Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 404/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť E. A., Mexiko, zastúpeného advokátom JUDr. M. M.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl.

50 ods. 3 a práv podľa a ods. 4 a ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. A. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 9. mája 2011

doručená a 28. júla 2011 doplnená sťažnosť E. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“) a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“). V rámci doplnenia sťažnosti sťažovateľ

rozšíril okruh porušených práv aj o čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru (pozri bod 6 in fine).

2. Zo sťažnosti, z jej doplnenia, príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že

sťažovateľ je Úradom boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, odborom boja proti

korupcii Stred v B., pracoviskom Ž., v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-30/BPK-S-2006

trestne stíhaný pre trestný čin podvodu podľa a

účinného do 31. decembra 2005. Okresný súd pod sp. zn.

vydal na sťažovateľa 11. decembra 2008 zatýkací rozkaz a európsky zatýkací rozkaz.

Svojimi podaniami doručenými 7. januára 2011 a 21. februára 2011 okresnému súdu mal

sťažovateľ bezúspešne žiadať o zrušenie vydaných zatýkacích rozkazov. Z obsahu sťažnosti

podanej ústavnému súdu vyplýva, že ju podáva jednak „... proti Európskemu zatýkaciemu

rozkazu vydaného sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I pod spis. zn.

...“, keďže „... dôvody na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu v čase

jeho vydania neexistovali.“, ako aj „... proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní

o zrušení Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného sudcom pre prípravné konanie

Okresného súdu Bratislava I pod spis. zn. ... ktorým... neumožnil obhajcovi

obvineného nahliadnuť do súdneho spisu... mu nedoručil Európsky zatýkací rozkaz a...

neodkladne nerozhodol o pozbavení osobnej slobody v nadväznosti na žiadosti... o zrušenie

európskeho zatýkacieho rozkazu...“.

3. Neexistenciu zákonných podmienok už v čase vydania európskeho zatýkacieho

rozkazu sťažovateľ odvodzuje od týchto skutočností: „... má trvalé bydlisko v M. od roku

2002,... pre skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz sa stal v roku 1996, t. j.

pred viac ako štrnástimi rokmi a... od tohto obdobia nebol súdne trestaný, a to ani

v členskom štáte európskej únie, resp. v inej krajine..., trestné konanie vedené pre skutok, na

základe ktorého bol vydaný aj napadnutý európsky zatýkací rozkaz, bolo príslušným

vyšetrovateľom... dvakrát zastavené, a to Uznesením zo dňa 30. 04. 2007 z dôvodu, že

skutok nie je trestným činom... a nasledovne Uznesením zo dňa 17. 12. 2007 z dôvodu, že

trestné stíhanie je neprípustné... nakoľko je premlčané.“ Svoju argumentáciu podporil aj

ďalšími tvrdeniami: „... bol zadržaný v Š., avšak príslušný justičný orgán tohto štátu

rozhodujúci o vykonaní... európskeho zatýkacieho rozkazu nerozhodol o väzbe..., ale mu

uložil len obmedzenia... tieto obmedzenia riadne rešpektuje..., je schopný predložiť súdu

písomný sľub, že sa bude dobrovoľne zúčastňovať úkonov trestného konania na území

Slovenskej republike.“

4. Na základe svojej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd... postupom, ktorým neprijal opatrenia za účelom umožnenia nazrieť

obhajcovi obvineného... aspoň do časti spisu Okresného súdu..., spis. zn. ,

a ktorým súčasne nedoručil obhajcovi sťažovateľa európsky zatýkací rozkaz vydaný sudcom

pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I pod spis. zn. , porušil

jeho základné právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru..., právo na

spravodlivé súdne konanie podľa ... a Dohovoru..., právo na

právnu pomoc podľa ... a právo na obhajobu podľa

... ako i právo na rovnosť podľa ... a Dohovoru...

2. Základné právo sťažovateľa... na urýchlené rozhodnutie o pozbavení osobnej

slobody zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru... vydaním Európskeho

zatýkacieho rozkazu sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn.

a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.

4. Zrušuje sa v plnom rozsahu Európsky zatýkací rozkaz vydaný sudcom pre

prípravné konanie Okresného súdu... pod sp. zn. a vec sa vracia Okresnému

súdu... na ďalšie konanie...

5. Okresný súd... je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy konania...“

II.

5. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti požiadal predsedníčku

okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Vyjadrenie bolo ústavnému súdu doručené 8. júna

2011. Predsedníčka okresného súdu v podstatnom uviedla:

„1./ Sudca pre prípravné konanie nie je oprávnený odvolať európsky zatýkací rozkaz

a medzinárodný zatýkací rozkaz len na základe podnetu obhajcu. Môže tak urobiť len na

základe návrhu prokurátora, nakoľko vec je v štádiu prípravného konania. Nakoľko taký

návrh prokurátora doposiaľ súdu nebol doručený, oba zatýkacie rozkazy sú stále v platnosti

a to až do ich realizácie.

2./ Zákonný sudca nemá vedomosť o tom, že by obhajca niekedy žiadal

o nahliadnutie do súdneho spisu, v spise... sa nenachádza žiadna žiadosť obhajcu s takouto

požiadavkou.

3./ Európsky zatýkací rozkaz a medzinárodný zatýkací rozkaz sa nedoručujú stranám

v konaní, iba orgánom príslušným na ich realizovanie. Nič nebráni obhajcovi, aby požiadal

o vyhotovenie fotokópií týchto zatykačov, avšak doposiaľ tak neurobil.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň poskytla ústavnému súdu vyjadrenie aj v tom

smere, že Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) bola

prostredníctvom okresného súdu dvakrát urgovaná na vyjadrenie k trvaniu potreby

zachovania vydaných zatýkacích rozkazov na sťažovateľa, ktoré adresoval okresnému súdu

právny zástupca sťažovateľa 7. januára 2011 a 21. februára 2011, na ktoré nebolo dosiaľ zo

strany krajskej prokuratúry relevantne reagované.

6. Ústavný súd zaslal vyjadrenie predsedníčky okresného súdu právnemu zástupcovi

sťažovateľa na vedomie listom z 18. júla 2011. Právny zástupca sťažovateľa na toto

vyjadrenie reagoval vyjadrením doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2011, v rámci

ktorého tiež rozšíril rozsah porušených práv. Okrem iného uviedol:

„Názor, že sudca pre prípravné konanie môže odvolať európsky zatýkací rozkaz... len

na základe návrhu prokurátora nemôže z ústavnoprávneho hľadiska obstáť... Je síce

pravdou, že ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b/... Zákona o európskom zatýkacom rozkaze...

ustanovuje, že ak bol európsky zatýkací návrh vydaný na základe návrhu prokurátora, tak

súd ho odvolá na základe návrhu prokurátora. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak,

že ak návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu podal prokurátor, tak súd je

povinný ho odvolať vždy, ak o jeho odvolanie požiadal prokurátor. Uvedené však

neznamená, že sudca pre prípravné konanie nemá povinnosť v priebehu platnosti

európskeho zatýkacieho rozkazu tento odvolať aj v prípade, ak pominú dôvody, pre ktorý

bol vydaný alebo ak súd následne zistí, že takéto dôvody v čase jeho vydania neexistovali. Z

ústavnoprávneho hľadiska nemôže obstáť taký postup orgánov činných v trestnom konaní

(ako prijali v danom prípade), že vo veci nebudú konať o žiadosti sťažovateľa t. j. vôbec sa

nimi nebudú zaoberať). Z tohto pohľadu je neudržateľný názor, že sudca vo veci nemieni

konať o žiadosti podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru.“ V ďalšom poprel vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu o tom, že nepožiadal o nahliadnutie do súdneho spisu, že nepožiadal o

vyhotovenie kópií zatýkacích rozkazov a nesúhlasil s nedoručením zatýkacích rozkazov. K

tejto skutočnosti dôvodil, že „... ak má obhajca vykonávať účinne (a nielen formálne)

vykonávať práva obhajoby, tak takýto dokument musí mať k dispozícii. Normy

jednoduchého práva je potrebné vždy vykladať s ohľadom na Ústavu a Dohovor, pričom

pre postup, ktorým sudca pre prípravné konanie na žiadosť obhajcu mu nedoručil európske

zatýkacie rozkazy nesledoval žiaden legitímny cieľ.“. V závere svojej argumentácie rozšíril

podanú sťažnosť ústavnému súdu aj o namietanie porušenia čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, a

to v kontexte tých skutočností, že „... keďže v danej veci neexistovalo dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu a okolnosti skôr nasvedčovali tomu, že aj keby bol skutok

trestným činom, tak jeho trestnosť zanikla dôsledkom premlčania. Taktiež... neboli splnené

podmienky pre vydanie zatýkacích rozkazov... (t. j. že sťažovateľ utečie alebo je dôvodné

domnievať sa, že je potrebné zabrániť sťažovateľovi v páchaní trestnej činnosti).“.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov –

ďalej len „“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený ( ).

8. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, resp. o práva vyplývajúce z relevantných

medzinárodných zmlúv, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy

a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj

rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné

súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd (). Judikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že

ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je

takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). V tejto súvislosti

ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je

procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre

ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp.

korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde

namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1

, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. , ,

, ). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický

c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd

pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle

až , resp. dohovoru.

9. V súvislosti s už citovaným ústavný súd zvýrazňuje, že

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd alebo iný orgán verejnej moci.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Preto každá fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (m. m. , ,

, ).

10. Sťažovateľ v sťažnosti napádal porušenie svojho práva na osobnú slobodu

garantovaného aj v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru, ktoré identifikoval ako

„... základné právo sťažovateľa... na urýchlené rozhodnutie o pozbavení osobnej

slobody...“, v spojení s právom na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ktoré sťažovateľ identifikoval ako „... právo na spravodlivé súdne konanie podľa

...“, a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

v súvislosti so spôsobom vybavenia svojich podaní doručených 7. januára 2011

a 21. februára 2011 okresnému súdu, ktorými mal bezúspešne žiadať okresný súd

o zrušenie vydaného zatýkacieho rozkazu a európskeho zatýkacieho rozkazu.

11. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom: c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie

slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné

zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; … f) zákonné

zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na

územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má

právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho

pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. Podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

12. Článok 5 ods. 1 dohovoru vo všetkých prípadoch pozbavenia osobnej slobody

vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným

zákonom“, teda každé podľa dohovoru prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1

písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. V prípadoch, kde je predmetom skúmania „zákonnosť“

pozbavenia osobnej slobody vrátane otázky, či sa uskutočnilo konanie ustanovené zákonom,

odkazuje dohovor hlavne na povinnosť byť v súlade s hmotnými a procesnými pravidlami

vnútroštátneho práva, vyžaduje však, aby aj každé pozbavenie slobody bolo v súlade

s účelom čl. 5 dohovoru, a to chrániť jednotlivca pred svojvôľou (rozsudok vo veci Chahal

v. Veľká Británia z 11. novembra 1996).

13. Podľa o európskom zatýkacom rozkaze

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „predošlý zákon o európskom

zatýkacom rozkaze“) tento zákon upravoval postup slovenských orgánov pri vydávaní osôb

medzi členskými štátmi Európskej únie a každým ďalším štátom... na základe európskeho

zatýkacieho rozkazu. Podľa odseku 2 sa na konanie podľa tohto zákona použijú/použili

ustanovenia , ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa je

predpokladom na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu dôvodná skutočnosť, že sa

obvinený zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné ho vyžiadať, pričom európsky

zatýkací rozkaz vydá predseda senátu alebo sudca príslušného súdu, v prípravnom konaní

vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

14. Podľa v súčasnom období účinného

o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „platný zákon o európskom zatýkacom

rozkaze“) ak existuje predpoklad, že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava

v inom členskom štáte a je potrebné ho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu predseda senátu

alebo sudca príslušného súdu európsky zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá

európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Podľa § 6

ods. 1 európsky zatýkací rozkaz stráca platnosť a) odovzdaním vydanej osoby súdu podľa

§ 8, b) odvolaním,... európsky zatýkací rozkaz vydaný na návrh prokurátora súd odvolá na

návrh prokurátora... Podľa § 6 ods. 2 po podaní obžaloby v trestnej veci, v ktorej bol vydaný

európsky zatýkací rozkaz v prípravnom konaní, vydá súd, ktorému bola podaná obžaloba,

nový európsky zatýkací rozkaz, ak naďalej trvajú dôvody vydania európskeho zatýkacieho

rozkazu. ... Inak európsky zatýkací rozkaz vydaný v prípravnom konaní odvolá.

15. Podľa v platnom znení (ďalej

len „“) dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania

a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Podľa je len

prokurátor oprávnený navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny. Podľa § 73 ods. 1

ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať,

predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone,

vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh

prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý.

16. Z čl. 5 ods. 1 dohovoru, ktorého vyslovenia porušenia ústavným súdom sa

sťažovateľ dovoláva, vyplýva požiadavka, aby všetky prípady pozbavenia osobnej slobody,

resp. rôzne podoby jej obmedzenia, či už v podobe výkonu väzby alebo obmedzenia,

uložené obvinenému na slobode mali zákonný základ, a teda boli zákonné. Dohovor teda

odkazuje na príslušnú zákonnú úpravu, ktorá je v podmienkach Slovenskej republiky

realizovaná v a platnom zákone o európskom zatýkacom rozkaze.

V zmysle citovaných častí z už uvedených platných právnych noriem vyplýva

nezastupiteľnosť úlohy prokurátora v rámci ním vykonávaného dozoru nad dodržiavaním

zákonnosti v štádiu pred začatím trestného konania ( a ).

V nadväznosti na vymedzené postavenie prokurátora v prípravnom

konaní je vymedzená aj jeho právomoc podať v štádiu prípravného konania sudcovi pre

prípravné konanie návrh na vydanie zatýkacieho rozkazu. Na takto zákonne definovanom

postavení prokurátora v prípravnom konaní reflektuje právna úprava predošlého a aj

platného zákona o európskom zatýkacom rozkaze, keď viaže možnosť vydania európskeho

zatýkacieho rozkazu v prípravnom konaní len na návrh prokurátora.

17. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

18. Nepochybne už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu disponoval sťažovateľ

(jeho právny zástupca) vedomosťou, že európsky zatýkací rozkaz vydaný sudcom pre

prípravné konanie okresného súdu bol vydaný v prípravnom konaní na návrh jeho trestnú

vec dozorujúceho prokurátora. Rovnako disponoval informáciou, že proti sťažovateľovi sa

vedie trestné stíhanie. Sťažovateľ takto disponoval/disponuje ďalším účinným

prostriedkom, ktorým sa môže domáhať nápravy využitím a nasl.

(pozri už uvedené), ako aj a nasl. o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

19. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1

zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia

§ 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov

od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty

bezprostredne nadriadený prokurátor. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri

vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre

posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho

predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo

na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom

alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 35

ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na

všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. Podľa § 35 ods. 3 zákona

o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie

porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona

alebo podľa osobitných predpisov. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je

nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má

postupovať v konaní a pri plnení úloh. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ

podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa

§ 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený

prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci. Ústavný súd uznáva aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre ako účinný

prostriedok ochrany základných práv vrátane tých práv, ktoré uplatnil sťažovateľ

(m. m. , ).

20. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

21. Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že

nevyužitie podnetu (ale tiež opakovaného podnetu) podľa zákona o prokuratúre nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa , pretože takto by

sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

príslušného orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania

(m. m. , ). Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený

podľa osobitných predpisov (napr. ).

22. Z obsahu sťažnosti ani z príloh k nej pripojených nevyplýva, že by sťažovateľ

s odvolaním sa na požiadal príslušnú súčasť prokuratúry

(prípadne opakovane) o preskúmanie postupu policajta (vyšetrovateľa) v súvislosti

s trestným stíhaním vedeným proti sťažovateľovi. Rovnako tak nevyplýva, že by sa

postupom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre domáhal prieskumu v činnosti

príslušného prokurátora, ktorý dal návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

23. Ústavný súd pripomína, že citované ustanovenia , ako aj

zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi právne prostriedky nápravy, ktorými sa môže

domáhať preskúmania zákonnosti postupu polície v súvislosti s trestným stíhaním vedeným

proti sťažovateľovi, ako aj príslušného prokurátora, ktorý dal návrh na vydanie európskeho

zatýkacieho rozkazu a ktorý môže dať tiež návrh na jeho odvolanie. Je potrebné dodať, že

ustanovenie § 31 zákona o prokuratúre sa týka všetkých konaní a postupov v ňom

vymenovaných orgánov verejnej moci, ktoré sú pri výkone svojich právomocí povinné

priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá

je jej obsahom ( ). Žiadosť o preskúmanie postupu policajta, podnet aj

opakovaný podnet zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa nimi

zaoberať, vybaviť ich a spôsob vybavenia oznámiť žiadateľovi, a tak dosiahnuť účinnú

nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora (prípadne následne nadriadeného, resp.

generálneho prokurátora) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení

v namietanej veci, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené

rozhodnutie policajného vyšetrovateľa, príp. postup príslušného prokurátora bol v rozpore

so zákonom.

24. Keďže v danom prípade sťažovateľ predtým, než sa obrátil na ústavný súd so

sťažnosťou, nepostupoval v zmysle a nepreukázal ani

netvrdil, že by tak neurobil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), dospel ústavný súd k záveru, že jeho sťažnosť nie je pre nevyčerpanie

dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jej základných práv prípustná,

a preto o nej rozhodol ( v spojení s a

ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia bez toho,

aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

25. Pokiaľ sťažovateľ namietal prieťahy v činnosti okresného súdu [„V okolnostiach

prejednávanej veci sa intenzita porušenia práv sťažovateľa zvyšuje aj z tohto pohľadu, že

sudca pre prípravné konanie sa odvoláva na nutnosť podnetu prokurátora, avšak

prokurátor je v danej veci nečinný (čo potvrdzuje aj sudca pre prípravné konanie). Sudca

pre prípravné konanie opomína, že nielen jeho (ale aj ostatné orgány činné v trestnom

konaní) zaťažuje povinnosť konať bez prieťahov, pričom existenciu prieťahov je potrebné

starostlivejšie vnímať v trestných veciach...“], ústavný krátko uvádza, že sťažovateľ

nevyužil všetky zákonom dostupné prostriedky, ktorými sa môže domáhať nápravy.

26. V namietaných okolnostiach postupu okresného súdu mohol sťažovateľ

postupovať podľa , v zmysle ktorého „ak je dôvodný predpoklad,

že došlo k prieťahom v príprave pojednávania veci súdom, v určení termínu konania

a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovení súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán

môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby

určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu...“. Sťažovateľ takúto sťažnosť

v konaní pred okresným súdom v čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyužil,

preto ústavný súd aj v tejto časti odmietol sťažnosť pre jej neprípustnosť.

27. V súvislosti s celkovými výhradami sťažovateľa v rámci prípravného konania

ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je

procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre

ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp.

korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde

namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127

ods. 1 , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. , ,

, ). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako

súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci

ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj

všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

28. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011