Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 459/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R.

T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 147/11 a uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. XV/2 Gn 147/11-9 z 24. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2011 doručená sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. XV/2 Gn 147/11-9 z 24. júna 2011 a jej postupom v konaní vedenom

pod sp. zn. XV/2 Gn 147/11.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 8. apríla 2011 oznámil podozrenie

zo spáchania trestného činu prokurátorom Krajskej prokuratúry v T. (ďalej len „krajská

prokuratúra“) JUDr. V. G. z toho dôvodu, že v trestnej veci vedenej proti nemu v rámci

výkonu prokurátorského dozoru nad zákonnosťou prípravného konania nestíhal všetky

trestné činy, o ktorých sa dozvedel, a nerešpektoval ním oznamované skutočnosti.

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície T.

uznesením sp. zn. ORP-432/1-OVK-TN-2011 z 25. mája 2011 trestné oznámenie podľa

odmietol z dôvodu, že nebol dôvod na začatie

trestného stíhania. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, ktorú generálna prokuratúra

uznesením z 24. júna 2011 zamietla ako nedôvodnú. Postup generálnej prokuratúry a jej

rozhodnutie je v rozpore so zákonom, pretože v sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu

vyšetrovateľa uviedol, že tvrdenia svedka mali byť preverované v záujme zistenia

skutkového stavu. Vyšetrovateľ však nezistil dostatočne skutkový stav, a preto uznesenie

o odmietnutí trestného oznámenia bolo vydané predčasne. Podozrivý prokurátor oznámenia

D. V. nebral dostatočne do úvahy a nevybavil jeho podanie v zákonom ustanovenej lehote.

Tým zrejme zakrýval trestný čin, hoci o ňom mal vedomosť. Trestné stíhanie začalo po dva

a pol roku od podania trestného oznámenia D. V. a začalo výlučne na základe výpovedí

toho poškodeného, ktoré dôkazy však boli zabezpečené ešte v roku 2008. Prokurátor mal

postupovať v súlade so zákonom a v lehotách tam uvedených, čo však neurobil. K týmto

skutočnostiam neprihliadla ani generálna prokuratúra a nereagovala na žiadnu jeho

námietku a argumentáciu, v dôsledku čoho došlo k popretiu spravodlivosti, a preto sa toto

rozhodnutie javí ako arbitrárne, čím došlo k porušenie jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 . Na základe toho sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo M. M. podľa postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 147/11

a jej uznesením č. k. XV/2 Gn 147/11-9 zo dňa 24. júna 2011 porušené bolo.

2. Uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. XV/2 Gn 147/11-9

zo dňa 24. júna 2011 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zakazuje pokračovať v porušovaní

základných práv M. M.

4. M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €, ktorú mu je

povinná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. M. M. priznáva trovy konania, ktoré je povinná Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky vyplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. R. T., PhD.,, B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu jeho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať len ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , , ,

, ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Tieto závery sa týkajú aj preskúmavania postupov a rozhodnutí orgánov

prokuratúry, v danom prípade generálnej prokuratúry. Z rozdelenia súdnej moci medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , , ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na

preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej

spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta,

a napadnutým rozhodnutím, prípadne postupom, ktorý mu predchádzal. Tieto závery sa

týkajú aj postupov a rozhodnutí orgánov prokuratúry.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal vysloviť porušenie svojho základného práva podľa

generálnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn.

XV/2 Gn 147/11 a jej uznesením č. k. XV/2 Gn 147/11-9 z 24. júna 2011 tým, že proti

krajskému prokurátorovi nebolo vznesené obvinenie pre trestný čin.

Z napadnutého rozhodnutia generálnej prokuratúry vyplýva:

„Na podklade podanej sťažnosti som ako nadriadený orgán preskúmala obsah

vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. sp. zn. ORP-432/1-

OVK-TN-2011 a dospela som k záveru, že sťažnosť oznamovateľky nie je dôvodná.

Vyšetrovateľ Policajného zboru vo veci rozhodol v súlade s ustanovením §-u 197

ods. 1 písm. d/ a svoje rozhodnutie náležité zdôvodnil.

S jeho právnym záverom, že vo veci nedošlo k spáchaniu trestného činu a nie je

dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa sa

stotožňujem.

Pre konanie podľa č. v znení neskorších

predpisov sú rozhodujúce objektívne skutočnosti preukazujúce spáchanie trestného činu

trestno - právnym subjektom.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť

ak nie je dôvodná.

Sťažnosť oznamovateľa M. M. nie je dôvodná a preto som vo veci rozhodla tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

Toto rozhodnutie generálnej prokuratúry treba posudzovať spolu s rozhodnutím

vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. sp. zn. ORP-432/1-

OVK-TN-2011 a vnímať ho ako celok. Z toho potom vyplýva, že v rozhodnutiach sú

zrozumiteľne a jednoznačne uvedené dôvody, pre ktoré bolo treba sťažnosť sťažovateľa

zamietnuť. Zo záverov napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť alebo taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty či zmyslu. Ústavný súd pripomína, že tak ako všeobecný súd, ani orgány

prokuratúry nemusia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto aj rozhodnutie a odôvodnenie

všeobecného súdu (v danom prípade generálnej prokuratúry), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka (napr. , ).

Ústavný súd z rozhodnutia generálnej prokuratúry nezistil, že by jej závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom generálnej

prokuratúry nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutého postupu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu

nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu generálnej prokuratúry by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa táto

natoľko odchýlila od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprela ich účel

a význam. Takéto nedostatky však rozhodnutie generálnej prokuratúry nevykazuje, a preto

na meritórne preskúmanie napadnutého rozhodnutia ústavný súd nie je oprávnený.

K tvrdeniam sťažovateľa, ktorých podstatu ústavný súd vníma ako tvrdenia

o námietkach o porušení záruk spravodlivého trestného procesu, je nutné uviesť, že

napadnuté rozhodnutie nie je končeným rozhodnutím o vine a treste ani rozhodnutím

o trestnom obvinení, a z toho dôvodu sa na ňu príslušné normy týkajúce sa ústavných záruk

spravodlivého procesu nevzťahujú. Ústavný súd je toho názoru, že toto rozhodnutie bolo

vydané v súlade so zákonom a dostatočne uvádza dôvody, na ktorých bolo založené.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že v rámci svojej judikatúry opakovane

vyslovil, že právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na začatie trestného stíhania proti

označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva

a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných

práv alebo slobôd ().

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť už pri predbežnom

prerokovaní ako zjave neopodstatnenú podľa tak, ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011