločne zaplatili sumu vo

výške ceny podielu a výška ich doterajších spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti je

zhodná.

Z obsahu exekučného spisu č. EX 793/05-230 Za súd zistil, že Ing. Š. K... a H. K...,

obaja bytom K. ako spoluvlastníci nehnuteľnosti každý v pomere 3/8 zložili na účet súdneho

exekútora sumu 25.977,23 eura (dňa 18. 3. 2010 sumu vo výške 8.000.- eur a dňa 19. 3.

2010 sumu 17.977,23 eura, t. j. spolu 25.977,23 eura), ako sumu vo výške podielu. ktorý sa

mal vydražiť, čím splnili zákonom stanovené podmienky podľa § 166 ods. 2 Exekučného

poriadku a došlo k zabráneniu predaja predmetného podielu vo vlastníctve povinného na

dražbe.“

V nasledujúcej časti odôvodnenia namietaného uznesenia okresný súd na základe

svojich skutkových zistení formuloval svoje právne závery, a to takto:

„Súd z obsahu spisu posúdil zákonnosť postupu súdneho exekútora od začatia

exekučného konania po zaslanie návrhu na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho

podielu súdnym exekútorom súdu podľa Exekučného poriadku účinného ku dňu 17. 2. 2006,

t. j. ku dňu začatia exekučného konania, na základe čoho súd zistil. že na schválenie

nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu sú splnené zákonné podmienky.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že postup súdneho exekútora pred podaním

návrhu na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu súdu, je v súlade s ust. § 166

a nasl. , námietky proti nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu

neboli vznesené, preto súd nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu schválil.“

Medzičasom súdny exekútor prípisom z 24. novembra 2010 predvolal všetkých

účastníkov exekučného konania na rozvrhové pojednávanie na 14. december 2010. Právnej

zástupkyni sťažovateľa bolo predmetné predvolanie doručené 25. novembra 2010. Na

rozvrhovom pojednávaní konanom 14. decembra 2010 sa sťažovateľ ani jeho právna

zástupkyňa nezúčastnili. Zápisnicu o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti prevzal

sťažovateľ 17. decembra 2010. Zo strany účastníkov exekučného konania neboli voči

rozvrhu vznesené žiadne námietky.

Sťažovateľ listom z 23. februára 2011 požiadal súdneho exekútora o prevod

nerozvrhnutej finančnej čiastky 14 836,75 € na jeho účet.

Okresný súd na návrh súdneho exekútora uznesením sp. zn. ,

EX 793/2005 z 24. marca 2011 schválil rozvrh výťažku z dražby spoluvlastníckeho podielu

sťažovateľa za najvyššie podanie v sume 25 977,23 €. Sťažovateľ, ktorému bolo predmetné

uznesenie doručené 13. júla 2011, sa vzdal odvolania vyznačením tejto skutočnosti na

doručenke založenej v spise okresného súdu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

13. júla 2011.

Ústavný súd zároveň zo spisu zistil, že okresný súd prípisom z 20. mája 2011 vyzval

súdneho exekútora, aby v zmysle nálezu ústavného súdu č. k. -29

z 20. decembra 2010 právne relevantným spôsobom doručil v lehote 20 dní povinnému

upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle § 47 a nasl. Exekučného poriadku.

Súdny exekútor prípisom z 10. júna 2011 (okresnému súdu doručenému 14. júna

2011) okresnému súdu oznámil, že upovedomenie o začatí exekúcie v predmetnom

exekučnom konaní bolo sťažovateľovi ako povinnému doručené 24. mája 2011, pričom

v zákonom ustanovenej lehote na podanie námietok (14-dňová lehota na podanie námietok

v čase vyhotovenia prípisu už uplynula, pozn.) nebolo súdnym exekútorom zaevidované

žiadne podanie sťažovateľa ako povinného.

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom okresného súdu, ku

ktorému dospel interpretáciou a aplikáciou procesnoprávnych ustanovení Exekučného

poriadku pri posudzovaní zákonných dôvodov na schválenie nadobudnutia

spoluvlastníckeho podielu exekvovanej nehnuteľnosti. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľ v podstate nenamieta samotné uznesenie okresného súdu, ale namieta, že „je

predmetná exekúcia vedená v rozpore so zákonom“, pričom dôvod tejto nezákonnosti videl

v opätovne namietaných vadách predmetného exekučného konania (nedošlo k právne

relevantnému doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nebola zachovaná

rovnosť účastníkov konania).

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného

práva na súdnu ochranu (, ) vyplýva, že súdna exekúcia

vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi

spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v až .

Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý má dosah na zákonnosť vykonávanej

exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých

práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými

v tomto zákone. Predmetné ustanovenie garantuje ochranu povinného v exekučnom konaní

pred vykonávaním exekúcie nezákonným a nedovoleným spôsobom.

Podľa § 166 ods. 3 Exekučného poriadku podlieha nadobudnutie spoluvlastníckeho

podielu schváleniu súdom. Toto schválenie predstavuje právny základ na zápis vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností a nemožno ho napadnúť riadnym opravným prostriedkom

a ani iným spôsobom.

Podľa § 61 Exekučného poriadku je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom

konaní vylúčené.

Je nesporné, že spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zložili na účet súdneho

exekútora sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa mal vydražiť, čím splnili

zákonom ustanovené podmienky podľa § 166 ods. 2 Exekučného poriadku a došlo

k zabráneniu predaja spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve sťažovateľa na dražbe.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa považujú za vydražiteľov, ktorí spoluvlastnícke právo

k nehnuteľnostiam nadobudli okamihom vykonania reálneho právneho úkonu (zaplatením

sumy vo výške podielu, ktorý sa mal dražiť). Tým istým okamihom došlo k zániku

spoluvlastníckeho práva sťažovateľa.

Správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť na podnet účastníkov s účinkami

pre exekučné konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v rozsahu a prostriedkami

stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie. Vlastnícke právo nadobudnuté

vydražiteľmi nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania (pozri

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. V 2/2004).

Pre ústavný súd bolo rozhodujúce zistenie, že okresný súd rozhodujúc o schválení

nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa skúmal, či poverený súdny exekútor

uskutočnil exekúciu predajom nehnuteľnosti podľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku, t. j.

či v konaní o dražbe spoluvlastníckeho podielu nedošlo k takej procesnej vade, ktorá by

mohla mať negatívny vplyv na správnosť schválenia nadobudnutia spoluvlastníckeho

podielu, resp. k inému porušeniu zákona s takými dôsledkami. Následne zákonnosť postupu

súdneho exekútora v uvedenej veci právne relevantným spôsobom odôvodnil, keď dospel

k právnemu záveru, že na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu boli splnené

zákonné podmienky (postup podľa § 166 a nasl. Exekučného poriadku, nevznesenie

námietok proti nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu).

Podľa názoru ústavného súdu právne závery, na ktorých je založené namietané

uznesenie okresného súdu, nie sú arbitrárne, naopak, sú primeraným spôsobom odôvodnené,

a preto ich ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné.

Na dôvažok nemožno v prerokúvanej veci pominúť ani ďalšiu podstatnú skutočnosť,

a to, že v predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor na základe výzvy okresného

súdu, riadiac sa záväzným právnym názorom ústavného súdu vysloveným v náleze

č. k. -29 z 20. decembra 2010, vykonal všetky úkony spojené s právne

relevantným doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, a tak napravil svoje

procesné pochybenie, ktoré malo vo vzťahu k a dohovoru aj

ústavný rozmer. Okresný súd tak podľa názoru ústavného súdu poskytol sťažovateľovi

dostatočnú ochranu jeho základného práva na súdnu ochranu. Pokiaľ bola náprava vo veci

sťažovateľa vykonaná v rámci všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže

vysloviť porušenie označeného základného práva sťažovateľa (porovnaj ,

).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom

označenými základnými právami podľa , a

a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a postupom okresného súdu pri rozhodovaní v danej

veci neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala vysloviť záver o porušení

sťažovateľom označených práv.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa , a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

Rovnako tak z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol ústavný súd sťažnosť aj

v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie . V tejto súvislosti ústavný

súd poukázal na svoju stabilnú judikatúru (napr. , ), podľa ktorej

zásady uvedené v v súhrne vyjadrujú podstatu základných práv ako

prirodzených práv človeka a majú univerzálny charakter, pričom aplikácia tohto článku

v individuálnych sťažnostiach prichádza do úvahy len v súvislosti s vyslovením

porušenia osobitne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, t. j. ako

sprievodný účinok porušenia určitého základného práva alebo slobody (m. m. ,

). Keďže v danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že namietaným

uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho zo sťažovateľom

označených práv podľa a ani ním označeného práva podľa dohovoru, nemohlo ním

dôjsť ani k porušeniu .

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa

už nezaoberal jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2011