Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 521/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., pre namietané porušenie jeho

základného práva podľa a práv podľa

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením vyšetrovateľa

3. inšpekčného oddelenia v Banskej Bystrici, odboru inšpekčnej služby, sekcie

kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn.

ČVS: SKIS 293/IS-3-V-2010 zo 7. decembra 2010, postupom a uznesením prokurátora

Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica č. k. Opn 253/10-14 zo 4. apríla 2011,

postupom a oznámením Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne č. k. Vn 295/10-17

z 30. júna 2011 a postupom a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. XV/5 Spr 68/11-7 z 20. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 dohovoru postupom a uznesením

vyšetrovateľa 3. inšpekčného oddelenia v Banskej Bystrici, odboru inšpekčnej služby,

sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: SKIS-293/IS-3-V-2010 zo 7. decembra 2010, postupom a

uznesením prokurátora Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len

„vojenská obvodová prokuratúra“) č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011, postupom

a oznámením Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „vyššia vojenská

prokuratúra“) č. k. Vn 295/10-17 z 30. júna 2011 a postupom a oznámením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XV/5 Spr 68/11-

7 z 20. septembra 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 12. 08. 2010 som na Okresnej prokuratúre v Žiline podával trestné oznámenie,

ktoré som napokon dňa 18. 10. 2010 spresnil ako trestné oznámenie na vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ž. JUDr. P. M. predovšetkým pre trestný čin

marenia úlohy verejným činiteľom. Toto trestné oznámenie bolo dňa 22. 10. 2010 odstúpené

okresnou prokuratúrou v Žiline Vojenskej obvodnej prokuratúre v Banskej Bystrici.

Odvtedy bolo v tejto veci vydaných niekoľko uznesení, no iba jedno sa skutočne zaoberalo

trestným činom marenie úlohy verejným činiteľom, a to až uznesenie OPn 253/10-14 zo 04.

apríla 2011. Záverečné rozhodnutie v tejto veci bolo uznesenie Vyššej vojenskej

prokuratúry v Trenčíne Vn 295/10 -17 z 30. júna 2011 doručené na moju adresu až 07. 07.

2011 (poštová pečiatka dňa odoslania je nečitateľná). Toto konečné uznesenie Vn 295/10-

17 z 30. júna 2011 tiež opomína oznámený nedbanlivostný trestný čin marenie úlohy

verejným činiteľom. Od dátumu 18. 10. 2010, ktorý je dátumom spresnenia trestného

oznámenia ohľadom trestného činu marenie úlohy verejným činiteľom, uplynul teda takmer

rok, a od podania trestného oznámenia (12. 08. 2010) viac ako rok. Toto záverečné

uznesenie sa tiež trestným činom marenie úlohy verejným činiteľom, ako som už spomenul,

nezaoberá. Týmto trestným činom sa zaoberalo len uznesenie Vojenskej obvodnej

prokuratúry OPn 253/10-14 zo 04. apríla 2011, a to tiež až ako reakcia na moje neustále

pripomínanie. Toto uznesenie OPn 253/10-14 popritom obsahovalo nesprávne poučenie, že

sťažnosť voči nemu nie je možná, hoci išlo vôbec o prvé rozhodnutie vo veci oznámeného

trestného činu marenie úlohy verejným činiteľom. Má ísť o evidentné nadržovanie

vyšetrovateľovi JUDr. P. M. orgánmi činnými v trestnom konaní a úmyselné prieťahy, ktoré

s najväčšou pravdepodobnosťou majú za cieľ docieliť premlčanie trestného stíhania tohto

vyšetrovateľa pre trestný čin, ktorého sa mal dopustiť dňa 10. 03. 2008 hrubou

nedbanlivosťou, keď mojej matke E. Ď. poslal list, ktorý svedčí o jeho hrubej nedbanlivostí,

a tak orgány činné v trestnom konaní majú asi v úmysle docieliť moju nemožnosť domáhať

sa v trestnom konaní primeraného finančného zadosťučinenia spôsobeného psychickou

ujmou orgánu činného v trestnom konaní - JUDr. P. M., a v konečnom dôsledku docieliť aj

moju nemožnosť domáhať sa v trestnom konaní primeraného finančného zadosťučinenia

ohľadom straty živiteľa.

Dňa 03. 08. 2011 som v zmysle podal Žiadosť

o preskúmanie zákonnosti a správnosti postupu a rozhodovania Vyššej vojenskej

prokuratúry v Trenčíne ohľadom upovedomenia Vn 295/10-17 zo dňa 30. júna 2011

doručené prvýkrát na moju adresu dňa 07. 07. 2011. Dňa 07. 10. 2011 som v zákonnej

lehote prevzal vyrozumenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„GP SR“) pod značkou XV/5 Spr 68/11-7, ktoré GP SR vydala dňa 20. septembra 2011,

takže už pomerne oneskoreným odoslaním tohto dokumentu GP SR dáva najavo jej vzťah

k mojej veci... GP SR samoúčelne reagovala len na minimálnu časť môjho podania

z 03. 08. 2011, ktorá sa týkala žiadosti o náhradu škody podľa . Avšak

samoúčelne, lživo a preto asi v zlom úmysle mi pripisuje, že som v tejto veci podal žiadosť

na náhradu škody podľa , čo by bolo úplne iné podanie, než som

podal, a úplne iné konanie, než som inicioval. Celý text tohto vyrozumenia je

nezrozumiteľný, chýba mu logika a obchádza celý text môjho podania z 03. 08. 2011. Chybu

prokurátora z iného konania, ktorú do dokumentu XV/5 Spr 68/11-7 prokurátor JUDr. I. D.

samoúčelne a v rozpore s mojou vecou vniesol, tento prokurátor JUDr. I. D. asi povyšuje

nad zákon a nad skutkový stav. Tou inou vecou, ktorú, ako prokurátor JUDr. I. D. píše

v dokumente XV/5 SPR 68/11-7, že „nad rámec povinného“ uvádza, bolo v roku 2008

podanie mojej matky v inej veci, ktorú sa snaží JUDr. I. D. stotožniť s mojou vecou, ktorá

začala trestným oznámením na JUDr. P. M. ohľadom Marenia úlohy verejným činiteľom. Je

možné, že túto inú vec JUDr. I. D. nemiestne, možno až panicky, naniesol do dokumentu

XV/5 Spr 68/11-7, lebo v súvislosti s mojimi podaniami ohľadom Marenia úlohy verejným

činiteľom môže v konečnom dôsledku hroziť z titulu toho istého nedbanlivostného trestného

činu trestné stíhanie viacerým jeho kolegom prokurátorom sústavy prokuratúr GP SR, ktorí

sa podľa reakcie prokurátora GP SR JUDr. I. D. s najväčšou pravdepodobnosťou hrubou

nedbanlivosťou nedbanlivostného trestného činu Marenie úlohy verejným činiteľom mali

dopustiť tiež.

Keďže som v danej veci konania podľa

vyčerpal všetky možné opravné prostriedky, podávam podľa článku 127 Slovenskej

republiky túto ústavnú sťažnosť...

Uznesenia a konania orgánov činných v trestnom konaní, ktoré predchádzali

konečnému rozhodnutiu XV/5 Spr 68/11-7 zo dňa 20. septembra 2011 ako predmetnému

rozhodnutiu tejto ústavnej sťažnosti, porušili moje nižšie uvedené práva, ktoré konečné

rozhodnutie XV/5 Spr 68/11-7 z 20. septembra 2011 porušilo tiež.»

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Podľa článku 127 ods. 2 SR žiadam Ústavný súd

SR po konštatovaní porušenia SR a základných práv a slobôd a ľudských práv

a základných slobôd garantovaných medzinárodnými dohovormi zo strany Vyššej vojenskej

prokuratúry v Trenčíne a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, 3. inšpekčné

oddelenie Banská Bystrica o vyslovenie, že ich právoplatnými rozhodnutiami a ich inými

zásahmi boli tieto moje práva porušené, a predovšetkým, že konaním a vyrozumením

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod spisovou značkou XV/5 Spr 68/11-7

z 20. septembra 2011, ktoré som v zákonnej lehote prevzal dňa 07. 10. 2011, ktoré všetky

uvedené rozhodnutia zastrešovalo, a bolo konečným rozhodnutím v danej veci, sa porušili

moje označené práva. Zároveň žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby zakázal

porušovanie mojich práv zo strany GP SR, a prikázal GP SR povinné konanie podľa

a zákona o prokuratúre na základe SR a v jej hraniciach.“

Sťažovateľ zároveň požiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie, ktoré spája s porušením označených práv.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práv podľa a dohovoru v spojení s dohovoru postupom

a uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: SKIS-293/IS-3-V-2010 zo 7. decembra 2010,

postupom a uznesením vojenskej obvodovej prokuratúry č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla

2011, postupom a oznámením vyššej vojenskej prokuratúry č. k. Vn 295/10-17 z 30. júna

2011 a postupom a oznámením generálnej prokuratúry č. k. XV/5 Spr 68/11-7

z 20. septembra 2011.

K namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením

vyšetrovateľa, postupom a uznesením vojenskej obvodovej prokuratúry a postupom

a oznámením vyššej vojenskej prokuratúry

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že o sťažnostiach sťažovateľa,

ktorými namietal porušenie označených práv postupom a uznesením vyšetrovateľa,

postupom a uznesením vojenskej obvodovej prokuratúry a postupom a oznámením vyššej

vojenskej prokuratúry už rozhodol uzneseniami č. k. -8 z 9. júna 2011,

č. k. -6 z 12. mája 2011 a č. k. -12 z 22. septembra 2011.

Keďže v danom prípade nedošlo k takým skutkovým alebo právnym zmenám, ktoré

by bolo treba zohľadniť v konaní o „opakovanej“ sťažnosti, ústavný súd sťažnosť v tejto

časti v súlade s odmietol pre neprípustnosť.

K namietanému porušeniu označených práv postupom a oznámením generálnej

prokuratúry

Sťažovateľ žiadosťou z 3. augusta 2011 adresovanou generálnej prokuratúre žiadal

„o preskúmanie zákonnosti a správnosti postupu a rozhodovania Vyššej vojenskej

prokuratúry v Trenčíne ohľadom upovedomenia Vn 295/10-17 zo dňa 30. júna 2011...“.

Generálna prokuratúra toto podanie vyhodnotila ako „žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov“, avšak „vzhľadom na

to, že... zo strany prokuratúry nezistila nesprávny úradný postup ani nezákonné

rozhodnutie“, žiadosť sťažovateľa oznámením č. k. XV/5 Spr 68/11-7 z 20. septembra 2011

odmietla. Sťažovateľ namieta, že „GP SR samoúčelne reagovala len na minimálnu časť

môjho podania z 03. 08. 2011, ktorá sa týkala žiadosti o náhradu škody podľa trestného

poriadku. Avšak samoúčelne, lživo a preto asi v zlom úmysle mi pripisuje, že som v tejto

veci podal žiadosť na náhradu škody podľa , čo by bolo úplne iné

podanie, než som podal, a úplne iné konanie, než som inicioval. Celý text tohto vyrozumenia

je nezrozumiteľný, chýba mu logika a obchádza celý text môjho podania z 03. 08. 2011.“.

Ústavný súd považuje za potrebné opakovane poukázať na svoju ustálenú judikatúru,

v zmysle ktorej súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby

príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr.

, , , ), t. j. za porušenie základného

práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra

podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr.

, , atď.). Rovnako, ak po posúdení všetkých

okolností prípadu generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od

očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho práva podľa

čl. 13 dohovoru (obdobne napr. ).

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ ako v sťažnosti z 10. októbra 2011 adresovanej ústavnému súdu, tak aj

v žiadosti z 3. augusta 2011 adresovanej generálnej prokuratúre uviedol obsahovo totožné

skutkové okolnosti prípadu, pričom (vychádzajúc z petitu týchto podaní) sa domáhal, aby

ústavný súd aj generálna prokuratúra vyslovili porušenie jeho označených práv a priznali

mu primerané finančné zadosťučinenie. Podľa názoru ústavného súdu žiadosť sťažovateľa

z 3. augusta 2011 je nezrozumiteľná a z jej obsahu nemožno jednoznačne určiť, čoho sa ňou

sťažovateľ domáha; petit tejto žiadosti neodráža právomoc generálnej prokuratúry.

Sťažovateľ má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho podaním generálna

prokuratúra riadne zaoberala. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal

jeho predstave (mutatis mutandis , ).

Generálna prokuratúra žiadosť sťažovateľa vybavila zákonným spôsobom, keď

z dôvodu nezistenia nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia

orgánov prokuratúry uvedenú žiadosť odmietla.

Keďže postup a oznámenie generálnej prokuratúry nesignalizuje žiadnu možnosť

priamej príčinnej súvislosti s porušením označených práv sťažovateľa, ústavný súd sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho významu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011