Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 810/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

22. novembra 2000 predbežne prerokoval podnet JUDr. M. M., bytom B. B.,

zastúpeného advokátom JUDr. F. V., B. B., vo veci porušenia jeho základných práv

priznaných čl. 48 ods. 1, čl. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a čl. 141 ods. 1

rozhodnutím predsedu Krajského súdu v Banskej

Bystrici Spr. 5491/99 Pers. z 28. apríla 1999 a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet JUDr. M. M. v časti namietajúcej porušenie svojho práva na

zákonného sudcu podľa o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnený.

2. Podnet JUDr. M. M. v časti namietajúcej porušenie svojho práva na prístup

k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

3. Podnet JUDr. M. M. v časti namietajúcej porušenie svojho práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnený.

4. Podnet JUDr. M. M. v časti namietajúcej porušenie svojho práva na

zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa

o d m i e t a pre nepríslušnosť.

5. Podnet JUDr. M. M. v časti namietajúcej porušenie

Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

8. septembra 2000 doručené podanie JUDr. M. M. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom B.

B., zastúpeného advokátom JUDr. F. V., B. B., označené ako „Podnet na začatie

konania pred Ústavným súdom SR ( v platnom

znení).“

Z obsahu podnetu vyplynulo, že navrhovateľ bol rozhodnutím predsedu

Krajského súdu v Banskej Bystrici Spr. 6717/97 Pers. z 3. decembra 1997

vymenovaný za predsedu kárneho senátu pri Krajskom súde v Banskej Bystrici.

Novovymenovaný predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodnutím

Spr. 5491/99 Pers. z 24. apríla 1999 navrhovateľa odvolal z tejto funkcie s účinnosťou

od 1. mája 1999. Navrhovateľ je toho názoru, že predseda Krajského súdu v Banskej

Bystrici týmto rozhodnutím porušil (ďalej

len „ústava“), „pretože medzi právom občana na zákonného sudcu a právom

i povinnosťou byť zákonným sudcom existuje objektívna vzájomná zákonná

podmienenosť a previazanosť“. Podľa navrhovateľa „napadnutým rozhodnutím

predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici vytvoril svojvoľne a protizákonne

situáciu, kedy každý jeden zo sudcov v Banskobystrickom kraji, pokiaľ by bol

postavený pred kárny senát, sa dostane pred sudcu, ktorý bol daný do funkcie

v rozpore so zákonom, teda nedostal by sa pred zákonného sudcu“.

Navrhovateľ v ďalšej časti svojho podnetu uviedol, že „bezprecedentným

spôsobom odvolania z funkcie predsedu kárneho senátu krajského súdu s evidentne

diskriminačnými motívmi presadzovania do tejto funkcie sudcov názorove blízkych

predsedovi krajského súdu došlo aj k porušeniu SR.“

V ďalšej časti podnetu navrhovateľ tvrdil, že týmto rozhodnutím došlo aj

k porušeniu a 2 a .

Keďže podľa navrhovateľa „bezdôvodným predčasným odvolaním z tejto

funkcie spôsobom znemožňujúcim podnecovateľovi dovolať sa svojho práva na výkon

funkcie predsedu kárneho senátu na dobu 3 rokov došlo zároveň i k znemožneniu jeho

práva obhájiť si svoje dobré meno, osobnú česť, ktoré boli v dôvodovej časti

predmetného rozhodnutia znevážené na cti utŕhačským spôsobom - nie ste spôsobilý

profesionálne riadiť prácu kárneho senátu...“.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd „po konaní vo veci

samej vyniesol toto uznesenie: Odvolanie JUDr. M. M. z funkcie predsedu kárneho

senátu pri Krajskom súde v Banskej Bystrici pred uplynutím trojročnej lehoty

rozhodnutím predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici zn. Spr. 5491/99 Pers. zo

dňa 28. 4. 1999 je porušením SR, podľa ktorého nikoho nemožno

odňať zákonnému sudcovi, čl. 30 ods. 4, podľa ktorého občania majú za rovnakých

podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám, k porušeniu čl. 46 ods. 1

SR, ako i a SR, podľa ktorého v Slovenskej

republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy“.

II.

Podľa je ústavný súd oprávnený konať o podnetoch,

ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv

a slobôd (ako sú uvedené v druhej hlave ), pokiaľ o nich nerozhoduje iný orgán.

Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma, či podnet spĺňa

všetky zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

a či neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Medzi podmienky, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého

podnetu, patrí aj to, či nejde o podnet, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zjavnú neopodstatnenosť

možno vysloviť v prípade, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov (, , , ,

, ). Ústavný súd preto preskúmal opodstatnenosť podnetu

navrhovateľa v naznačenom smere, t. j. existenciu príčinnej súvislosti medzi

označenými postupmi predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici a namietanými

základnými právami navrhovateľa.

1. Navrhovateľ v prvej časti svojho podnetu namietal, že jeho odvolaním

z funkcie predsedu kárneho senátu pri Krajskom súde v Banskej Bystrici došlo

k porušeniu jeho práva zaručeného , pretože „medzi právom občana

na zákonného sudcu a právom i povinnosťou byť zákonným sudcom existuje

objektívna vzájomná zákonná podmienenosť a previazanosť“.

Podľa „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon“. Z citovaného článku vyplýva, že právo na

zákonného sudcu (právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi) patrí výlučne len

osobe, účastníkovi súdneho konania (). Právo na zákonného sudcu

v zmysle teda majú v uvedených súvislostiach iba kárne stíhaní

sudcovia všeobecných súdov. Uplatnenie tohto práva neprislúcha sudcovi, ktorý je

príslušný rozhodovať o veci, t. j. neexistuje „právo byť zákonným sudcom“ ako

základné právo priznané vždy individuálne určenému sudcovi, ktorého

porušenie navrhovateľ namieta. Obsahom práva na zákonného sudcu nie je aj

„povinnosť byť zákonným sudcom“ počas celého funkčného obdobia konkrétneho

predsedu a konkrétneho sudcu kárneho senátu.

Nakoľko podľa názoru ústavného súdu medzi odvolaním navrhovateľa

z funkcie predsedu kárneho senátu a porušením základného práva nebyť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 nejestvuje nijaká príčinná súvislosť,

bolo potrebné podnet v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.

2. Navrhovateľ v ďalšej časti svojho podnetu žiadal, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 tým, že predseda Krajského súdu

v Banskej Bystrici ho odvolal z funkcie predsedu kárneho senátu „s evidentne

diskriminačnými motívmi presadzovania do tejto funkcie sudcov názorovo blízkych

predsedovi krajského súdu“.

Podľa „Občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.“

Podľa názoru ústavného súdu je obsahom základného práva uvedeného v čl. 30

ods. 4 iba prístup k voleným a iným verejným funkciám, t. j. možnosť

nediskriminačného uchádzania sa o takéto funkcie, a nie aj právo na zotrvanie

v týchto funkciách ().

Základné právo navrhovateľa priznané v na prístup

k funkcii predsedu kárneho senátu za rovnakých podmienok bolo teda naplnené

momentom jeho vymenovania do tejto funkcie. Podľa názoru ústavného súdu

odvolanie z volenej alebo inej verejnej funkcie nemožno považovať za akt odoprenia

prístupu k týmto funkciám.

Ústavný súd preto nezistil príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím predsedu

Krajského súdu v Banskej Bystrici na jednej strane a možnosťou porušenia základného

práva navrhovateľa upraveného v . Z tohto dôvodu podnet

navrhovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnený.

3. Navrhovateľ ďalej namietal, že „v dôsledku absencie poučenia o možnosti

odvolania (v rozhodnutí o jeho odvolaní) nemohol sa... obrátiť na odvolací orgán

a potom následne sa nemohol obrátiť ani s návrhom na preskúmanie zákonnosti tohto

rozhodnutia na súd ( ).“

Podľa neho tým došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

, t. j. práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Článok 46 ods. 1 uvádza: „Každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde“. Účelom

je zaručiť každému reálny prístup k súdu (). Tomu

zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť.

Ústavný súd vo vzťahu k právu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 konštatoval, že k porušeniu tohto práva by došlo vtedy, pokiaľ by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

(žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby ().

Článkom 46 ods. 1 sa právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručuje ako

právo stať sa účastníkom súdneho konania z vlastnej iniciatívy. Navrhovateľ však

nijako nepreukázal skutočnosť, že sa sám a zákonom ustanoveným postupom vôbec

domáhal ochrany svojho práva na súde alebo na inom orgáne, ani skutočnosť, že mu

možnosť domáhať sa takejto ochrany na súde alebo na inom orgáne bola odmietnutá.

Pritom (a napriek tomu) takúto svoju nečinnosť dáva do príčinnej súvislosti

s porušením svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Nakoľko ústavný súd zistil, že medzi konaním (nečinnosťou) navrhovateľa

a možnosťou porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu neexistuje

dostatok príčinnej súvislosti, podnet navrhovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnený.

4. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že jeho odvolaním z funkcie «spôsobom

znemožňujúcim podnecovateľovi dovolať sa svojho práva na výkon funkcie predsedu

kárneho senátu na dobu 3 rokov došlo zároveň i k znemožneniu jeho práva obhájiť si

svoje dobré meno, osobnú česť, ktoré boli v dôvodovej časti predmetného rozhodnutia

znevážené na cti utŕhačským spôsobom – „nie ste spôsobilý profesionálne riadiť prácu

kárneho senátu...“ a pod.» V tejto časti podnetu teda namietal porušenie svojho

základného práva podľa .

Podľa „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“.

Na základe právneho názoru ústavného súdu ochranu základnému právu podľa

, ktorého porušenie navrhovateľ namietol, poskytujú všeobecné

súdy v konaniach vo veciach ochrany osobnosti (

v spojení s ), a nie ústavný súd v konaní

o podnete podľa .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podnet navrhovateľa v tejto časti odmietol

pre nepríslušnosť.

5. Navrhovateľ v ďalšej časti svojho podnetu namietol porušenie čl. 141 ods. 1

.

Podľa „V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy“.

Podľa názoru ústavného súdu toto ustanovenie vyjadruje princíp

právneho štátu, resp. určuje právny základ rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

a nemožno ho samostatne aplikovať (a teda ani namietať jeho porušenie) v konaní

o porušení individuálnych základných práv a slobôd fyzických alebo právnických osôb

prostredníctvom a na základe podnetu pred ústavným súdom ().

Nakoľko navrhovateľ namietal právo, ktorého porušenie nie je možné

samostatne namietať pred ústavným súdom, bolo potrebné podnet v tejto časti

odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.