Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 215/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia

základného podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa 3. inšpekčného

oddelenia v Banskej Bystrici, odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČVS: SKIS-293/IS-3-V-2010 zo 7. decembra

2010 a postupom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 14. apríla

2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením vyšetrovateľa 3. inšpekčného oddelenia v Banskej

Bystrici, odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky ČVS: SKIS-293/IS-3-V-2010 zo 7. decembra 2010 (ďalej aj

„rozhodnutie policajta inšpekčnej služby“) a postupom Vojenskej obvodnej prokuratúry

v Banskej Bystrici (ďalej len „vojenská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. OPn-

253/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením

vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Žiline ČVS:ORP-105/OVK-ZA-2008 z 15. februára 2008 bolo podľa § 197 ods. 1

písm. d) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) odmietnuté trestné oznámenie E. Ď. Táto podala trestné oznámenie

z dôvodu podozrenia z naplnenia skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1

a ods. 2 písm. d) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), ku ktorému malo dôjsť zanedbaním, resp. nedostatočným

poskytnutím zdravotnej starostlivosti jej nebohému manželovi I. Ď. zdravotníckym

personálom v nemocničnom zariadení. Predmetné trestné oznámenie bolo pridelené na

vybavenie vyšetrovateľovi Policajného zboru kpt. JUDr. P. M., ktorý sa s ním vysporiadal

už citovaným rozhodnutím, ktorého správnosť po obsahovej a skutkovej stránke odobrila aj

Okresná prokuratúra Žilina v konaní o sťažnosti.

3. Keďže sťažovateľ nesúhlasil s postupom vyšetrovateľa Policajného zboru kpt.

JUDr. P. M., ktorý sa s dodatočne predloženým novým dôkazom, a to doplnkom „správy

o príčine smrti od MUDr. J. I. pre poisťovňu A., a. s. zo dňa 04. 09. 2006“, vysporiadal tak,

že ho po jeho získaní vrátil späť sťažovateľovi, hoci ho mal predložiť dozorujúcemu

prokurátorovi ešte pred jeho rozhodnutím o sťažovateľom podanej sťažnosti, podal proti

konajúcemu vyšetrovateľovi Policajného zboru trestné oznámenie, ktoré doručil Krajskej

prokuratúre v Žiline. Trestné oznámenie sťažovateľa bolo vybavené uznesením policajta

inšpekčnej služby ČVS: SKIS-293/IS-3-V-2010 zo 7. decembra 2010, a to jeho

odmietnutím podľa . Proti uvedenému rozhodnutiu

policajta inšpekčnej služby podal sťažovateľ sťažnosť podľa § 185 a nasl. Trestného

poriadku, o ktorej bol vecne a miestne príslušný rozhodnúť prokurátor vojenskej

prokuratúry. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu policajta inšpekčnej služby sťažnosť na

vojenskej prokuratúre z dôvodu nedostatočného posúdenia všetkých namietaných

skutkových okolností veci a ich možnej rôznorodej trestnoprávnej kvalifikácii

v predmetnom rozhodnutí („... npor. PhDr. Ľ. Ch... rozhodol len o časti môjho podania zo

dňa 18. 10. 2010. Hoci podstatou tohto trestného oznámenia bol predovšetkým trestný čin

spáchaný z nedbanlivosti Marenie úlohy verejným činiteľom, tento vyšetrovateľ ohľadom

JUDr. P. M. rozhodol len o trestnom čine zneužívanie právomoci verejného činiteľa, na

ktorý je potrebné dokázať zlý úmysel JUDr. P. M., ktorý zatiaľ dokázaný nebol. Npor.

PhDr. Ľ. Ch. sa takto mal dopustiť nadržovania páchateľovi trestného činu.“). Nosným

dôvodom sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti ústavnému súdu bola

namietaná/vytýkaná nečinnosť prokurátora vojenskej prokuratúry v napadnutom konaní,

keď o podanej sťažnosti proti rozhodnutiu policajta inšpekčnej služby tento do dňa

doručenia sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol („Pri zohľadnení doby ciest poštových

zásielok mi malo byť rozhodnutie o tejto sťažnosti... doručené do konca marca 2011, k čomu

však nedošlo. Nekonaním, ktoré má byť spôsobené aj nadržovaním policajta IS MV SR

BB..., ktoré má byť spôsobené aj nedôsledným dozorom Vojenskej obvodnej prokuratúry

v Banskej Bystrici došlo zo strany týchto spoločne a nerozdielne k porušeniu môjho práva

garantovaného článkom 46 ods. 1 ...“).

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. ... žiadam... preskúmanie namietnutého porušenia mojich garantovaných práv

a slobôd označeného v časti II. tejto ústavnej sťažnosti,

2. ... žiadam... o prikázanie povinného konania IS MV SR BB a Vojenskej obvodnej

prokuratúry v Banskej Bystrici, keďže porušenie mojich práv spôsobilo ich nekonanie vo

veci môjho trestného oznámenia zo dňa 18. 10. 2010,

3. ... žiadam o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemajetkovej ujmy

spôsobenej porušením mnou označených práv, ktoré si cením na 10 000,- EUR...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní

každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach,

na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť

aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

6. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránkou

veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba

v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň

neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou

môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov

sťažnosti podľa , resp. podľa ako

prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených

základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (). ani taktiež nepripúšťajú,

aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie

všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Ústavný súd môže

založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú

ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (, ).

7. Sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv nekonaním/nečinnosťou

vojenskej prokuratúry v napadnutom konaní („... 20. 12. 2010 som odovzdaním na poštovú

prepravu podal voči uzneseniu ČVS: SKIS-293/IS-3-V-2010 zo dňa 07. 12. 2010 v zákonnej

lehote sťažnosť. Pri zohľadnení doby ciest poštových zásielok mi malo byť rozhodnutie

o tejto sťažnosti zo dňa 20. 12. 2010 doručené do konca marca 2011, k čomu však

nedošlo.“). Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie v rozsahu namietaných okolností veci

(pozri bod 3) bol oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ podal 12. apríla 2011

sťažnosť ústavnému súdu, pričom vec dozorujúci prokurátor vojenskej prokuratúry svojím

uznesením č. k. Opn-253/2010-14 zo 4. apríla 2011 rozhodol o zamietnutí sťažovateľom

podanej sťažnosti proti rozhodnutiu policajta inšpekčnej služby. Z uvedeného je zrejmé, že

sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal nečinnosť vojenskej prokuratúry v napadnutom

konaní v čase, keď bolo o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu policajta inšpekčnej služby už

rozhodnuté.

9. Ústavný súd ďalej konštatuje, že právna vec sťažovateľa sa nachádzala v štádiu

predprípravného konania, ktoré bolo ukončené uznesením prokurátora vojenskej

prokuratúry č. k. Opn-253/2010-14 zo 4. apríla 2011. Už v štádiu predprípravného konania

sťažovateľ disponoval viacerými účinnými právanými prostriedkami nápravy, na použitie

ktorých bol, aj s prihliadnutím na namietané okolnosti veci, oprávnený a ktorými mal

zákonom danú možnosť požadovať odstránenie nečinnosti vojenskej prokuratúry

v napadnutom konaní. v ustanovení zakotvuje možnosť

prieskumu postupu policajta podľa prokurátorom z dôvodu

žiadosti oznamovateľa alebo poškodeného, na vybavenie ktorej je príslušný vec dozorujúci

prokurátor povinný pristúpiť bez meškania. Taktiež o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (§ 31 a nasl.) zakotvuje zákonnú možnosť domáhať sa

preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánu verejnej správy, prokurátorov,

vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na

základe podnetu vrátane možnosti žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho

podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podnetom sa podľa

ustanovenia § 31 ods. 2 citovaného zákona rozumie žiadosť, návrh alebo iné podanie

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje napr. aj k tomu, aby prokurátor

vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti zamerané aj na odstránenie porušenia

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na vykonanie ktorých je

podľa zákona oprávnený.

10. Z obsahu sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ nevyužil zákonné možnosti

namietať nečinnosť vojenskej prokuratúry a dožadovať sa tak odstránenia prípadných

prieťahov v jej rozhodovacej činnosti, buď priamo na tomto orgáne verejnej moci, alebo na

jej nadriadenom orgáne – Vyššej vojenskej prokuratúre v Trenčíne. Účelom uplatnenia

tohto práva sťažovateľa je/bolo aj poskytnutie príležitosti tomu orgánu verejnej moci, aby

sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nekonaním, a využitie niektorého z citovaných

účinných prostriedkov nápravy je taktiež zákonným predpokladom konania ústavného súdu.

11. V neposlednom rade ústavný súd v rozsahu sťažovateľom namietaných

skutočností poukazuje na už uvedené (pozri bod 8)m, ako aj na skutočnosť, že podanie

sťažovateľa disponuje (tiež) formálnymi nedostatkami (nedostatky navrhovaného petitu).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom

sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal (pozri bod

4). Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

12. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011