Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 456/2011
PDF · 146.62 KB
No categories available
II. ÚS 456/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť P. P., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 217/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2011
doručená sťažnosť P. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 217/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Podaním doručeným okresnému súdu 18. 10. 2007 sa navrhovateľ /ďalej
sťažovateľ/ domáhal toho, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na dcéru D. P.,...
zo sumy 132,77 €.- mesačne na sumu 67.- € . Súdne konanie sa vedie pod sp.zn. 13 C /
217/2007. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 27. 02. 2008, ďalšie bolo určené na 12.5.2008,
ktorého sa ale sťažovateľ, ani jeho právna zástupkyňa pre vlastný omyl o termíne súdneho
pojednávania nezúčastnili. Súdne pojednávanie určené na 3. 7. 2008, bolo odročené pre
dovolenku odporkyne a svedkyne. Nasledujúce súdne pojednávanie sa uskutočnilo 24. 09.
2008. Rozsudkom z 12. 01. 2009 súd žalobný návrh sťažovateľa zamietol. Uznesením sp. zn.
7 COP 133/2009 z 22. 10.2009 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok a vrátil vec
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdne pojednávanie sa uskutočnilo 08 .
03. 2010 a 28. 4. 2010 súd o veci rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť sťažovateľa znížil
na sumu 67.- € mesačne od 01. 11. 2007 do budúcna.
Na odvolanie odporkyne odvolací súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu
24. 03. 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdne konanie sa de iure
vrátilo na svoj začiatok.
Súdne konanie určené na deň 11. 07. 2011 bolo odročené z dôvodov ospravedlnenia
sa svedka a jeho žiadosti o odročenie súdneho konania, pre vopred zaplatenú dovolenku
v zahraničí.
Podpredsedníčka okresného súdu v liste z 31. 05. 2011 reagujúc na sťažnosť
sťažovateľa ju označila za dôvodnú.
Sťažovateľ má zato, okresný súd nepostupoval vo veci efektívne a tým, že jeho
rozsudok bol odvolacím súdom opakovane zrušený došlo k zbytočným prieťahom súdneho
konania a záležitosť ani po 4 rokoch právoplatne rozhodnutá nebude. Právna neistota
sťažovateľa tak naďalej trvá.
Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd postupoval v jeho záležitosti v rozpore
s ust. § 6 a aj § 100 O. s, p. a jeho právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48. ods. 1 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote,
zaručené čl. 6 ods. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných ľudských
práv a základných slobôd porušené bolo.“
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Okresný súd Košice I., v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/217/2007 porušil
základné právo P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
- Okresnému súdu Košice I. prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn.
13 C/217/2007 bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.
- P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- €, ktoré je
mu Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd Košice I. je povinný vyplatiť P. P. 260,70 € do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S. ...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
Sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 217/2007.
Ústavný súd zo spisu okresného súdu nezistil, že by od podania návrhu na začatie
konania o zníženie výživného podaného sťažovateľom dosiaľ okresný súd nekonal plynulo,
bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ sám neoznačil časové úseky, v ktorých podľa neho
okresný súd nekonal plynulo.
V tomto smere ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.
I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil, zistil, že postup okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 217/2007 sa zjavne nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z obsahu sťažnosti ústavnému súdu a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ krátko pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 30. apríla 2011 podal sťažnosť na prieťahy
v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázal, že by
si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránil iným spôsobom.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal
sťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal
sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Po vybavení sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu 31. mája 2011, ktorá uznala
dôvodnosť sťažnosti, okresný súd v rýchlom slede vykonával úkony smerujúce
k rozhodnutiu veci a dôvodom, prečo vec nebola skončená do podania sťažnosti ústavnému
súdu, bola žiadosť brata sťažovateľa Ing. P., ktorý mal byť vypočutý ako svedok,
o odloženie už nariadeného pojednávania.
Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie
kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu
dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podali
sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2011