Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 432/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o., Ž., zastúpeného

spoločnosťou G., s. r. o., B., konajúceho prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. H.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. -238 z 27. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodenej spoločnosti I., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného spoločnosťou G., s. r. o., B., konajúceho prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. P. H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -238 z 27. septembra 2011 (ďalej len „rozsudok z 27.

septembra 2011“ alebo „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ sa domáhal v konaní vedenom pred Porušovateľom pod sp. zn.

ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle

ustanovenia 2b. v plamom znení

(ďalej len „OSP“). Zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím vidí Sťažovateľ

v konaní Správy katastra Ž.,… konkrétne vo výmaze údaja zapísaného na LV č. 2327 pre

katastrálne územie Ž., obec Ž. – vecného bremena spočívajúceho v povinnosti trpieť

prechod peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez celú parcelu č. 1789,

ktorému zodpovedajúce právo je spojené s vlastníctvom nehnuteľností – parc. č. 1787/4,

1787/2, 1787/3, 1786/4, 1786/1, 1787/1, 1786/3, 1786/2, podľa č. V 3121/97 – 3735/97.

Uvedený údaj bol z príslušného listu vlastníctva ako verejnej listiny vymazaný spôsobom,

ktorý odporuje ustanoveniu o katastri nehnuteľností.

Sťažovateľ, napriek tomu, že ide o jeho majetkové právo, nebol účastníkom žiadneho

správneho ani súdneho konania, ktorého výsledkom by byť rozhodnutie o zániku vecného

bremena. Nenastala žiadna kvalifikovaná právna skutočnosť ani žiaden právny úkon, ktorý

by v zmysle ustanovenia spôsobil

zánik predmetného vecného bremena a následne tým možnosť na jeho výmaz z katastra

nehnuteľností. Podľa názoru Sťažovateľa ide zo strany Správy katastra… Ž. o svojvoľné a

nezákonné konanie, o nezákonný zásah nemajúci charakter rozhodnutia, ktorý má

ďalekosiahly dopad na postavenie Sťažovateľa, predovšetkým z dôvodu materiálnej

publicity katastra nehnuteľností...

V konaní pred Porušovateľom Sťažovateľ dôrazne poukazoval na

skutočnosť, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi nezákonným postupom Správy katastra

Ž. spočívajúcom vo vymazaní konkrétneho údaja z listu vlastníctva v rozpore s § 59 ods. 5

o katastri nehnuteľností (a to bez ohľadu na to, či tento údaj bol

zapísaný oprávnene alebo neoprávnene) a medzi správnym konaním o oprave chyby

v operáte katastra o tom, či vecné bremeno má byť alebo nemá byť zapísané na liste

vlastníctva. V tomto názore a argumentácii Sťažovateľa v plnom rozsahu podporil

i Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 12. 1. 2011, ktorým zrušil uznesenie

Porušovateľa zo dňa 11. 10. 2010:

„Navrhovateľ správne poukázal na skutočnosť, že nebol daný dôvod na prerušenie

súdneho konania, nakoľko konanie č. X-256/06 je konaním o oprave chyby v katastrálnom

operáte, v ktorom sa rozhodne o tom, či vecné bremeno bude alebo nebude zapísané na

príslušnom liste vlastníctva, pričom výsledok tohto správneho konania nemôže mať vplyv na

posúdenie toho, či došlo k nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy do práv a právom

chránených záujmov navrhovateľa.“

Porušovateľ však návrh Sťažovateľa na ochranu pred zásahom orgánu verejnej

správy ktorý nie je rozhodnutím -238 zo dňa 27. 9. 2011 zamietol. Proti tomuto

rozhodnutiu na základe nie je prípustný opravný prostriedok (riadny ani

mimoriadny)...

Ak Porušovateľ zamietol návrh Sťažovateľa nemal na aplikáciu takéhoto výroku

rozhodnutia zákonnú oporu. V zmysle poslednej vety totiž platí, že „súd

návrh zamietne, ak nie je dôvodný, alebo nie je prípustný.“ Ide o kogentné ustanovenia

zákona, teda neprináleží súdu rozširovať ani zužovať kategórie, pre ktoré zákon zamietnutie

výslovne uvádza. S otázkou dôvodnosti sa Porušovateľ vysporiadal na str. 5 rozhodnutia,

kde uvádza: „V čase podania návrhu teda bol návrh podaný dôvodne“. Na str. 6

rozhodnutia uvádza: „Preto aj návrh bol podaný dôvodne...“. S otázkou prípustnosti sa súd

vysporiadal v rozhodnutí na str. 6., kde uvádza: „Súd má za to, že návrh nebolo možné

zamietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti...“.

Je teda nepochopiteľné a právne neodôvodniteľné, že súd rozhodol o zamietnutí

návrhu, hoci sám konštatoval, že dôvodnosť návrhu je daná a neprípustnosť neprichádza do

úvahy...

Porušovateľ odôvodňuje svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu tým, že „v čase

svojho rozhodovania nezistil taký nezákonný zásah odporcu, ktorým by bol navrhovateľ

ukrátený na svojich právach“ a „v súčasnej dobe už návrh nie je dôvodný...“ (str. 6

rozhodnutia).

Ak teda, podľa názoru Porušovateľa, došlo k strate dôvodnosti počas konania, hoci

v čase podania návrhu bola dôvodnosť daná, nie je možné v takomto prípade návrh

zamietnuť, ale Porušovateľ mal aplikovať § 250v ods. 6, nakoľko by došlo k tzv. odpadnutiu

dôvodov...

Čo je však mimoriadne znepokojujúce je skutočnosť, že Porušovateľ vo svojom

rozhodnutí uvádza „Podľa v spojení s prvá veta

a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase

vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Žiline je nutné konštatovať, že návrh už nieje

dôvodný...“

Podľa nášho názoru ide o flagrantné, až absurdné porušenie zákona. Porušovateľ,

ktorého podstatná časť agendy spočíva práve v správnom súdnictve neaplikuje (z nám

neznámych dôvodov) ustanovenie i ods. 1 v spojitosti s , ktoré

sú lex specialis a majú právne prednosť pred inými ustanoveniami na ktoré odkazuje

Porušovateľ, ale i jasnú logiku. Porušovateľ tak mal vychádzať pri svojom rozhodovaní zo

skutkového stavu, ktorý tu bol v čase zásahu orgánu verejnej správy. V dôsledku

akceptovania ustanovenia i ods. 1 v spojitosti s by tak súd

mal pripustiť dôvodnosť návrhu a návrhu následne vyhovieť...

Sťažovateľ žiadal Porušovateľa, aby:

a. zakázal Správe katastra Ž... pokračovať v porušovaní práva Sťažovateľa na

pokojné užívanie majetku,

b. uložil Správe katastra Ž. do 3 dní od dňa doručenia rozsudku súdu obnoviť

pôvodný stav, teda vyznačiť v časti „C“ listu vlastníctva č. 2327 a na výpisoch z listu

vlastníctva č. 2327, katastrálne územie Ž., nasledovný záznam: „Vecné bremeno

spočívajúce v povinnosti trpieť prechod peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami

cez celú parcelu č. 1789, ktorému zodpovedaj líce právo je spojené s vlastníctvom

nehnuteľností – parc. č. 1787/4, 1787/2, 1787/3, 1786/4, 1786/1, 1787/1, 1786/3, 1786/2,

podľa č. V 3121/97 – 3735/97.“

c. priznal náhradu trov konania Sťažovateľovi.

Porušovateľ však svojim rozhodnutím zamietol všetky nároky uplatňované

Sťažovateľom. Napriek tomu, že sám Porušovateľ skonštatoval, že návrh je dôvodný,

nezakázal Správe katastra Ž. pokračovať v porušovaní práva Sťažovateľa (ako obrana pred

akýmkoľvek obdobným zásahom do hociktorého údaja zapísaného na liste vlastníctva), hoci

tak učiniť mal. Práve vyslovenie takéhoto výrok súdu je tou ochranou, kvôli zabezpečeniu

ktorej sa dotknutá osoba obracia na súd. Uvedenie veci do pôvodného stavu je už len

nárokom, ktorý je fakultatívny. Ak teda Porušovateľ skonštatoval dôvodnosť návrhu, mal

rozhodnúť o zákaze v ďalšom porušovaní práva a bez ohľadu, či je možné navrátenie do

pôvodného stavu, mal Porušovateľ priznať Sťažovateľovi náhradu trov súdneho konania…

Porušovateľ sa pri svojom rozhodovaní upriamil na skúmanie stavu konania

o oprave chyby v katastrálnom operáte vednom pod X 256-06-1-VM napriek tomu, že

Najvyšší súd jasne inštruoval vo vyššie uvedenom rozhodnutí, že takýto postup je

irelevantný. Navyše, porušovateľ vychádzal zo stále neprávoplatných rozhodnutí, ku dňu

rozhodovania Porušovateľa uvedené konanie stále nebolo ukončené a preto nebolo možné

ani uvažovať o odpadnutí dôvodov pre ďalšie konanie a bolo tak možné zápis vecného

bremena vyznačiť opätovne na liste vlastníctva...

Sme presvedčení, že Porušovateľ hrubým spôsobom porušil právo Sťažovateľa na

súdnu ochranu garantovanú a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd tým, že spôsobom uvedeným v čl. III tejto sťažnosti nesprávne,

ústavne nesúladné interpretoval a aplikoval (resp. neaplikoval vôbec) príslušnú právnu

normu – ustanovenia , a a . Rozhodnutie

Porušovateľa zo dňa 11. 10. 2010 je tak zmätočné nemajúce oporu v zákone

a je výsledkom svojvôle Porušovateľa. Situácia je o to vážnejšia, že Sťažovateľ sa s dôverou

obrátil na Porušovateľa z dôvodu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany pred ďalšími

prípadnými zásahmi do majetkových práv Sťažovateľa zo strany orgánu verejnej správy,

pričom túto ochranu mu Poskytovateľ riadne do dnešného dňa neposkytol, hoci ju bolo

možné predvídať. Z uvedeného dôvodu je možné považovať predmetné rozhodnutie

Porušovateľa za rozhodnutie, ktoré je v rozpore s princípom právnej istoty a z neho

vyplývajúcou zásadou predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Rovnako tak je viac ako

pravdepodobné, že na základe skutkového stavu v danom prípade bolo možné predvídať

rozhodnutie o náhrade trov konania (čím došlo svojim spôsobom i k dotknutiu ďalších

majetkových práv Sťažovateľa)...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Žiline rozhodnutím -238 zo dňa 27. 9. 2011 porušil

právo I., s. r. o… na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -238

zo dňa 27. 9. 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. I., s. r. o… priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- EUR…,

ktoré im je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť I., s. r. o… trovy právneho zastúpenia v

sume 314,18 €… na účet právneho zástupcu sťažovateľa G., s. r. o...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ videl porušenie ním označených základných práv v nesprávnych

právnych záveroch krajského súdu, ktorý v konaní o návrhu sťažovateľa, ktorým sa

domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v

(ďalej len „OSP“), spočívajúcom vo výmaze vecného

bremena z príslušného listu vlastníctva Správou katastra Ž.

Podstatou argumentácie sťažovateľa je jeho nesúhlas s posudzovaním dôvodnosti

jeho návrhu podľa stavu v čase rozhodovania krajského súdu, a nie v čase samotného

podania návrhu.

Krajský súd v napadnutom rozsudku učinil záver o dôvodnosti návrhu sťažovateľa

v čase jeho podania, ale zároveň dospel k záveru, že na základe skutkového stavu v čase

rozhodovania o tomto návrhu už tento nie je dôvodný.

Podľa sťažovateľa je takýto postup a rozhodnutie krajského súdu v rozpore s § 250v

ods. 4, 5 a 6 a .

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil,

že kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného

súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd a v spojitosti s tým zistenie,

že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.

odopretiu základných práv alebo slobôd ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj

konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (). Ochrany základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) sa možno domáhať

v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. ).

zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

a tiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

neznamenajú právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ich účelovo

chápať tak, že ich naplnením je len víťazstvo v takomto spore (,

).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd nezistil, že by

krajským súdom aplikované právne závery mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu

do namietaného rozsudku krajského súdu v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v . Naopak, krajský súd svoje právne závery, podľa názoru ústavného

súdu ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil, t. j. tak, ako to vyplýva z požiadaviek

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa

dohovoru, keď uviedol:

„Krajský súd v Žiline konštatuje, že vecné bremeno zapísané na LV č. 2327 k. ú. Ž.

bolo zapísané do KN na základe rozhodnutia odporcu č. X 256/06-VM zo dňa 21. 09. 2007.

Jednalo sa o rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona, ktorým odporca

opravil údaje katastra, ktoré mali byť v rozpore s verejnou listinou. Bolo preukázané, že na

základe uvedeného rozhodnutia na LV č. 2327 bolo príslušné vecné bremeno do časti C i

zapísané. Nezákonný zásah, na ktorý poukazoval navrhovateľ spočíval v tom, že odporca v

záznamovom konaní vymazal toto vecné bremeno z LV č. 2327 a práva zodpovedajúce

tomuto vecnému bremenu z príslušných LV bez toho, aby vydal príslušné rozhodnutie napr.

o oprave chyby v KN alebo rozhodnutie vo vkladovom konaní. Krajský súd sa stotožnil s

tvrdením navrhovateľa v žalobe, že rým, že odporca týmto spôsobom, t. j. opatrením Z

3228/09, ktoré bolo zapísané do KIN pod položkou výkazu zmien 2430/09 zo dňa 12. 06.

2009 vymazal vecné bremeno a práva zodpovedajúce vecnému bremenu z príslušných LV,

nezákonne zasiahol do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, ktorý bol oprávnený z

tohto vecného bremena. Záznamom v zmysle § 34 Katastrálneho zákona – bez vydania

správneho rozhodnutia – totiž nemožno vykonať výmaz vecného bremena, a to ani na

základe návrhu na takýto postup, ktorý iniciovala povinná z vecného bremena JUDr. T. V.

návrhom zo dňa 30. 03. 2009, ktorý došiel odporcovi 01. 04. 2009. Nejedná sa o žiadnu zo

situácií uvedenú v § 34 Katastrálneho zákona, ktorá môže byť zapísaná do KN záznamom. V

čase podania návrhu teda bol návrh podaný dôvodne.

Bolo však preukázané, že rozhodnutie odporcu č. X 256/06-VM zo dňa 21. 09. 2007,

ktorým bolo vecné bremeno na LV č. 2327 k. ú. Ž. zapísané, bolo rozhodnutím

Katastrálneho úradu v Ž. č. k. Xo 47/2010-Ha zo dňa 21. 12. 2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 03. 01. 2011 zrušené a vec bola vrátená Správe katastra Ž. na nové

prejednanie a rozhodnutie. V čase rozhodovania krajského súdu o návrhu navrhovateľa na

ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy tak bol zrušený titul, na základe

ktorého bolo vecné bremeno zapísané na príslušný LV, Krajský súd v Žiline v čase svojho

rozhodovania nezistil taký nezákonný zásah odporcu, ktorým by bol navrhovateľ ukrátený

na svojich právach a právom chránených záujmoch v zmysle , pretože

hoci bolo vydané opatrenie Z 3228/09, ktoré zrušilo zápisy do KN, bol zrušený i titul, na

základe ktorého boli tieto zápisy do KN vykonané (rozhodnutie č. X 256/06-VM zo dňa

21. 09. 2007). Podľa v spojení s prvá veta

a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase

vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Žiline, t. j. ku dňu 27. 09. 2011 je nutné konštatovať,

že návrh už nie je dôvodný, pretože nezákonné opatrenie Z 3228/0 už nemohlo zasiahnuť do

práv navrhovateľa, keďže práva navrhovateľa, ktoré vyplývali z rozhodnutia č. X 256/06-

VM, zanikli spolu so zrušením tohto rozhodnutia odvolacím orgánom. Keďže v súčasnej

dobe už návrh nie je dôvodný, súd ho zamietol podľa

Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto konaní sa bolo potrebné zaoberať

porovnaním LV č. 2327 k. ú. Ž. po vydaní rozhodnutia š. X 256/06-VM zo dňa 21. 09. 2007

apo vykonaní záznamu Z 3228/09. Krajský súd konštatuje, že po vykonaní záznamu 3228/09

na LV v časti C chýbal zápis vecného bremena, ktorý tam bol zapísaný na základe

rozhodnutia č. X 256/06-VM. Preto aj návrh bol podaný dôvodne, a to až do času, kým

uvedené rozhodnutie nebolo rozhodnutím č. k. Xo 47/2010-Ha zo dňa 21. 12. 2010 zrušené.

Súd nemohol posudzovať zápis Z 3228/09 vo vzťahu k pôvodnému zápisu vecného bremena

na pôvodnom LV č. 1100 k. ú. Ž. na základe V 6121/97, ktorým pôvodne vecné bremeno

podľa dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a zriadení vecných

bremien vzniklo. Právne relevantným sa posúdenie, či skutočne došlo k nezákonnému

zásahu je porovnanie stavu, ktorý bezprostredne predchádzal tvrdenému nezákonnému

zásahu a v tomto prípade je takýmto stav, ktorý vznikol rozhodnutím č. X 256/06-VM

z 21. 09. 2007. Toto je titul, na základe ktorého boli vecné bremená do KN naposledy

zapísané.“

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že medzi napadnutým rozsudkom

krajského súdu a základným právom podľa a právom podľa 6 ods. 1

dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že mohlo dôjsť k ich

porušeniu, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011