Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)I. ÚS 292/09
PDF · 143.23 KB
No categories available
I. ÚS 292/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť I. H., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 171/1998 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra
2009 doručená sťažnosť I. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 171/1998.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:
„Dňa 9. 2. 1998 podal som na Okresnom súde v Bardejove žalobu o finančné
vyrovnanie, nakoľko po úspešnom konaní 4 C 25/94 žalovaný mi nevyplatil v plnej výške
nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Na žalobcu (správne má byť žalovaného, pozn.) bol vyhlásený konkurz č. k. 351/1998
– dňa 28. 10. 1998. Súd následne konanie v tejto veci zastavil.
Mám za to, že mal vo veci konať. Nekonal odmlčal sa až do roku 2004. Žalobca
(správne má byť žalovaný, pozn.) bol stále v konkurze.
Potom ďalej konal, žalobca (správne má byť žalovaný, pozn.) sa nedostavoval na
pojednávania, ospravedlňoval sa za svoju neúčasť. Nakoniec konkurz skončil a výpisom
žalovaného z registra súd konanie zastavil...“
V nadväznosti na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že v napadnutom konaní
okresného súdu „4 C 171/1998 došlo k porušeniu ústavného práva čl. 48 ods. 2 teda práva
na prerokovanie mojej právnej veci o finančné vyrovnanie bez zbytočných prieťahov.
Súd svojim konaním aj nekonaním dotiahol vec podanej žaloby o finančne
vyrovnanie do 11. roku, keď žalovaný už zanikol, a preto žalobu vo veci zastavil.
Z toho to dôvodu a v zmysle čl. 127 ods. 3. domáham finančného zadosťučinenia vo
výške požadovaného finančného vyrovnania 3.748, 99 Eur.
Za prieťahy a následné zastavenie konania ako finančné zadosťučinenie vo výške
3.749,--Eur.“.
3. Ďalej sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov na konanie pred ústavným súdom, ktorú odôvodnil tým, že je „dlhodobo
nezamestnaným a jediným zdrojom prijmú je dôchodok manželky I. vo výške 342,70 Eur“.
II.
4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
5. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj dopytu na okresnom súde zistil, že
sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred okresným súdom,
ktorý uznesením č. k. 4 C 171/1998-245 zo 16. februára 2009 konanie vo veci zastavil.
Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesením Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 71/2009 z 25. mája 2009 bolo
napadnuté uznesenie okresného súdu zo 16. februára 2009 potvrdené.
Uznesenie okresného súdu č. k. 4 C 171/1998-245 zo 16. februára 2009 v spojení
s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Co 71/2009 z 25. mája 2009 nadobudlo právoplatnosť
30. júna 2009.
6. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného
ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným
zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
7. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podanou sťažnosťou napáda prieťahy
v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 4 C 171/1998, v ktorom okresný súd
rozhodol 16. februára 2009 (uznesením č. k. 4 C 171/1998-245), pričom predmetná
sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 2. septembra 2009. Pokiaľ sťažovateľ namieta
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 171/1998, treba uviesť, že sťažnosť
bola podaná oneskorene, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Na okresnom súde
bolo napadnuté konanie ukončené uznesením o zastavení konania zo 16. februára 2009,
pričom sťažovateľ sa o prípadných prieťahoch v konaní pred okresným súdom mohol
dozvedieť najneskôr doručením tohto rozhodnutia a sťažnosť doručil ústavnému súdu až 2.
septembra 2009, t. j. nepochybne dávno po uplynutí zákonnej 2-mesačnej lehoty, preto bola
sťažnosť podaná oneskorene.
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
9. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že aj keby sťažnosť ústavnému súdu
bola podaná v lehote, bolo by ju potrebné odmietnuť z dôvodu, že sťažovateľ
v prerokúvanej veci nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi
okresného súdu.
10. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale ju odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
a z toho dôvodu už bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami
sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2009