Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 388/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. K., L., zastúpenej advokátom Mgr. T. S., V., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. S. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna

2012 doručená sťažnosť JUDr. S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“), základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie krajského súdu“).

2. Návrhom podaným na okresnom súde 29. júna 2004 uplatnila voči sťažovateľke

a jej manželovi JUDr. I. S., vtedajšia správkyňa konkurznej podstaty L., s. r. o. L.

v konkurze, z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1 900 000 Sk s príslušenstvom.

Správkyňa konkurznej podstaty návrh odôvodnila tým, že sťažovateľka mala s manželom

získať majetkový prospech na úkor úpadcu. Konanie je vedené na okresnom súde pod sp.

zn. , jeho účastníkmi je sťažovateľka a jej manžel v procesnom postavení

odporcov a navrhovateľkou je spoločnosť L., s. r. o. L. v konkurze, v zastúpení správcom

konkurznej podstaty (ďalej len „správca“). Po podaní návrhu došlo k zmene v osobe

správcu, s čím bolo spojené odovzdanie všetkých dokladov týkajúcich sa konkurzného

konania. Pretože nedošlo k úplnému odovzdaniu agendy týkajúcej sa konkurzného konania,

bol na nariadených pojednávaniach na okresnom súde opakovane správca navrhovateľky

neprítomný. Z uvedeného dôvodu okresný súd uznesením sp. zn. zo 4.

novembra 2005 podľa (ďalej len

„OSP“) konanie prerušil. Okresný súd rozhodol o pokračovaní v konaní uznesením z 1.

apríla 2008, pretože uplynula dostatočne dlhá doba na to, aby správca mohol zabezpečiť

kompletnú agendu konkurzného konania. Vo veci samej rozhodol okresný súd rozsudkom

z 11. júla 2011 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľku nahradiť

sťažovateľke a jej manželovi trovy konania. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala

navrhovateľka odvolanie a sťažovateľka návrh na opravu odôvodnenia rozsudku okresného

súdu z 11. júla 2011. Okresný súd na základe tohto návrhu opravným uznesením z 12.

septembra 2011 opravil označenie navrhovateľky v záhlaví rozsudku a v časti odôvodnenia

rozsudku opravil meno Ing. arch. M. C. na meno Ing. arch. M. C. V ostatnom nevyhovel

návrhu na doplnenie odôvodnenia rozsudku a podľa predložil vec

na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

O odvolaní navrhovateľky rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 15. decembra 2011 tak, že zrušil rozsudok okresného súdu z 11. júla 2011 v spojení

s opravným uznesením z 12. septembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd

zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu z dôvodu podľa ,

pretože postupom okresného súdu sa navrhovateľke odňala možnosť konať pred súdom.

Z toho dôvodu zároveň považoval krajský súd za bezpredmetné rozhodovať o návrhu

sťažovateľky na opravu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Uznesenie

krajského súdu z 15. decembra 2011 nadobudlo právoplatnosť 2. februára 2012. V čase

podania sťažnosti ústavnému súdu je preto vec opätovne na okresnom súde.

3. Sťažovateľka poukazuje predovšetkým na neúmernú dĺžku konania okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , ktoré trvá už osem rokov, no stále nie je

právoplatne skončené. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na viaceré pojednávania, ktoré

okresný súd odročil z dôvodu neúčasti navrhovateľky, prípadne jej právnej zástupkyne.

Podľa sťažovateľky ide o účelové prieťahy navrhovateľky, resp. jej právnej zástupkyne,

ktoré okresný súd dlhodobo toleruje. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla:

„Samosudca takmer osem rokov bral na vedomie a akceptoval iba navrhovateľom,

resp. jeho právnym zástupcom – advokátom uvádzané dôvody neúčasti bez toho, aby bližšie

preveril a zvážil ich závažnosť aj z hľadiska toho, či zo strany navrhovateľa nejde len

o snahu účelovo predlžovať konanie. ...

Opísané skutočnosti spôsobujú veľkú traumu a právnu neistotu nielen vo mne, ale aj

v celej mojej rodine, a ani netušíme, kedy sa vlastne dočkáme zákonného, spravodlivého

a ústavne konformného konečného rozhodnutia vo veci.“

4. Sťažovateľka tiež vyjadrila nespokojnosť s postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, pretože neboli zabezpečené dokumenty preukazujúce opodstatnenosť

uplatneného nároku v originálnom vyhotovení. Zároveň podľa jej názoru neboli zohľadnené

jej námietky týkajúce sa nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľky, ako aj

pasívnej legitimácie sťažovateľky a jej manžela. Sťažovateľka v napadnutom konaní

opakovane namietala proti právnemu zastupovaniu navrhovateľky advokátkou JUDr. I. S.,

ktorá ešte ako správkyňa podala proti sťažovateľke a jej manželovi návrh na okresnom súde.

Preto podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

ale aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, základné právo na súdnu ochranu podľa , ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol takto:

„Základné právo JUDr. S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR, právo na prerokovanie veci v primeranej lehote a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR postupom

Okresného súdu v Poprade v konaní vedenom pod Č. a postupom Krajského

súdu v Prešove v odvolacom konaní vedenom pod č. porušené bolo.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Poprade vo veci vedenej pod

č. konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR súčasne priznáva sťažovateľke JUDr. S. K. finančné zadosťučinenie

v celkovej výške 80.000,-Eur (slovom: osemdesiattisíc eur), ktoré sú povinní porušovatelia

jej základných práv - Okresný súd v Poprade a Krajský súd v Prešove vyplatiť jej spoločne

a nerozdielne naraz bezhotovostne v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

Ústavného súdu SR vo veci podanej sťažnosti, a to na účet sťažovateľky JUDr. S. K. vedený

v U. a.s. pobočka L., č. ú. ...

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré

budú z jej strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného súdu SR.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

8. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ). Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

).

Sťažovateľka sa domáha ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, ako aj postupom krajského súdu v napadnutom konaní. Zároveň však podľa

sťažovateľky postupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach došlo

k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K namietanému porušeniu a dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

9. Podľa sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutom konaní dochádza

k „permanentnému“ porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto sa sťažovateľka podanou sťažnosťou

domáha ochrany týchto svojich práv.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

) vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých

je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa a a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Týmto právnym prostriedkom je sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovaná predsedovi príslušného súdu. Vyčerpanie tohto právneho prostriedku ústavný

súd nevyžaduje v prípadoch, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

10. Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nepreukázala

reálne splnenie tejto podmienky, t. j. že podala sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní

adresovanú predsedovi krajského súdu z dôvodu podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch.

Sťažovateľka iba v texte sťažnosti uvádza, že sa „... priamo u nadriadeného konajúceho

zákonného samosudcu sťažovala na postup v konaní č. ...“, z čoho však

nemožno nepochybne usúdiť, že sťažovateľka vyčerpala tento právny prostriedok a že išlo

skutočne o sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Ústavný súd zastáva názor, že povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba

pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv (napr. ).

11. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka

nepreukázala vyčerpanie účinného prostriedku ochrany označených práv, ktorým je v tomto

prípade sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, a preto sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu neprípustnosti.

K namietanému porušeniu a dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

12. Ústavný súd vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci

vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa ktorého

rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (). Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc

ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní

svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje

až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením krajského súdu z 15. decembra

2011 bol zrušený rozsudok okresného súdu z 11. júla 2011 v spojení s opravným uznesením

z 12. septembra 2011 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Napadnuté konanie

okresného súdu nie je stále právoplatne skončené, okresný súd vec opätovne

prerokuje a následne vo veci rozhodne. Sama sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že vec

sa od 23. januára 2012 opäť nachádza na okresnom súde. Sťažovateľka preto môže v plnom

rozsahu uplatňovať svoje návrhy a argumenty v konaní pred okresným súdom, prípadne

následne podaním odvolania, pokiaľ dospeje k názoru o pochybeniach v konaní či

rozhodnutí okresného súdu. V tomto štádiu konania je preto plne v právomoci okresného

súdu poskytnúť plnohodnotnú ochranu právam sťažovateľky. Z toho zároveň vyplýva, že

ústavný súd v tomto štádiu konania nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti voči

napadnutému konaniu okresného súdu.

13. Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

14. Krajský súd uznesením z 15. decembra 2011 zrušil rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 11. júla 2011 v spojení s opravným uznesením z 12. septembra

2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu z 15. decembra 2011

nadobudlo právoplatnosť 2. februára 2012. Týmto dňom je zároveň právoplatne skončené

napadnuté konanie krajského súdu. Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu

11. júna 2012.

Podľa sťažovateľky napadnutým konaním krajského súdu boli porušené jej základné

práva podľa a a právo podľa dohovoru.

Sťažovateľka však sťažnosť v tejto časti vôbec neodôvodnila, jej argumentácia sa týkala

iba napadnutého konania okresného súdu. Aj napriek tomu však ústavný súd podrobil

skúmaniu aj napadnuté konanie krajského súdu.

15. V nadväznosti na zistený skutkový stav ústavný súd považuje za potrebné

poukázať na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. ,

, , ), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému

súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej

judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05; , m. m.

, ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu

v čase, keď bolo napadnuté konanie krajského súdu už štyri mesiace právoplatne skončené,

a teda už nemohlo dochádzať ani k prípadnému porušovaniu práv sťažovateľky. Na tomto

základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní s prihliadnutím na zmysel a účel

základného práva podľa a práva podľa dohovoru dospel

k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená, čo odôvodňuje jej odmietnutie

podľa .

16. Sťažovateľka sa domáhala aj ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru, ktoré mali byť porušené napadnutým konaním

krajského súdu. Krajský súd vydal 15. decembra 2011 uznesenie, ktorým zrušil rozsudok

okresného súdu z 11. júla 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. , ). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ).

Uznesenie krajského súdu z 15. decembra 2011, ktorým bolo napadnuté konanie

skončené, nadobudlo právoplatnosť 2. februára 2012. Sťažnosť sťažovateľky bola

ústavnému súdu doručená 11. júna 2012, teda zrejme po uplynutí dvojmesačnej lehoty

ustanovenej v na podanie sťažnosti podľa

.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zároveň podaná

oneskorene, čo odôvodňuje jej odmietnutie podľa .

17. Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012