Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 423/2011
PDF · 193.49 KB
No categories available
I. ÚS 423/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 13 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj
namietaného porušenia čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
38 C 355/2008 a jeho uznesením zo 16. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2011
doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy
postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 38 C 355/2008 a jeho uznesením zo 16. novembra 2010.
2. Sťažovateľ uviedol, že je spolu so svojou manželkou poškodeným obzvlášť
závažným zločinom podvodu a zločinom falšovania a neoprávnenej výroby cenných
papierov, pre ktoré bolo dvom osobám vznesené obvinenie. Sťažovateľ sa spolu
s manželkou okrem iných prostriedkov domáhali ochrany svojich práv aj podaním žaloby na
okresnom súde o určení neplatnosti rozhodcovského rozsudku a rozhodcovského konania,
ktoré je vedené pod sp. zn. 38 C/355/2008. Sťažovateľ s manželkou doručili okresnému
súdu 12. októbra 2010 návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhali, aby okresný súd určil,
že v napadnutom rozhodcovskom konaní boli porušené ich základné práva zaručené ústavou
a medzinárodnými zmluvami. Okresný súd rozhodol o tomto návrhu uznesením zo
16. novembra 2010 tak, že ho nepripustil. Podľa okresného súdu je o takýchto nárokoch
sťažovateľa a jeho manželky oprávnený rozhodovať výlučne ústavný súd. Sťažovateľ
vyjadril názor, že okresný súd týmto uznesením „... odmietol konať vo veci určení
porušenia základných práv a slobôd, garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, Dodatočným protokolom k Dohovoru a Ústavou SR. Svoje odmietnutie
konať vo veci ochrany základných a ústavných práv žalovaný odôvodnil paradoxným,
svojvoľným a odporujúcim Dohovoru a Ústave SR dôvodom...“.
Sťažovateľ považuje uznesenie okresného súdu zo 16. novembra 2010 za prejav
odmietnutia právnej a súdnej ochrany všeobecným súdom, ako aj „... plnú neúctu k ľudským
právam a základným slobodám zo strany súdnictva SR, na nulovú vymožiteľnosť ľudských
práv a základných slobôd v SR, na neefektívnosť vnútroštátneho konania a nemožnosť
dosiahnutia nápravy cez nacionálne organy v SR a týmto aj na prehĺbenie stavu právnej
neistoty sťažovateľa, ktorý bol poškodený závažným zločinom pred ktorým súdne organy
odmietajú poskytnúť ochranu“.
3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým by
pozastavil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 38 C 355/2008 zo 16. novembra
2010 a aby vo veci samej takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa M. P. na súdnu a na právnu ochranu a právnu istotu,
zaručene Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, postupom Okresného súdu KE-I v konaní pod sp. zn. Č
38 C/355/2008 bolo porušené.
2. Základné právo sťažovateľa M. P. na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods.]
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu KE-I v
konaní, pod sp. zn. č 38 C/355/2008 bolo porušené.
3. Základné právo sťažovateľa M. P. na nezávislého a nestranného sudcu, zaručené čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd ,postupom Okresného súdu
KE-I v konaní pod sp. zn. č 38 C/355/2008 bolo porušené.
4. Základné právo sťažovateľa M. P. na rovnosť medzi účastníkmi konania, ako je zaručené
čl. 6 ods.] Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd , v spojení s Čl. 47 ods. 3
postupom Okresného súdu KE I v konaní, pod sp. zn. č 38 C/355/2008 bolo porušené.
5. Základné právo sťažovateľa M. P. na záruku toho, že sudca, pri výkone svojich funkcií je
povinný sa riadiť Ústavou, ústavným právom a medzinárodnými zmluvami ratifikovanými
SR, z prioritou Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a protokolmi ku nemu pred zákonmi SR, zaručeného Čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, v
spojení s čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR, Rozhodnutím Okresného sudu KE I zo dňa 16.
11. 2010 bolo porušené.
6. Základné právo sťažovateľa M. P. na pokojné užívanie svojho majetku garantované čl. 1,
Dodatkového protokolu a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
postupom Okresného súdu KE-I v konaní, sp. zn. Č. 38 C/355/2008 bolo porušené.
7. Základné právo sťažovateľa M. P. na účinný prostriedok nápravy, garantované či. 13
ods. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu
KE-I v konaní, sp. zn. č. 38 C/355/2008 bolo porušené.
8. Ústavný súd ruší rozhodnutie Okresného súdu KE - zo dňa 16. 11. 2010, sp. zn.
č.38 C/355-/2008-424.
9. Ústavný súd vyzýva Okresný súd KE-I, preskúmať Doplnenie ku sťažnosti zo dňa 11. 10.
2010, zamerané na ochranu základných práv a ľudských práv, garantovaných v prvom
rade Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, protokolmi k nemu a
10. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi spravodlivý nárok na náhradu škody vo výške
10 000 eur, ktorú Okresný súd KE I je povinný zaplatiť' sťažovateľovi M. P., trvale bytom
Š., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia uvedeného rozhodnutia.
11. Alebo Ústavný súd prijme Doplnenie ku sťažnosti zo dňa 11.10.2010 zamerané
na ochranu základných práv a ľudských práv a potvrdí požiadavky predložené v Doplnení,
a tým samým zabráni ďalšie porušovanie základných práv a ľudských práv sťažovateľa.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
6. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za
porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Predmetom sťažnosti je preto sťažovateľom namietané porušenie jeho základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 ods. 1
dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 38 C/355/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“) a porušenie čl. 144
ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a jeho uznesením zo 16. novembra 2010.
K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3
ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1
dodatkového protokolu postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného
súdu
7. Ústavný súd z vlastnej evidencie zistil, že napadnuté konanie už bolo predmetom
posúdenia ústavným súdom na základe sťažnosti, ktorú podala manželka sťažovateľa.
Sťažnosť bola prejednaná ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 137/2011. V napadnutom
konaní na okresnom súde sa sťažovateľ spolu s manželkou ako navrhovatelia domáhali
pôvodným návrhom z 31. decembra 2008 určenia toho, že rozhodcovské konanie vedené
JUDr. J. Č. a v ňom vydaný rozhodcovský rozsudok bez čísla konania a rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 sú neplatné z dôvodu, že rozhodcovské
konanie JUDr. J. Č. ako odporcom bolo vykonané v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a s ústavou. Sťažovateľ s manželkou
doručili okresnému súdu 12. októbra 2010 návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhali, aby
okresný súd určil, že v napadnutom rozhodcovskom konaní boli porušené ich základné
práva zaručené ústavou a medzinárodnými zmluvami. Tento návrh na zmenu žaloby
okresný súd uznesením zo 16. novembra 2010 nepripustil. Napadnuté konanie okresného
súdu nie je zatiaľ právoplatne skončené.
8. Ústavný súd vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci
vo vzťahu ku všeobecným súdom, vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého
rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
9. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie ešte nie je právoplatne skončené,
ako aj s ohľadom na svoju judikatúru a rozhodnutie ústavného súdu o obdobnej sťažnosti
manželky sťažovateľa pod sp. zn. IV. ÚS 137/2011 zo 14. apríla 2011, ústavný súd zotrváva
na svojom závere, že je plne v právomoci všeobecných súdov poskytnúť ochranu
označeným právam sťažovateľa. V prípade, ak sťažovateľ bude považovať meritórne
rozhodnutie okresného súdu v napadnutom konaní za nesprávne, bude oprávnený domáhať
sa ochrany svojich práv využitím opravným prostriedkov v systéme všeobecných súdov.
Vzhľadom na už uvedený princíp subsidiarity dospel ústavný súd k záveru, že
v danom štádiu konania nemá dostatok právomoci na rozhodovanie o právach sťažovateľa
v napadnutom konaní okresného súdu.
K namietanému porušeniu čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy
uznesením okresného súdu zo 16. novembra 2010
10. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri
rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 a zákonom.
Ako už bolo uvedené, v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Ustanovenie čl. 144 ods. 1 ústavy neobsahuje konkrétnu garanciu základného
práva alebo slobody, nemá charakter základného práva, a preto nie je priamo aplikovateľné
na individuálny prípad. Ústavný súd kvalifikoval čl. 144 ods. 1 ústavy ako článok, ktorý
neupravuje základné práva a slobody, ktoré sú predmetom konania o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy, ale princípy fungovania nezávislého súdnictva (II. ÚS 81/02, II. ÚS 193/06).
Uvedené ustanovenie určuje pramene práva, ktoré je sudca pri rozhodovaní povinný
dodržiavať. Ústava v čl. 7 ods. 2 a 5, ktorých sa sťažovateľ tiež domáhal, upravuje vzťah
Slovenskej republiky k Európskemu spoločenstvu, Európskej únii a k právu Európskej únie,
ako aj vzťah vnútroštátneho právneho poriadku k medzinárodnému právu.
Sťažovateľom namietané porušenie čl. 144 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 7 ods. 2 a 5
ústavy preto nemôže byť predmetom sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.
Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažnosť je zjavne
neopodstatnená, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom
súde.
12. Navyše je sťažnosť v tejto časti podaná oneskorene. Ústavný súd totiž zistil, že
uznesenie okresného súdu zo 16. novembra 2010 nadobudlo právoplatnosť 10. decembra
2010.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 292/09). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 20. júla 2011, čo je vyše štyri mesiace po
uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je
potrebné v celom rozsahu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pretože
došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľa, keďže tie sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2011