Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 216/2011
PDF · 158.28 KB
No categories available
II. ÚS 216/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením prokurátora Vojenskej obvodovej
prokuratúry Banská Bystrica č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla
2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na účinný prostriedok nápravy
zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením prokurátora Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica
(ďalej len „prokurátor“) č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s uznesením prokurátora
č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011, ktorú odôvodňuje predovšetkým tým, že „(...)
prokurátor sa snaží za každú cenu nadržiavať aj vyšetrovateľovi..., ktorý bol napadnutý
trestným oznámením ohľadom marenia úlohy verejným činiteľom. Prokurátor Vojenskej
obvodnej prokuratúry to samoúčelne odôvodňuje, že vyšetrovateľ... nemohol ovplyvniť
závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou...“.
3. Podľa názoru sťažovateľa uvedeným rozhodnutím prokurátora došlo k porušeniu
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru a navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„A preto žiadam podľa článku 127 ods. 1 Ústavy... preskúmanie namietnutého
porušenia mojich garantovaných práv a slobôd označeného v časti II. tejto ústavnej
sťažnosti.
Podľa článku 127 ods. 2 Ústavy... žiadam Ústavný súd... o prikázanie povinného
konania IS MV SR BB a Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici, keďže
porušenie mojich práv spôsobilo ich nekonanie vo veci môjho trestného oznámenia zo dňa
18. 10. 2010 a obchádzanie textu mojich podaní s využitím ich samoúčelných lživých
konštrukcii.
Podľa článku 127 ods. 3 Ústavy... na základe rozhodnutia o mojej ústavnej sťažnosti
žiadam priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemajetkovej ujmy spôsobenej
porušením mnou označených práv, ktoré si cením aj v tomto prípade na 10 000,- EUR...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
5. Ústavný súd konštatuje, že predmetnou ústavnou sťažnosťou sťažovateľ napadol
uznesenie prokurátora č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011 o zamietnutí sťažnosti proti
uzneseniu vyšetrovateľa, a tým malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva zaručeného
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva zaručeného v čl. 13 dohovoru.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34
zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom
chránených záujmov (mutatis mutandis IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03). Podnet (opakovaný
podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,
vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou
konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom
(napr. I. ÚS 256/05). Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal podnet podľa § 31 ods. 1
zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu vojenskej obvodovej prokuratúry
pri vybavovaní sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Okrem toho sťažovateľ neuviedol
žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Sťažovateľ nie je
oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu označených
porušení základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že
označené orgány činné v trestnom konaní porušili (ním označené) základné práva, nevyužil
(hoci mohol a mal využiť) tie právne prostriedky, ktoré zákon účinne poskytuje na ochranu
práv voči rozhodnutiam ním označených orgánov činných v trestnom konaní. Až po ich
vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné
predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity). Vychádzajúc z týchto
právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd vo vzťahu k rozhodnutiu prokurátora
odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci.
7. Okrem uvedeného ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že
právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe
podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy
ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd
(II. ÚS 42/00).
Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom
obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie
a vedenie trestného stíhania proti niekomu [mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko (rozsudok pléna z 29. októbra 1991,
sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 29); v prípade Perezová v. Francúzsko
(rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR
2004-I )].
Z týchto dôvodov rozhodnutím a postupom prokurátora nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, preto ústavný súd sťažnosť odmietol aj pre
jej zjavnú neopodstatnenosť.
8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2011