Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 501/2011
PDF · 168.87 KB
No categories available
II. ÚS 501/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť K. B., K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K.,
Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 408/99
v čase po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna
2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2011
doručená sťažnosť K. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 408/99 v čase po rozhodnutí
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005.
Zo sťažnosti vyplýva, že s právoplatnosťou od 27. februára 1999 (keď nadobudlo
právoplatnosť uznesenie sp. zn. 17 C 1325/98 zo 14. decembra 1998, ktorým bol predmetný
nárok vylúčený sa samostatné konanie, pozn.) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 408/99
okresný súd koná o žalobe sťažovateľa o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
a náhradu za stratu na zárobku. Týchto nárokov sa sťažovateľ domáha voči D. (ďalej len
„žalovaný“) v dôsledku utrpenia úrazu pri cestovaní mestskou hromadnou dopravou. Podľa
tvrdení sťažovateľa okresný súd koná v tejto jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými
prieťahmi, a to aj napriek skutočnosti, že ústavný súd už v minulosti nálezom č. k. I. ÚS
57/05-29 z 2. júna 2005 vyslovil, že postupom okresného súdu v označenom konaní došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
a prikázal okresnému súdu vo veci konať. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že dôsledkom
postupu okresného súdu sa neustále a bezdôvodne predlžuje stav jeho právnej neistoty
a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Napriek nálezu Ústavného súdu SR, nekonal Okresný súd bez zbytočných prieťahov
a vec nebola do dnešného dňa právoplatne skončená. ...
Chcem uviesť, že prieťahy v súdnom konaní vo mne vyvolávajú psychický stav
neistoty bezprávia a pocit nespravodlivosti. Pri ujme spôsobenej na zdraví vzniká osobitný
komplex práv na jej náhradu, konkrétne právo na stratu na zárobku, náhrada za stratu na
dôchodku, právo na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, ako aj
právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach a v sťažení
spoločenského uplatnenia.
Práve bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú právami
osobnostnými, ktoré sa viažu výhradne na osobu a zanikajú najneskôr smrťou poškodeného.
Práve pri týchto právach je potrebné, aby súdy konali promptne a podľa možnosti čo
najrýchlejšie, aby spôsobená ujma bola čo najskôr zmiernená. ...
Vzhľadom na dĺžku konania som si nemohol a nemôžem tieto statky doteraz
zaobstarať a s prihliadnutím na pokles hodnoty peňazí, t. j. toho, čo si môže človek reálne
za určitú sumu zaobstarať bude prípadné odškodnenie symbolické.
Skutočnosť, že súd vo veci do dnešného dňa nerozhodol vo mne vyvoláva stav
neistoty, bezprávia a nespravodlivosti a nervozitu, ktorý trvá už mnoho rokov a mám
pochybnosti, či vôbec niekedy odškodnený budem.“
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod č. k. 17 C 408/99, porušené.
2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
17 C 408/99 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
6000,-€, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 408/99 v čase po rozhodnutí ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005.
Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že po rozhodnutí ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005 okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 408/99
vykonal tieto procesné úkony:
Dňa 24. novembra 2005 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok súdneho
znalca z odboru úrazovej chirurgie spolu s vyúčtovaním znalečného. Okresný súd
16. decembra 2005 nariadil pojednávanie na 6. február 2006 a uznesením zo 16. januára
2006 rozhodol o priznaní znalečného. Dňa 17. januára 2006 okresný súd zaslal znalecký
posudok na vyjadrenie účastníkom konania, pričom 1. februára 2006 právny zástupca
sťažovateľa oznámil, že voči znaleckému posudku nemá žiadne výhrady. Dňa 3. februára
2006 vedľajší účastník konania (A., a. s.; ďalej len „vedľajší účastník“) podal odvolanie
proti uzneseniu o priznaní znalečného. Na pojednávaní konanom 6. februára 2006 bol po
vypočutí účastníkov konania vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd uložil žalovanému
zaplatiť sťažovateľovi 16 200 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol.
Predseda okresného súdu 28. február 2006 súhlasil s predĺžením lehoty na
vypracovanie rozsudku do 17. marca 2006. Dňa 30. marca 2006 okresný súd vydal
k rozsudku doplňujúci rozsudok vo vzťahu k otázke trov konania, 6. apríla 2006 sa
sťažovateľ odvolal proti rozsudku a 12. apríla 2006 bol spis predložený Krajskému súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku.
Krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 Co 167/06 z 22. mája 2008 potvrdil rozsudok
okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom v zamietavom výroku týkajúcom sa
nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a súčasne ho zrušil v zamietavom výroku
o náhrade za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti a v tomto rozsahu vrátil vec
na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie okresnému súdu. Spis bol vrátený späť
okresnému súdu 21. augusta 2008 a 14. októbra 2008 okresný súd opätovne predložil spis
krajskému súdu na konanie o odvolaní vedľajšieho účastníka konania z 3. februára 2006.
Uznesením sp. zn. 4 Co 319/08 z 27. novembra 2008 krajský súd potvrdil uznesenie
okresného súdu zo 16. januára 2006 o priznaní znalečného a 14. januára 2009 bol spis
vrátený okresnému súdu.
Dňa 23. apríla 2009 okresný súd vyzval ú., ako aj S. a aj samotného sťažovateľa, aby
oznámili požadované informácie týkajúce sa posledného zamestnávateľa sťažovateľa,
pričom sťažovateľ oznámil požadované informácie 29. apríla 2009, S. zaslala okresnému
súdu podklady týkajúce sa zamestnania sťažovateľa 4. mája 2009 a úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny zaslal okresnému súdu požadované informácie o zamestnaní sťažovateľa 19.
mája 2009, kedy súčasne okresný súd nariadil pojednávanie na 25. jún 2009. Dňa 28. mája
2009 okresný súd vyzval ošetrujúcu lekárku sťažovateľa, aby zaslala výpis z jeho
zdravotnej dokumentácie, súčasne vyzval posledného sťažovateľovho zamestnávateľa, aby
zaslal jeho pracovný posudok, a napokon vyzval aj vedľajšieho účastníka, aby sa vyjadril
k sťažovateľom uplatnenému nároku na náhradu za stratu na zárobku. Ošetrujúca lekárka
sťažovateľa poskytla okresnému súdu žiadané informácie 12. júna 2009 a vedľajší účastník
sa vyjadril k sporu 19. júna 2009.
Pojednávanie konané 25. júna 2009 bolo po vypočutí účastníkov konania odročené
na 3. september 2009 na účely opätovného vyžiadania správy od posledného
zamestnávateľa sťažovateľa a tiež od lekára špecialistu ošetrujúceho sťažovateľa. Dňa
29. júna 2009 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka adresovaná poslednému
sťažovateľovmu zamestnávateľovi s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“
a 17. júla 2009 okresný súd zaslal výzvy poslednému sťažovateľovmu zamestnávateľovi,
ošetrujúcemu lekárovi sťažovateľa a S. v zmysle záverov z pojednávania. Dňa 24. júla 2009
bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka adresovaná poslednému sťažovateľovmu
zamestnávateľovi s poznámkou „adresát neznámy“. S. reagovala na výzvu okresného súdu
4. augusta 2009 a pojednávanie konané 3. septembra 2009 bolo po oboznámení sa
s vykonaným dokazovaním odročené na 1. október 2009 na účely šetrenia pobytu
sťažovateľovho zamestnávateľa a tiež na účely opätovného dopytovania ošetrujúceho lekára
sťažovateľa. Okresný súd 7. septembra 2009 urgoval lekára špecialistu ošetrujúceho
sťažovateľa na podanie správy a v Centrálnej evidencii obyvateľstva (CEPO) zisťoval pobyt
sťažovateľovho zamestnávateľa, pričom 17. septembra 2009 bola okresnému súdu doručená
správa od CEPO s tým, že zamestnávateľ sťažovateľa sa v ich evidencii nenachádza. Dňa
22. septembra 2009 lekár špecialista oznámil, že nevie zaujať stanovisko k otázkam
okresného súdu, pretože zdravotnú dokumentáciu sťažovateľa prevzal už iný lekár. Okresný
súd súčasne zrušil pojednávanie nariadené na 1. október 2009 z dôvodu „potreby
zabezpečenia ďalších dôkazov“ s tým, že nové pojednávanie nariadil na 15. október 2009,
a napokon okresný súd opätovne vyzval na podanie správy aktuálnu ošetrujúcu lekárku
sťažovateľa. Správa od ošetrujúcej lekárky sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 14.
októbra 2009 a pojednávanie konané 15. októbra 2009 bolo po oboznámení sa s vykonaným
dokazovaním odročené na 9. november 2009 na účely doručenia správy od ošetrujúcej
lekárky sťažovateľa.
Na pojednávaní konanom 9. novembra 2009 po vykonaní dokazovania okresný súd
vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ sa odvolal proti
rozsudku 23. decembra 2009 a 19. januára 2010 okresný súd vyzval žalovaného a tiež
vedľajšieho účastníka konania, aby sa vyjadrili k odvolaniu sťažovateľa. Dňa 1. februára
2010 sa k odvolaniu sťažovateľa vyjadril vedľajší účastník a 8. februára 2010 sa vyjadril aj
žalovaný. Spis bol predložený krajskému súdu 11. februára 2010, ktorý uznesením sp. zn.
1 Co 44/2010 zo 7. októbra 2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dňa 22. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Následne 30. marca
2011 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
a 31. marca 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. máj 2011, ktoré bolo po vypočutí
účastníkov konania odročené na neurčito. Uznesením zo 4. augusta 2011 okresný súd
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ortopédie, aby do 60 dní predložil
znalecký posudok o zdravotnom stave sťažovateľa (uznesenie nadobudlo právoplatnosť
31. augusta 2011).
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu
vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 408/99 v čase po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu nezistil
žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle
sťažovateľom označeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie namietal.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému
súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia a náhrady trov
konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2
prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2011