Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 216/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením prokurátora Vojenskej obvodovej

prokuratúry Banská Bystrica č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla

2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na účinný prostriedok nápravy

zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením prokurátora Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica

(ďalej len „prokurátor“) č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s uznesením prokurátora

č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011, ktorú odôvodňuje predovšetkým tým, že „(...)

prokurátor sa snaží za každú cenu nadržiavať aj vyšetrovateľovi..., ktorý bol napadnutý

trestným oznámením ohľadom marenia úlohy verejným činiteľom. Prokurátor Vojenskej

obvodnej prokuratúry to samoúčelne odôvodňuje, že vyšetrovateľ... nemohol ovplyvniť

závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou...“.

3. Podľa názoru sťažovateľa uvedeným rozhodnutím prokurátora došlo k porušeniu

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v a práva

na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru a navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„A preto žiadam podľa článku 127 ods. 1 ... preskúmanie namietnutého

porušenia mojich garantovaných práv a slobôd označeného v časti II. tejto ústavnej

sťažnosti.

Podľa článku 127 ods. 2 ... žiadam Ústavný súd... o prikázanie povinného

konania IS MV SR BB a Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici, keďže

porušenie mojich práv spôsobilo ich nekonanie vo veci môjho trestného oznámenia zo dňa

18. 10. 2010 a obchádzanie textu mojich podaní s využitím ich samoúčelných lživých

konštrukcii.

Podľa článku 127 ods. 3 ... na základe rozhodnutia o mojej ústavnej sťažnosti

žiadam priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemajetkovej ujmy spôsobenej

porušením mnou označených práv, ktoré si cením aj v tomto prípade na 10 000,- EUR...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

5. Ústavný súd konštatuje, že predmetnou ústavnou sťažnosťou sťažovateľ napadol

uznesenie prokurátora č. k. OPn 253/10-14 zo 4. apríla 2011 o zamietnutí sťažnosti proti

uzneseniu vyšetrovateľa, a tým malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva zaručeného

, ako aj práva zaručeného v dohovoru.

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V zmysle o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34

zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom

chránených záujmov (mutatis mutandis , ). Podnet (opakovaný

podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,

vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom

(napr. ). Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal podnet podľa § 31 ods. 1

zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu vojenskej obvodovej prokuratúry

pri vybavovaní sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Okrem toho sťažovateľ neuviedol

žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Sťažovateľ nie je

oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu označených

porušení základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že

označené orgány činné v trestnom konaní porušili (ním označené) základné práva, nevyužil

(hoci mohol a mal využiť) tie právne prostriedky, ktoré zákon účinne poskytuje na ochranu

práv voči rozhodnutiam ním označených orgánov činných v trestnom konaní. Až po ich

vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné

predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity). Vychádzajúc z týchto

právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd vo vzťahu k rozhodnutiu prokurátora

odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci.

7. Okrem uvedeného ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že

právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe

podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd

().

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti niekomu [mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko (rozsudok pléna z 29. októbra 1991,

sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 29); v prípade Perezová v. Francúzsko

(rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR

2004-I )].

Z týchto dôvodov rozhodnutím a postupom prokurátora nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, preto ústavný súd sťažnosť odmietol aj pre

jej zjavnú neopodstatnenosť.

8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011