Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 360/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu senátu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu

Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

DYNAMIC LP, s. r. o., Slnečná 2578, Vranov nad Topľou, právne zastúpenej advokátom

JUDr. Jánom Drgoncom, DrSc., Advokátska kancelária, Klincová 37/B, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa „čl. 48 ods. 2 v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným čl. 46

ods. 1 ako aj v spojení s a nečinnosťou

Krajskej prokuratúry v Prešove“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DYNAMIC LP, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DYNAMIC LP, s. r. o., Slnečná 2578,

Vranov nad Topľou (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa «čl. 48 ods. 2

v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným čl. 46 ods. 1 ako aj v spojení

s a (ďalej len „“)

nečinnosťou Krajskej prokuratúry v Prešove» (ďalej aj „krajská prokuratúra“).

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

priznané čl. 48 ods. 2 v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným čl. 46

ods. 1 ako aj v spojení s a nečinnosťou

Krajskej prokuratúry v Prešove porušené bolo.

2. Krajskej prokuratúre v Prešove prikazuje, aby v konaní o sťažovateľovom podnete,

sp. zn. Kd 180/12-4 z 13. 9. 2012 vedenom podľa rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR

o vrátení podnetu v časti namietajúcej neústavnosť VZN mesta Humenné č. 120/2012

o obmedzení hazardných hier na území mesta Humenné ďalej konala bez zbytočných

prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

priznáva sťažovateľovi za porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a základného práva na súdnu ochranu primerané finančné

zadosťučinenie 3.000,- euro. Krajská prokuratúra v Prešove je povinná vyplatiť toto

zadosťučinenie do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet sťažovateľa.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323 euro

a 50 centov, ktorú je Krajská prokuratúra v Prešove povinná vyplatiť advokátovi

JUDr. Jánovi Drgoncovi, DrSc, do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle

Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet advokáta.“

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «Sťažovateľ prostredníctvom advokáta JUDr. Jána

Drgonca, DrSc... zastupujúceho predkladateľa podnetu... predložil Krajskej prokuratúre v

Prešove podnet, ktorým požiadal prokuratúru o podanie protestu prokurátora podľa § 22

ods. 1 písm. a) bod 2 o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti

všeobecne záväznému nariadeniu Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011 zo

dňa 9. novembra 2011 o obmedzení hazardných hier na území Mesta Humenné z dôvodu

nesúladu s ustanovením o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov. Predkladateľ podnetu požiadal o podanie protestu prokurátora proti

celému všeobecne záväznému nariadeniu Mestského zastupiteľstva v Humennom

č. 114/2011. Podnet bol doručený Krajskej prokuratúre v Prešove dňa 31. augusta 2012.

Prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. Ondrej Hvišč, PhDr. upovedomil sťažovateľa

listom z 10. 9. 2012, že podnet na preskúmanie zákonnosti VZN Mestského zastupiteľstva

v Humennom č. 114/2011 o obmedzení hazardných hier na území mesta Humenné bol

doručený Krajskej prokuratúre v Prešove, a že o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľa

upovedomí v zákonom ustanovenej 2 mesačnej lehote...

Prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. O. Hvišč listom z 18. 9. 2012 vyrozumel

sťažovateľa, že proti VZN Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011 podal protest

prokurátora...

Mestské zastupiteľstvo v Humennom na svojom XIV. zasadnutí konanom dňa

12. októbra 2012 v súlade so svojím vopred oznámeným programom najskôr upravilo VZN

o hazardných hrách na území mesta Humenné, pričom nie je jednoznačné, či VZN

č. 114/2011 zrušilo a nahradilo novým VZN s porovnateľným, možno až v podstate zhodným

obsahom, alebo či VZN č. 114/2011 zmenilo. Právnym prostriedkom pre úpravu VZN

č. 114/2011 sa podľa vyjadrenia primátorky Mesta Humenné na XIV. zasadnutí stala

„autoremedúra.“

V nadväznosti na dianie na XIV. zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Humennom

predkladateľ podnetu rozšíril svoj podnet tak, aby sa súčasťou konania stalo aj „nové“

či „novelizované“ znenie Všeobecne záväzného nariadenia č. 114/2011 po údajnej

„autoremedúre“. Predkladateľ podnetu urobil písomný úkon smerujúci k rozšíreniu

podnetu dňa 16. októbra 2012 listom, ktorý bol Krajskej prokuratúre v Prešove doručený

18. októbra 2012.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. listom

z 18. 12. 2012 právnemu zástupcovi podnetu oznámil, že zákonná dvojmesačná lehota

na vybavenie podnetu bola podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov nadriadeným prokurátorom predĺžená.

List neuviedol lehotu, o ktorú bola zákonná dvojmesačná lehota na vybavenie

podnetu predĺžená. ...

Sťažovateľ listom z 2. marca 2013 oslovil krajského prokurátora. Sťažovateľ v liste

uviedol, že od predĺženia lehoty uplynulo dva a pol mesiaca. Aj ustanovenie § 33 ods. 1

zákona o prokuratúre podlieha príkazu SR, podľa ktorého

interpretácia a aplikácia každého všeobecne záväzného právneho predpisu musí byť

v súlade s .

K zaručenej ochrane patrí aj základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa SR, ktoré sa nezaručuje iba pred orgánmi súdnej

moci. Každý orgán verejnej moci v Slovenskej republike je povinný konať tak,

aby oprávnenej osobe zabezpečil dostupnosť základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (napr. ; ).

Z tohto dôvodu sťažovateľ požiadal krajského prokurátora o oznámenie lehoty,

o ktorú bolo vybavovanie jeho podnetu predĺžené podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre,

ako aj o vyrozumenie o opatreniach smerujúcich k zabezpečeniu základného práva

predkladateľa podnetu na vybavenie jeho podnetu v súlade so základným právom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. ...

Krajský prokurátor na sťažovateľov list neodpovedal.

Prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. O. Hvišč vyrozumel sťažovateľa listom

zo 14. 3. 2012 (prepis v dátume; list musel byť napísaný 14. 3. 2013, čo preukazuje

odoslanie 21.3.2013), že mestské zastupiteľstvo zákonným procesným postupom prijalo VZN

č. 120/2012, ktorým zrušilo zároveň predchádzajúce VZN č. 114/2011... Z uvedeného taktiež

vyplýva, že účinnosťou VZN č. 120/2012 bolo zrušené VZN č. 114/2011 a preto nie je možné

ho ďalej preskúmavať, keďže neexistuje. V súvislosti s Vašou námietkou o aplikácii tzv.

autoremedúry pri zrušovaní VZN č. 114/2011 uvádzam, že podľa môjho názoru mestské

zastupiteľstvo nemohlo aplikovať procesný inštitút autoremedúry na zmenu, resp. zrušenie

VZN z tých istých dôvodov, ktoré ste uviedli v podnete...

Prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. O. Hvišč vyrozumel sťažovateľa listom

zo 14. 3., že jeho podnet v rozsahu namietajúcom nesúlad VZN č. 120/2012 postupuje

Generálnej prokuratúre SR, lebo o jeho proteste prokurátora sp. zn. Kd 180/12-4

z 13. 9. 2012 nebolo „do dnešného dňa zákonne rozhodnuté, pričom neústavný stav

pretrváva.“ ...

Dňa 26. 4. 2013 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený list z Generálnej

prokuratúry SR z 5. apríla 2013, v ktorom prokurátorka JUDr. Mária Drexlerová

vyrozumela sťažovateľa, že Krajská prokuratúra postúpila 25. marca 2013 Generálnej

prokuratúre SR podnet v časti, kde sťažovateľ namieta neústavnosť VZN mesta Humenné

č. 120/2012 o obmedzení hazardných hier na území mesta Humenné. Takýto postup podľa

názoru generálnej prokuratúry nezodpovedá o prokuratúre.

Preto generálna prokuratúra vrátila vec Krajskej prokuratúre v Prešove s tým,

aby preskúmala VZN v celom rozsahu...

Od 26. apríla 2013 sťažovateľ nemá nijaké informácie o postupe pri ďalšom

vybavovaní svojho podnetu. Prokurátor konajúci o sťažovateľovom podnete vyhodnotil

sťažovateľov podnet ako právne opodstatnený, čo preukazuje podanie protestu na podklade

podaného podnetu, ale neuplatnil oprávnenia, ktoré mu právny poriadok SR ukladá

uplatniť. Tým de facto porušil zákonom ustanovené povinnosti, hoci sám v liste

zo 14. 3. 2012 priznal, že neústavný stav vyvolaný obecnou úpravou pretrváva.

Krajská prokuratúra v Prešove sa uspokojila s formálnym zistením, že mestské

zastupiteľstvo v Humennom zrušilo VZN č. 114/2011, a tak zdanlivo vyhovelo protestu

prokurátora. Krajská prokuratúra v Prešove ako keby nepriznala právny význam okolnosti,

že pôvodné VZN č. 114/2011 orgán územnej samosprávy v Humennom nahradil

predstierane novým VZN č. 120/2012, ktoré je svojím obsahom v podstate zhodné

so „zrušeným“ VZN č. 114/2011. Aj po vyhovení protestu prokurátora faktický stav zostal

naďalej protiprávny, len podľa zdanlivo novej úpravy.»

V ďalšom sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že vyčerpala všetky opravné

prostriedky a iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov.

Uviedla, že „sťažnosť podľa nepredstavuje právny

prostriedok poskytnutý sťažovateľovi v okolnostiach prípadu...“.

Podľa sťažovateľky „Za iný právny prostriedok ustanovený na účinnú ochranu práv

sťažovateľa nemožno označiť ani ďalší opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre.

Sťažovateľ v okolnostiach prípadu nemá k dispozícii opravný prostriedok ani iný

právny prostriedok, ktorý mohol účinne uplatniť na ochranu svojich základných práv

a slobôd.“

V ďalšom sťažovateľka uviedla:

«Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania.

V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený

prokurátor (§ 33 ods. 1 zákona o prokuratúre).

Aj ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre podlieha príkazu čl. 152 ods. 4

SR, podľa ktorého interpretácia a aplikácia každého všeobecne záväzného právneho

predpisu musí byť v súlade s .

K zaručenej ochrane patrí aj základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov sa SR, ktoré sa nezaručuje iba pred orgánmi súdnej moci.

Každý orgán verejnej moci v Slovenskej republike je povinný konať tak, aby oprávnenej

osobe zabezpečil dostupnosť základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Ustanovením druhej vety § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre sa bezprostredne

nadriadenému prokurátorovi nepriznalo oprávnenie zrušiť povinnosť, ktorá

sa prokurátorovi ustanovuje prvou vetou § 33 ods. 1. Bezprostredne nadriadený prokurátor

nedostal ani zákonné oprávnenie na mnohonásobné predĺženie dvojmesačnej lehoty určenej

prvou vetou § 33 ods. 1 zákona.

Právny zástupca sťažovateľa požiadal listom z 2. marca 2013 krajského prokurátora

o oznámenie lehoty, o ktorú bolo vybavovanie jeho podnetu predĺžené podľa § 33 ods. 1

zákona o prokuratúre, ako aj o vyrozumenie o opatreniach smerujúcich k zabezpečeniu

základného práva predkladateľa podnetu na vybavenie jeho podnetu v súlade so základným

právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Krajský prokurátor sa k žiadosti

sťažovateľa dosiaľ nijako nevyslovil.

Krajská prokuratúra v Prešove od okamihu, keď jej Generálna prokuratúra SR

vrátila vec na preskúmanie celého VZN, sa správa, ako keby podľa druhej vety § 33 ods. 2

zákona o prokuratúre mala oprávnenie predĺžiť vybavenie sťažovateľovho podnetu

na večnosť. Toto správanie, ktorého podstatou je buď úplná nečinnosť, alebo celkom

liknavá činnosť, má povahu svojvôle nezlučiteľnej s § 33 zákona o prokuratúre. Táto

svojvôľa je príčinou, pre ktorú je v okolnostiach prípadu dosiaľ porušované základné právo

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľ ďalej namieta, že v príčinnej súvislosti s porušovaním jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza k porušovaniu jeho

základného práva na súdnu ochranu...

Pri plnení úloh je prokurátor povinný rešpektovať a chrániť základné ľudské práva

a slobody (§ 5 písm. b/) a chrániť verejný záujem (§ 5 písm. c/ zákona o prokuratúre).

Sťažovateľ je právnická osoba, a preto je oprávnený žiadať prokuratúru o dôslednú,

rýchlu a účinnú ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov pomocou každého

zákonom ustanoveného prostriedku.

K zákonným prostriedkom uplatňovania pôsobnosti prokuratúry patrí protest

prokurátora. Podľa o prokuratúre

je prokurátor oprávnený podať protest proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej

samosprávy.

„Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť

prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.“ (§ 23 zákona

o prokuratúre).

Konanie o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu

je predmetom úpravy § 25 zákona o prokuratúre...

Ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu

prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej

samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia

so zákonom (prvá veta a ods. 1 ).

Účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor (a ods. 2 ).

V okolnostiach sťažovateľovho prípadu prokurátor uznal opodstatnenosť

sťažovateľovho podnetu, podal protest súladný s podnetom. Keď nepochodil, nedosiahol

nápravu v činnosti mestského zastupiteľstva, neuplatnil právomoc, ktorú má podľa § 250zfa

v spojení s a a zákona o prokuratúre.

Prokurátor podľa a môže podať žalobu. Táto možnosť zahŕňa právo

úvahy, či došlo k porušeniu zákona. Možnosť priznaná zákonom neimplikuje právo úvahy,

či v prípade potvrdenia porušenia zákona prokurátor bude konať, alebo či napriek

porušeniu zákona svoju povinnosť ustanovenú § 5 zákona o prokuratúre nesplní.

Prokurátor konajúci v mene Krajskej prokuratúry v Prešove nesprávne právne

posúdil úpravu a , keď ju interpretoval a aplikoval v spojení s

písm. e) SR. Podľa listu prokurátora JUDr. Hvišča zo 14.3.2012 má oprávnenie

podať návrh na preskúmanie súladu VZN so zákonom generálny prokurátor SR, lebo

primárne treba preskúmať súlad VZN s SR (s. 5).

V skutočnosti preskúmanie súladu VZN správnym poriadkom je podľa čl. 124 ods. 1

SR rozdelené do dvoch pásiem;

a) súlad VZN sústavou SR, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami

je zverený do pôsobnosti Ústavného súdu SR,

b) súlad VZN so zákonmi a podzákonnými všeobecne záväznými právnymi

predpismi je zverený do pôsobnosti všeobecných súdov (lebo o nich rozhoduje „iný súd“

určený podľa ).

Oprávneným subjektom pre podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR

je generálny prokurátor SR. Oprávneným subjektom pre podanie návrhu na konanie

pred všeobecným súdom je každý prokurátor...

„Aj keď so ustanovenie výslovne vzťahuje na štátne orgány,

implikovane sa týka aj právneho postavenia občanov, ktorým zaručuje, že každý občan má

právo na to, aby sa všetky štátne orgány voči nemu správali len spôsobom, ktorý

im dovoľuje a ďalšie zákony. Tento vzťah štátnych orgánov a občanov

jednotne ustanovuje pre všetky práva a slobody zaručené našim ústavným poriadkom.

V súlade s ním preto treba vysvetľovať a uplatňovať aj kreačnú právomoc národnej rady.

Ústavný súd preto vyslovil aj porušenie , a to v spojitosti s porušením

základného práva sťažovateľa podľa .“ (...)...»

Sťažovateľka právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré žiadala nálezom

priznať, odôvodnila tým, že „samé rozhodnutie o porušení jeho základných práv

nezabezpečuje ochranu ústavnosti v náležitom rozsahu a kvalite. Sťažovateľ odo dňa

účinnosti svojvoľne schváleného neústavného a nezákonného VZN Mesta Humenné

č. 114/2011 stratil možnosť pokojne užívať svoj majetok a poberať z neho úžitky. Zároveň

mu zostala zachovaná zákonom ustanovená povinnosť plniť odvody voči štátu. Prokuratúra,

ako orgán zriadený štátom na ochranu osôb aj pred týmito účinkami samosprávneho práva

vyjadreného vo VZN, nekonala tak, ako orgán štátu zriadený v podmienkach materiálneho

právneho štátu konať má. Namiesto plnenia svojej zákonom ustanovenej povinnosti zostala

dlhodobo nečinná, a tak prispela k nedostupnosti základných práv a slobôd pre sťažovateľa.

Tým spôsobila sťažovateľovi ujmu spočívajúcu v dlhodobom pocit zúfalstva a beznádeje,

že privilégiá života v materiálnom právnom štáte sú pre neho nedostupné kvôli

nedbanlivosti prokuratúry ako ochrancu materiálneho právneho štátu. Kompenzáciou

za túto ujmu je primerané finančné zadosťučinenie, o ktoré sťažovateľ žiada.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv

nečinnosťou krajskej prokuratúry, konanie, v ktorom má byť krajská prokuratúra nečinná,

však neoznačila. O podnetoch sťažovateľky vo veci podania protestu prokurátora podľa

bodu 2 o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti všeobecne záväznému nariadeniu (ďalej

aj „VZN“) Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011 z 9. novembra 2011

o obmedzení hazardných hier na území mesta Humenné z dôvodu nesúladu s ustanovením

o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov sa na krajskej prokuratúre vedú dve konania, a to pod sp. zn.

Kd 180/12 a pod sp. zn. Kd 219/2012.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých

je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

orgánmi prokuratúry, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie

ktorého má právo napr. podľa § 31 ods. 1 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,

ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia

zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo

podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 6 ods. 1 zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať

podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne

vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený

prokurátor.

Sťažovateľka podala prvý podnet (na podanie protestu prokurátora proti VZN

Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011) 31. augusta 2012. Vec bola na krajskej

prokuratúre zaevidovaná pod sp. zn. Kd 180/12.

Prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. O. Hvišč listom z 18. septembra 2012

vyrozumel sťažovateľku, že proti VZN Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011

podal protest prokurátora.

Druhý podnet vo veci podnetu na podanie protestu prokurátora proti VZN Mestského

zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011 doručila sťažovateľka krajskej prokuratúre

18. októbra 2012. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. Kd 219/2012.

Podaním z 2. marca 2013 adresovaným osobne JUDr. Mikulášovi Gardeckému,

krajskému prokurátorovi, označeným ako „Podnet na podanie protestu prokurátora proti

VZN Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011 o obmedzení hazardných hier

na území Mesta Humenné“ sťažovateľka, v zastúpení právnym zástupcom, popísala

chronológiu jej podaní krajskej prokuratúre v označenej veci, pričom v závere uviedla:

„V mene predkladateľa podnetu si dovoľujem požiadať Vás, vážený pán krajský prokurátor,

o oznámenie lehoty, o ktorú bolo vybavovanie jeho podnetu predĺžené podľa § 33 ods. 1

zákona o prokuratúre, ako aj o vyrozumenie o opatreniach smerujúcich k zabezpečeniu

základného práva predkladateľa podnetu na vybavenie jeho podnetu v súlade so základným

právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Dňa 14. marca 2013 prípisom č. k. Kd 219/12-18 krajská prokuratúra oznámila

sťažovateľke, že všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné č. 114/2011 bolo v celom

rozsahu zrušené na zasadnutí mestského zastupiteľstva 12. októbra 2012. V ten istý deň

mestské zastupiteľstvo prijalo všeobecne záväzné , ktoré nahradilo

pôvodné – č. 114/2011, preto podľa mesta Humenné „Možno... uzavrieť, že VZN

č. 120/2012, ktoré bolo zákonným spôsobom prijaté, je účinné a platné, pričom jeho

účinnosťou došlo k zrušeniu VZN č. 114/2011“.

Krajský prokurátor, poukazujúc na tento záver, sťažovateľke oznámil, že jej „podnet

v časti namietajúcej nezákonnosť z dôvodov pod bodom 1. a 2., zovšeobecnených na str. 1

a 2 tohto listu, ako nedôvodný odkladám“.

Podnet v časti, „v ktorej namieta zákonnosť vybavenia protestu prokurátora sp. zn.

Kd 180/12-4 z 13. 9. 2012“, považovala krajská prokuratúra za dôvodný, preto proti

postupu mestského zastupiteľstva v konaní o proteste prokurátora podala upozornenie

prokurátora.

III.

1. Ústavný súd v prvom rade preskúmal, či je sťažovateľka v rámci vybavovania jej

podnetu krajskou prokuratúrou účastníčkou takých konaní vedených na krajskej prokuratúre

(pod sp. zn. Kd 180/12 a sp. zn. Kd 219/2012), kde by krajská prokuratúra rozhodovala

o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sťažovateľky, resp. kde vzniká

sťažovateľke legitímny právny nárok na konkrétny postup prokuratúry.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor

nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi

verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor nad

dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi

verejnej správy

a) preskúmavaním zákonnosti

1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy...,

b) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,

c) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o prokuratúre právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor

vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov orgánmi verejnej správy, sú:

a) protest prokurátora,

b) upozornenie prokurátora,

c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o prokuratúre je právnym prostriedkom dozoru

nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi

verejnej správy aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom

o súlade právnych predpisov.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať protest proti

všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, vyhláške,

výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, opatreniu, rozhodnutiu, ktorými bol

porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis protest prokurátora.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia

zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo

podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa názoru ústavného súdu právne prostriedky uvedené v § 21 ods. 1 v spojení

s § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy,

nedávajú prokurátorovi právomoc vydávať v rámci vybavovania podnetu rozhodnutia

(alebo iné opatrenie), ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do základného práva fyzickej alebo

právnickej osoby, ktorá podala podnet podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, resp.

prokuratúra nerozhoduje stricto sensu o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach podnecovateľa, kde by došlo k zásahu do právnej pozície podnecovateľa.

Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že právu dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, zodpovedá povinnosť

príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom

(podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou tohto

práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu

(podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami (porov. , ,

).

Ingerencia právnickej osoby alebo fyzickej osoby v konaní o proteste prokurátora

môže byť len vo vzťahu „práva podať podnet“ (§ 31 ods. 2 zákona o prokuratúre)

na preskúmanie rozhodnutí verejnej správy.

Zákon o prokuratúre (§ 33) ukladá prokurátorovi dvojmesačnú lehotu na vybavenie

podnetu. O spôsobe vybavenia musí podnecovateľa upovedomiť.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre mohla sťažovateľka, ak bola toho názoru, že

jej podnet nebol vybavený zákonným spôsobom, požiadať o preskúmanie zákonnosti jeho

vybavenia opakovaným podnetom nadriadeným prokurátorom, ktorým podľa § 54 ods. 1

písm. b) zákona o prokuratúre je prokurátor generálnej prokuratúry.

Ústavný súd uzatvára, že v rámci vybavovania podnetu krajskou prokuratúrou (i)

nemožno hovoriť o rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

sťažovateľky stricto sensu, (ii) výsledkom vybavenia podnetu nie je konštitutívne alebo

deklaratórne rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

sťažovateľky alebo zmena právnej pozície sťažovateľky (iii) a nemožno hovoriť o právnej

neistote (a záujme na jej odstránení) sťažovateľky, keďže krajská prokuratúra pri

vybavovaní podnetu nerozhoduje o sťažovateľkiných právach, právom chránených

záujmoch a povinnostiach stricto sensu. Z toho pohľadu je sporný (resp. v zásade vylúčený)

potenciálny zásah krajskej prokuratúry do práva sťažovateľky garantovaného čl. 48 ods. 2

pri vybavovaní podnetu. Pri tomto závere je potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Avšak i v prípade pripustenia záveru o práve

na vybavenie podnetu bez zbytočných prieťahov (výlučne v rovine akademických úvah)

ústavný súd konštatuje, že k vybaveniu podnetu sťažovateľky zo strany krajskej prokuratúry

došlo zákonným spôsobom, a to podaním protestu prokurátora mestu Humenné

a oznámením o vybavení podnetu z 18. septembra 2012 a zo 14. marca 2012, ktoré boli

doručené sťažovateľke. Navyše, VZN č. 114/2011 bolo na základe protestu prokurátora

mestom Humenné zmenené. Z uvedeného vyplýva, že nemôže byť už ani potenciálne

„v stávke“ otázka odstránenia právnej neistoty sťažovateľky a bolo by možné sťažnosť

odmietnuť ako oneskorene podanú.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 48

ods. 2 postupom krajskej prokuratúry odmietol v zmysle zákona

o ústavnom súde.

K namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že krajská prokuratúra reagovala na podnet

zákonným spôsobom, a teda riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona

o prokuratúre, pričom vybavila podnet sťažovateľky oznámeniami o vybavení podnetu

a podaním protestu prokurátora mestu Humenné, ktoré spĺňa náležitosti predpokladané

zákonom o prokuratúre, v ktorom krajská prokuratúra vyjadrila odôvodnený právny názor

na zistený skutkový stav. Ústavný súd konštatuje, že postupom krajskej prokuratúry

v súlade so zákonom o prokuratúre nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky domáhať

sa ochrany svojich práv podaním podnetu alebo opakovaného podnetu orgánom prokuratúry

a postup krajskej prokuratúry nemožno hodnotiť ako arbitrárny, závery krajskej prokuratúry

v oznámeniach o vybavení podnetu nie sú extrémne nelogické ani sa neodchýlili od veci

samej a je nutné považovať ich za výraz autonómneho prokurátorského postupu, do ktorého

ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. V tomto ohľade je sťažnosť v časti

namietaného porušenia neopodstatnená.

2. Dôvodom na odmietnutie sťažnosti je aj skutočnosť, že ak sťažovateľka bola toho

názoru, že krajská prokuratúra porušila jej základné práva, mala v prvom rade vyčerpať

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa zákona

o prokuratúre ( ).

V zmysle § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom

je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie

sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34

zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľke účinnú ochranu jej práv a právom chránených

záujmov (mutatis mutandis , ). Podnet (opakovaný podnet)

zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho

a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom

(napr. ).

Sťažovateľka nie je oprávnená vyberať si orgán verejnej moci, ktorý má poskytnúť

ochranu jej základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že ak sa sťažovateľka

domnievala, že krajská prokuratúra porušila niektoré jej základné právo, mohla využiť

tie právne prostriedky, ktoré jej zákon účinne poskytuje (obdobne ).

Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového stavu, ústavný súd sťažnosť

sťažovateľky mohol podľa odmietnuť

pre neprípustnosť.

3. Ústavný súd na záver uvádza, že a neobsahujú

konkrétnu garanciu základného práva alebo slobody, ale sú základným či všeobecným

ustanovením limitujúcim konanie štátu ( ), a tým i zásahy štátu vo vzťahu

k nositeľom základných práv a slobôd (čl. 1 ods. 1). Ich aplikácia sa v sťažnostiach viaže

na vyslovenie porušenia individuálne určeného základného práva alebo slobody

sťažovateľa, a preto požiadavka na vyslovenie porušenia a

bez vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne

neopodstatnená (porov. , , ). Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka spojila porušenie a

s namietaným porušením a postupom krajskej prokuratúry.

Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom krajskej prokuratúry nedošlo k porušeniu

sťažovateľkiných práv garantovaných a , je potrebné

sťažnosť v časti namietaného porušenia a postupom krajskej

prokuratúry odmietnuť v zmysle ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014