Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 415/2011
PDF · 180.18 KB
No categories available
I. ÚS 415/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., B., zastúpenej
obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta
JUDr. M. M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb
63/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta
2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpenej obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa
a advokáta JUDr. M. M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 63/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ podáva ústavnú sťažnosť proti postupu Okresného súdu Pezinok
v právnej veci navrhovateľa: S. spol. s r. o… proti odporcovi: B. G… o zaplatenie
48.460,47 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod spis. zn.:
Sťažovateľ… sa ako navrhovateľ návrhom na začatie konania..., doručeným
Okresnému súdu Topoľčany dňa 14. 05. 2008, domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny
48.460,47 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom poddlžníckej žaloby
v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z osudných exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov.
Okresný súd Topoľčany postúpil právnu vec Okresnému súdu Pezinok ako súdu
miestne príslušnému na námietku účastníka konania prípisom zo dňa 18. 06. 2008.
Na Okresnom súde Pezinok sa od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
uznesením, č. k.: 1Cob/77/2010-67, zo dňa 29. 07. 2010, ktorým uznesenie Okresného súdu
Pezinok, č. k.: 26Cb/63/2008-42, zo dňa 18. 01. 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
vôbec nekonalo.
Dňa 07. 10. 2010 preto sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní
a požiadal predsedu súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností, aby, ak zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených
nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu, ktorým súd porušuje
právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V odpovedi na sťažnosť na postup súdu v konaní spis. zn.: 26Cb/63/2008 zo dňa
08. 11. 2010 podpredseda Okresného súdu Pezinok uviedol, že vyhodnotil sťažnosť sťažoval
e la ako nedôvodnú a konštatoval, že nezistil žiadne podstatné prieťahy v postupe
konajúceho sudcu.
Prípisom zo dňa 17. 12. 2010 Okresný súd Pezinok zaslal sťažovateľovi odpor
podaný odporcom, a doručený súdu dňa 16. 12. 2010, a zároveň súd vyzval sťažovateľa na
vyjadrenie k podanému odporu. Listom zo dňa 13. 01. 2011 sa právny zástupca sťažovateľa
vyjadril k odporu odporcu.
Od januára 2011 však Okresný súd Pezinok neuskutočnil v konaní žiadne ďalšie
relevantné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci...
Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu
SR potrebné prihliadať na tri kritéria: 1. právna a faktická zložitosť veci, 2 správanie
účastníka súdneho konania, 3. postup samotného súdu.
Z vyhodnotenia uvedených kritérií možno mať jednoznačne za to, že prieťahy
v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež zo
správania účastníka nemožno vyvodiť záver, že svojím konaním spôsobil prieťahy v súdnom
konaní. Máme za to, že prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené postupom všeobecného
súdu, nakoľko odo dňa 13. 01. 2011, kedy bolo Okresnému súdu Pezinok doručené
vyjadrenie sťažovateľa k odporu, nevykonal Okresný súd Pezinok žiadny ďalší právne
relevantný úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci...
Sťažovateľ… žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia…
V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty
sťažovateľa v oblasti jeho ústavnoprávneho nároku na podanie poddlžníckej žaloby, ktoré
trvajú takmer 8 mesiacov, a vzhľadom na správanie sa súdu nie je možné predpokladať,
kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa odstráni.
Nesplnenie nároku na vyplatenie nespornej pohľadávky odporcom ako dlžníkom
povinného na základe exekučného príkazu, spis. zn.: EX 009/07 zo dňa 18. 07. 2007
vydaného súdnou exekútorkou JUDr. M. Z. výrazne zasiahlo do podnikateľského života
sťažovateľa. V dôsledku nesplnenia nároku na vyplatenie pohľadávky odporcom sťažovateľ
nemôže pokračovať vo svojich podnikateľských plánoch a ich adekvátnom financovaní.
Obchodný zákonník vychádza z obchodno-právnych zásad ako autonómia vôle,
zmluvná sloboda, zákaz zneužitia práva, dodržiavanie zmlúv a poctivosť v obchodných
vzťahoch. Osoby, ktorých práva bolí v obchodných záväzkových vzťahoch porušené, môžu
uplatniť svoje nároky v súdnom konaní, tím sa realizuje ich právo na súdnu ochranu.
Štát nesie zodpovednosť za riadne a včasné konanie svojich orgánov, preto je
povinný zabezpečiť konanie o poddlžníckej žalobe bez zbytočných prieťahov a prejednať vec
v primeranej lehote. Nakoľko nevyplatenie nespornej pohľadávky odporcom predstavuje
zásah do majetkových práv sťažovateľa, konanie o poddlžníckej žalobe by mal súd
prejednávať bez zbytočných prieťahov s cieľom minimalizovať rozsah neoprávnených
zásahov do práv sťažovateľa a zabezpečiť ochranu sťažovateľa ako poškodeného
podnikateľa...“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa… na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn.: 26Cb/63/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:
26Cb/63/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi… priznáva finančné zadosťučinenie 5.000,- Eur..., ktoré je Okresný
súd Pezinok povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi… priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Pezinok
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 26 Cb 63/2008 zistil tento
priebeh konania:
Návrhom na začatie konania podaným Okresnému súdu Topoľčany 14. mája 2008 sa
sťažovateľ ako navrhovateľ domáhal voči odporcovi Branislavovi Gajdošovi zaplatenia
pohľadávky 1 459 920 Sk s príslušenstvom, ktorá bola prikázaná jeho právnemu
predchodcovi v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Z. (ďalej len
„súdna exekútorka“) pod sp. zn. EX 009/07. Právne nástupníctvo vo vzťahu k pohľadávke
prikázanej v exekučnom konaní sťažovateľ preukazoval v návrhu zmluvami o postúpení
pohľadávok. Okresný súd Topoľčany viedol konanie pod sp. zn. 8 Cb 45/2008 a 27. mája
2008 doručil návrh na vyjadrenie odporcovi, ktorý sa k návrhu vyjadril 11. júna 2008 a
namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Topoľčany.
Z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresný súd Topoľčany 18. júna 2008 postúpil vec
okresnému súdu, ktorému bol spis doručený 3. júla 2008 a konanie vo veci viedol pod
sp. zn. 26 Cb 63/2008.
Okresný súd 12. septembra 2008 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu v sume 89 594 Sk. Sťažovateľ na výzvu reagoval podaním doručeným
22. septembra 2008, v ktorej poukazuje, že jeho návrh je tzv. „poddlžníckou žalobou“
a podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. z. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je
oslobodený od súdneho poplatku.
Uznesením z 27. apríla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie jeho
podania, konkrétne „k podrobnejšiemu ozrejmenie aktívnej legitimácie navrhovateľa
v spore“, a to aj vzhľadom na preukázanie, že ide o tzv. „poddlžníckou žalobou“, na ktorú
sa vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku. Sťažovateľ na uznesenie okresného súdu
z 27. apríla 2009 reagoval podaním doručeným 22. júla 2009.
Dňa 24. júla 2009 bola okresnému súdu doručená správa súdnej exekútorky, v ktorej
oznámila iných oprávnených ako sťažovateľa v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
EX 009/07.
Okresný súd uznesením z 18. januára 2010 konanie vo veci zastavil z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom z návrhu na začatie konania. Okresný súd
v dôvodoch svojho uznesenia poukázal na oznámenie súdnej exekútorky z 24. júla 2009,
podľa ktorého sťažovateľ nemá postavenie oprávneného v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. EX 009/07, a tým nie je splnené základné kritérium, aby jeho návrh bol posudzovaný
ako „poddlžnícka žaloba“, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku.
Účastníci konania podali proti uzneseniu okresného súdu z 18. januára 2010
o zastavení konania odvolanie.
V priebehu odvolacieho konania súdna exekútorka doručila okresnému súdu
12. marca 2010 opravné oznámenie, v ktorom uvádza, že jej bolo 16. februára 2010
doručené oznámenie o zmene oprávneného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
EX 009/07 na sťažovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 18. februára 2008.
Zároveň v priebehu odvolacieho konania sťažovateľ doručil Krajskému súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) uznesenie Okresného súdu Rožňava z 12. marca 2010 o pripustení
zmeny oprávneného v exekučnom konaní (vedenom súdnou exekútorkou pod sp. zn.
EX 009/07) tak, že na miesto pôvodného oprávneného vstupuje sťažovateľ.
Na odvolanie účastníkov krajský súd uznesením z 29. júla 2010 uznesenie okresného
súdu z 18. januára 2010 o zastavení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že postavenie sťažovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní (vedenom súdnou
exekútorkou pod sp. zn. EX 009/07) bolo preukázané, a tým jeho návrh spĺňa náležitosti
„poddlžníckej žaloby“, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od poplatkov. Spis bol okresnému
súdu vrátený 30. augusta 2010.
Okresný súd po pripojení príslušných exekučných spisov vo veci rozhodol platobným
rozkazom z 15. novembra 2010. Odporca proti platobnému rozkazu doručil okresnému súdu
odpor 16. decembra 2010. Okresný súd 17. decembra 2010 vyzval odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku z odporu a zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľovi, ktorý sa vyjadril
13. januára 2011. Následne došlo k niekoľkým zmenám zákonných sudcov a 19. septembra
2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. december 2011.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd konštatuje, že síce v postupe okresného súdu je možné ustáliť krátke
obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti (a to aj sťažovateľom namietané obdobie po
13. januári 2011, t. j. po doručení vyjadrenia sťažovateľa k odporu), uvedené však
vzhľadom na ďalšie okolnosti konania a jeho dĺžku (v trvaní troch rokov a piatich
mesiacov) nie je možné hodnotiť ako taký prieťah v konaní, ktorý by mohol viesť
k porušeniu označených práv sťažovateľa.
Po doručení sťažnosti ústavnému súdu 30. augusta 2011 bolo vo veci nariadené
pojednávanie na 12. december 2011. Z uvedeného vyplýva, že konanie okresného súdu
necharakterizujú také prieťahy a nečinnosť, ktoré by nasvedčovali možnosti porušenia
sťažovateľom označených práv.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
V prípade, ak všeobecný súd posudzujúci danú vec sa bude v budúcnosti dopúšťať
prieťahov v konaní (bude nečinný alebo jeho konanie bude neefektívne), nič nebráni
sťažovateľovi, aby opakovane podal sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd zohľadní celý
doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej
veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2011