Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 229/2011
PDF · 154.9 KB
No categories available
III. ÚS 229/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. B., Ö., S., zastúpenej advokátom JUDr. P. E.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Katastrálneho úradu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. Xo 122/08-BP a jeho rozhodnutím z 8. februára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. K. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2011
doručená sťažnosť Ing. K. B. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Katastrálneho úradu v Bratislave (ďalej len „katastrálny úrad“) v konaní vedenom pod
sp. zn. Xo 122/08-BP a jeho rozhodnutím z 8. februára 2011.
Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala návrh na opravu chyby na Správe
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu (ďalej len „správa katastra“)
3. marca 2008. Správa katastra rozhodla o návrhu sťažovateľky rozhodnutím sp. zn.
X 344/08 z 31. júla 2008, ktorým jej návrhu na opravu chybného zápisu nevyhovela. Proti
uvedenému rozhodnutiu správy katastra podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol
katastrálny úrad rozhodnutím sp. zn. Xo 122/08-BP z 28. novembra 2008 tak, že
rozhodnutie správy katastra sp. zn. X 344/08 z 31. júla 2008 potvrdil. Sťažovateľka podala
na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia katastrálneho úradu v konaní sp. zn. Xo 122/08-BP, ako aj postupu
a rozhodnutia správy katastra v konaní sp. zn. X 344/08. Krajský súd rozsudkom sp. zn.
3 S 35/2009 z 9. februára 2010 zrušil rozhodnutie žalovaného a v prvom výroku svojho
rozsudku uviedol: „Krajský súd V Bratislave rozhodnutie žalovaného č. Xo-128/08-BP
zo dňa 28.11.2008 v spojení s rozhodnutím sp. zn. X-344/08 zo dňa 31.07.2008 Správy
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zrušuje podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.“
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že „vychádzajúc z výroku Krajského súdu
v Bratislave č. 3S 35/2009 zo dňa 09.02.2010, dôvodne predpokladala, že vecou sa bude
opätovne zaoberať Správa katastra ako prvostupňový orgán. Vzhľadom na to, že nečinnosť
správnych orgánov trvala viac ako 9 mesiacov, podala sťažovateľka dňa 22.12.2010
sťažnosť na nečinnosť správnych orgánov.“. Sťažovateľkina sťažnosť bola oznámením
o výsledku prešetrenia sťažnosti z 24. februára 2011 vyhodnotená ako opodstatnená.
Dňa 21. februára 2011 bolo sťažovateľke doručené rozhodnutie katastrálneho úradu sp. zn.
Xo 122/08-Bp z 8. februára 2011, ktorým katastrálny úrad potvrdil rozhodnutie správy
katastra sp. zn. X 344/08 z 31. júla 2008.
Sťažovateľka tvrdí, že „Katastrálny úrad v Bratislave výrok rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. 3 s 35/2009 zo dňa 09.02.2010 vôbec nerešpektoval. Podľa názoru
sťažovateľky je nepochybné že Katastrálny úrad v Bratislave pri vydaní rozhodnutia č. XO
122/08-BP nekonal v súlade“ s ustanovením § 250j ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Tiež tvrdí, že katastrálny
úrad rozhodnutím sp. zn. Xo 122/08-BP z 8. februára 2011 potvrdil rozhodnutie správy
katastra sp. zn. X 344/08 z 31. júla 2008, „ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zrušené“. Sťažovateľka považuje toto rozhodnutie katastrálneho úradu
za „zmätočné a nevykonateľné“.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že „podala dňa 24.03.2011 podnet
na podanie protestu prokurátora a následne – dňa 31.03.2011 – aj opätovnú žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Katastrálneho úradu podľa ust. § 247
a nasl.“ OSP.
Sťažovateľka na základe uvedeného je toho názoru, že katastrálny úrad
v napadnutom konaní „bol takmer 12 mesiacov nečinný, čím došlo k prieťahom v konaní a
porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Navyše,
podľa právneho názoru sťažovateľky katastrálny úrad pri vydaní svojho rozhodnutia sp. zn.
Xo 122/08-BP z 8. februára 2011 „nerešpektoval právny názor súdu a porušil zásadu
dvojinštančnosti správneho konania, čím došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky
upraveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:
„1. Základné práva sťažovateľky Ing. K. B. vyplývajúce z čl. 2 v spojení s čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky boli činnosťou Katastrálneho úradu v Bratislave v konaní
č. Xo 122/08 - BP ako aj jeho následným rozhodnutím zo dňa 08.02.2011 porušené.
2. Ústavný súd Ing. K. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.500 (slovom:
dvetisícpäťsto) EUR, ktoré je Katastrálny úrad v Bratislave povinný vyplatiť v lehote dvoch
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
3. Ústavný súd Ing. K. B. priznáva náhradu trov konania právneho zastúpenia
vo výške 260,78 EUR, ktoré je Katastrálny úrad v Bratislave povinný vyplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo
osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd sa predovšetkým musel vysporiadať s neurčitosťou petitu sťažnosti,
v ktorom (na rozdiel od odôvodnenia sťažnosti) sťažovateľka nešpecifikovala namietané
porušenie základných práv a označila v ňom čl. 2 a čl. 48 ústavy bez uvedenia konkrétnych
odsekov. Ústavný súd ustálil predmet tohto konania vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti
aj bez výzvy adresovanej sťažovateľke na odstránenie tohto nedostatku sťažnosti tak, ako to
je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Dôvodom zvoleného postupu bola jednak
hospodárnosť a efektívnosť konania (§ 6 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde),
ďalej skutočnosť, že sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom, a napokon tiež samotné rozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej
predbežného prerokovania, ktoré vyplýva z výroku a odôvodnenia tohto uznesenia.
Podstata námietok sťažovateľky spočíva v jej nespokojnosti s postupom
katastrálneho úradu a jeho rozhodnutím v napadnutom konaní. Konanie katastrálneho úradu
je podľa nej poznamenané zbytočnými prieťahmi a zároveň vydaním označeného
rozhodnutia katastrálneho úradu (sp. zn. Xo 122/08-BP z 8. februára 2011) došlo
k porušeniu „ústavného práva sťažovateľky upraveného v čl. 2 Ústavy SR“.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
1. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal jej opodstatnenosť, t. j.
či postupom katastrálneho úradu v označenom konaní mohlo dôjsť k porušeniu ňou
označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a tiež skúmal, či v danej veci je
daná jeho právomoc.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány.
Katastrálny úrad ako orgán štátnej správy na úseku katastra patrí do sústavy orgánov
verejnej správy. V zmysle § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
zákonnosť rozhodnutí a postupov aj orgánov štátnej správy, pričom postupom takéhoto
orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 posledná veta OSP).
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej
správy vo veci konať a rozhodnúť.
Z citovaných právnych záverov vyplýva, že ak sťažovateľka tvrdí, že bolo jej
základné právo porušené nečinnosťou orgánu verejnej správy, vo veci bola daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
túto možnosť však sťažovateľka nevyužila.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už
po jej predbežnom prerokovaní, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná
jeho právomoc.
2. Sťažovateľka svojou sťažnosťou namietala, že postupom katastrálneho úradu
v označenom konaní boli porušené aj jej „základné práva vyplývajúce z čl. 2 ods. 2
v spojení s čl. 48“ ústavy. Ústavný súd pripomína, že čl. 2 ods. 2 ústavy neupravuje
základné práva, ale vyjadruje princíp právneho štátu, a nemožno ho samostatne aplikovať
(a teda ani namietať jeho porušenie) v konaní o porušení individuálnych základných práv
a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (m. m. I. ÚS 24/98, II. ÚS 810/00,
II. ÚS 81/02). Z týchto dôvodov ústavný súd posúdil sťažnosť v tejto časti ako zjavne
neopodstatnenú.
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky predostretými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2011