Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 422/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., O., zastúpeného advokátkou Mgr. A. L., Advokátska

kancelária, V., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája

2011 doručená sťažnosť J. Š., O. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len („ústava“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 6. septembra 2000

na okresnom súde návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O. Okresný súd v tejto veci meritórne rozhodol až

rozsudkom z 19. apríla 2010, ktorý však odvolaním napadol sťažovateľ ako navrhovateľ,

tak aj odporca. O odvolaní sťažovateľa, ako aj odporcu rozhodol krajský súd rozsudkom sp.

zn. z 9. marca 2011, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu. Z

uvedeného dôvodu preto rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť až 13. apríla

2011. Podľa sťažovateľa zákonná sudkyňa v období od podania návrhu (6.

september 2000) až do právoplatného rozhodnutia vo veci (13. apríl 2011) nekonala plynulo

a konanie bolo dlhšiu dobu bezdôvodne prerušované. Sťažovateľ nepovažuje predmet

konania za natoľko zložitý či náročný, ktorý by vyžadoval takú neprimeranú dĺžku konania.

Sťažovateľ sa snažil domôcť ochrany svojich práv podaním sťažnosti predsedovi krajského

súdu na prieťahy v konaní okresného súdu pod sp. zn. .

Sťažovateľ sa domáha ochrany svojich práv aj v konaniach vedených na krajskom

súde pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . V sťažnosti

nekonkretizuje, o aké konania či rozhodnutia v týchto prípadoch išlo, a ani k sťažnosti

nepripojil ich kópie. Z obsahu sťažnosti ústavný súd usúdil, že išlo o konania, v ktorých

krajský súd ako súd odvolací zrušil predošlé rozhodnutia okresného súdu. Podľa

sťažovateľa krajský súd po zrušení týchto rozhodnutí okresného súdu „... vydával povrchné

a nejasné pokyny vo veci, a tým opätovne spôsobil predĺženie konania“.

3. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„Okresný súd Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský

súd v Banskej Bystrici v konaniach sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.16

Co 213/2007 porušili právo sťažovateľa J. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov zaručených v a jeho právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi J. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur,

ktoré sú Okresný súd Veľký Krtíš a Krajský súd v Banskej Bystrici spoločne a nerozdielne

povinní vyplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

7. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , ). Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

).

Sťažovateľ sa domáha ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré mali byť porušené v konaní

okresného súdu vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom krajského súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konania“).

8. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj vlastným dopytom ústavný súd zistil, že

konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. bolo skončené rozsudkom

okresného súdu z 19. apríla 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. apríla 2011.

Napadnuté konania krajského súdu boli skončené vydaním uznesení, ktorými krajský súd

ako súd odvolací v priebehu konania zrušil rozsudky okresného súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Konkrétne v týchto napadnutých konaniach boli vydané 7. marca 2001,

30. septembra 2002 a 9. októbra 2007 uznesenia, ktorými krajský súd zrušil rozsudok

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Až v poradí štvrtým rozhodnutím pod

sp. zn. z 9. marca 2011 krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu.

Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ sa domáha ochrany svojich práv

v konaniach, ktoré už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (30. mája 2011) boli

skončené. Platí to tak vo vzťahu ku konaniu okresného súdu pod sp. zn. , ktoré

bolo právoplatne skončené 13. apríla 2011, keď nadobudol právoplatnosť jeho rozsudok

z 19. apríla 2010, ako aj vo vzťahu k napadnutým konaniam krajského súdu, v ktorých boli

zrušené predošlé rozhodnutia prvostupňového súdu.

9. V nadväznosti na zistený skutkový stav ústavný súd považuje za potrebné

poukázať na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. ,

, , ), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému

súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej

judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (, m. m.

, )].

V súvislosti s uvedeným právnym názorom ústavný súd zdôrazňuje, že jedným

z pojmových znakov sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.

Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie

takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

11. Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní s prihliadnutím

na zmysel a účel základného práva podľa a práva podľa

dohovoru dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, čo odôvodňuje jej

odmietnutie podľa .

12. Navyše, vo vzťahu k namietaným konaniam krajského súdu je sťažnosť podaná

oneskorene. V týchto napadnutých konaniach boli vydané 7. marca 2001, 30. septembra

2002 a 9. októbra 2007 uznesenia, ktorými krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. , ). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ).

Uvedené uznesenia nadobudli právoplatnosť ich doručením účastníkom konania,

následne bola vec vždy vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Z uvedených časových

súvislostí je nepochybné, že uznesenia krajského súdu nadobudli právoplatnosť podstatne

skôr, ako dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, k čomu došlo 30. mája

2011. Je preto nepochybné, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu dávno po

uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v na

podanie sťažnosti podľa .

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je

potrebné z dôvodov podľa v celom rozsahu odmietnuť.

Keďže sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011