Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 423/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a , práv podľa

a čl. 13 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

namietaného porušenia v spojení s a 5 Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 16. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2011

doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj namietaného porušenia v spojení s a 5

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením zo 16. novembra 2010.

2. Sťažovateľ uviedol, že je spolu so svojou manželkou poškodeným obzvlášť

závažným zločinom podvodu a zločinom falšovania a neoprávnenej výroby cenných

papierov, pre ktoré bolo dvom osobám vznesené obvinenie. Sťažovateľ sa spolu

s manželkou okrem iných prostriedkov domáhali ochrany svojich práv aj podaním žaloby na

okresnom súde o určení neplatnosti rozhodcovského rozsudku a rozhodcovského konania,

ktoré je vedené pod sp. zn. . Sťažovateľ s manželkou doručili okresnému

súdu 12. októbra 2010 návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhali, aby okresný súd určil,

že v napadnutom rozhodcovskom konaní boli porušené ich základné práva zaručené

a medzinárodnými zmluvami. Okresný súd rozhodol o tomto návrhu uznesením zo

16. novembra 2010 tak, že ho nepripustil. Podľa okresného súdu je o takýchto nárokoch

sťažovateľa a jeho manželky oprávnený rozhodovať výlučne ústavný súd. Sťažovateľ

vyjadril názor, že okresný súd týmto uznesením „... odmietol konať vo veci určení

porušenia základných práv a slobôd, garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, Dodatočným protokolom k Dohovoru a SR. Svoje odmietnutie

konať vo veci ochrany základných a ústavných práv žalovaný odôvodnil paradoxným,

svojvoľným a odporujúcim Dohovoru a Ústave SR dôvodom...“.

Sťažovateľ považuje uznesenie okresného súdu zo 16. novembra 2010 za prejav

odmietnutia právnej a súdnej ochrany všeobecným súdom, ako aj „... plnú neúctu k ľudským

právam a základným slobodám zo strany súdnictva SR, na nulovú vymožiteľnosť ľudských

práv a základných slobôd v SR, na neefektívnosť vnútroštátneho konania a nemožnosť

dosiahnutia nápravy cez nacionálne organy v SR a týmto aj na prehĺbenie stavu právnej

neistoty sťažovateľa, ktorý bol poškodený závažným zločinom pred ktorým súdne organy

odmietajú poskytnúť ochranu“.

3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým by

pozastavil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra

2010 a aby vo veci samej takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa M. P. na súdnu a na právnu ochranu a právnu istotu,

zaručene Čl. 46 ods. 1 SR, postupom Okresného súdu KE-I v konaní pod sp. zn. Č

bolo porušené.

2. Základné právo sťažovateľa M. P. na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods.]

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu KE-I v

konaní, pod sp. zn. č bolo porušené.

3. Základné právo sťažovateľa M. P. na nezávislého a nestranného sudcu, zaručené čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd ,postupom Okresného súdu

KE-I v konaní pod sp. zn. č bolo porušené.

4. Základné právo sťažovateľa M. P. na rovnosť medzi účastníkmi konania, ako je zaručené

čl. 6 ods.] Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd , v spojení s Čl. 47 ods. 3

postupom Okresného súdu KE I v konaní, pod sp. zn. č bolo porušené.

5. Základné právo sťažovateľa M. P. na záruku toho, že sudca, pri výkone svojich funkcií je

povinný sa riadiť , ústavným právom a medzinárodnými zmluvami ratifikovanými

SR, z prioritou Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a protokolmi ku nemu pred zákonmi SR, zaručeného Čl. 144 ods. 1 SR, v

spojení s a ods. 5 SR, Rozhodnutím Okresného sudu KE I zo dňa 16.

11. 2010 bolo porušené.

6. Základné právo sťažovateľa M. P. na pokojné užívanie svojho majetku garantované čl. 1,

Dodatkového protokolu a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

postupom Okresného súdu KE-I v konaní, sp. zn. Č. bolo porušené.

7. Základné právo sťažovateľa M. P. na účinný prostriedok nápravy, garantované či. 13

ods. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu

KE-I v konaní, sp. zn. č. bolo porušené.

8. Ústavný súd ruší rozhodnutie Okresného súdu KE - zo dňa 16. 11. 2010, sp. zn.

č.38 C/355-/2008-424.

9. Ústavný súd vyzýva Okresný súd KE-I, preskúmať Doplnenie ku sťažnosti zo dňa 11. 10.

2010, zamerané na ochranu základných práv a ľudských práv, garantovaných v prvom

rade Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, protokolmi k nemu a

.

10. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi spravodlivý nárok na náhradu škody vo výške

10 000 eur, ktorú Okresný súd KE I je povinný zaplatiť' sťažovateľovi M. P., trvale bytom

Š., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia uvedeného rozhodnutia.

11. Alebo Ústavný súd prijme Doplnenie ku sťažnosti zo dňa 11.10.2010 zamerané

na ochranu základných práv a ľudských práv a potvrdí požiadavky predložené v Doplnení,

a tým samým zabráni ďalšie porušovanie základných práv a ľudských práv sťažovateľa.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

6. Podľa je ústavný súd viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Predmetom sťažnosti je preto sťažovateľom namietané porušenie jeho základných

práv podľa a , práv podľa a

dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a porušenie čl. 144

ods. 1 v spojení s a 5 postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a jeho uznesením zo 16. novembra 2010.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

, práv podľa a dohovoru a práva podľa

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného

súdu

7. Ústavný súd z vlastnej evidencie zistil, že napadnuté konanie už bolo predmetom

posúdenia ústavným súdom na základe sťažnosti, ktorú podala manželka sťažovateľa.

Sťažnosť bola prejednaná ústavným súdom pod sp. zn. . V napadnutom

konaní na okresnom súde sa sťažovateľ spolu s manželkou ako navrhovatelia domáhali

pôvodným návrhom z 31. decembra 2008 určenia toho, že rozhodcovské konanie vedené

JUDr. J. Č. a v ňom vydaný rozhodcovský rozsudok bez čísla konania a rozhodcovský

rozsudok sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 sú neplatné z dôvodu, že rozhodcovské

konanie JUDr. J. Č. ako odporcom bolo vykonané v rozpore so

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a s . Sťažovateľ s manželkou

doručili okresnému súdu 12. októbra 2010 návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhali, aby

okresný súd určil, že v napadnutom rozhodcovskom konaní boli porušené ich základné

práva zaručené a medzinárodnými zmluvami. Tento návrh na zmenu žaloby

okresný súd uznesením zo 16. novembra 2010 nepripustil. Napadnuté konanie okresného

súdu nie je zatiaľ právoplatne skončené.

8. Ústavný súd vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci

vo vzťahu ku všeobecným súdom, vyplývajúceho z , podľa ktorého

rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

9. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie ešte nie je právoplatne skončené,

ako aj s ohľadom na svoju judikatúru a rozhodnutie ústavného súdu o obdobnej sťažnosti

manželky sťažovateľa pod sp. zn. zo 14. apríla 2011, ústavný súd zotrváva

na svojom závere, že je plne v právomoci všeobecných súdov poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa. V prípade, ak sťažovateľ bude považovať meritórne

rozhodnutie okresného súdu v napadnutom konaní za nesprávne, bude oprávnený domáhať

sa ochrany svojich práv využitím opravným prostriedkov v systéme všeobecných súdov.

Vzhľadom na už uvedený princíp subsidiarity dospel ústavný súd k záveru, že

v danom štádiu konania nemá dostatok právomoci na rozhodovanie o právach sťažovateľa

v napadnutom konaní okresného súdu.

K namietanému porušeniu v spojení s a 5

uznesením okresného súdu zo 16. novembra 2010

10. Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom.

Ako už bolo uvedené, v konaní podľa rozhoduje ústavný súd

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ustanovenie neobsahuje konkrétnu garanciu základného

práva alebo slobody, nemá charakter základného práva, a preto nie je priamo aplikovateľné

na individuálny prípad. Ústavný súd kvalifikoval ako článok, ktorý

neupravuje základné práva a slobody, ktoré sú predmetom konania o sťažnosti podľa čl. 127

, ale princípy fungovania nezávislého súdnictva (, ).

Uvedené ustanovenie určuje pramene práva, ktoré je sudca pri rozhodovaní povinný

dodržiavať. v a 5, ktorých sa sťažovateľ tiež domáhal, upravuje vzťah

Slovenskej republiky k Európskemu spoločenstvu, Európskej únii a k právu Európskej únie,

ako aj vzťah vnútroštátneho právneho poriadku k medzinárodnému právu.

Sťažovateľom namietané porušenie v spojení s a 5

preto nemôže byť predmetom sťažnosti podľa .

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa zákona o

súde.

12. Navyše je sťažnosť v tejto časti podaná oneskorene. Ústavný súd totiž zistil, že

uznesenie okresného súdu zo 16. novembra 2010 nadobudlo právoplatnosť 10. decembra

2010.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. , ). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ).

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 20. júla 2011, čo je vyše štyri mesiace po

uplynutí lehoty podľa .

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je

potrebné v celom rozsahu odmietnuť podľa . Pretože

došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa, keďže tie sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011