Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 529/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., Ž., obchodnej spoločnosti S., s. r. o., N.,

obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., T., obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., B., a

obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., T., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., T., ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 15. júna 2010 a postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím

z 23. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Š., obchodnej spoločnosti S., s. r. o., obchodnej spoločnosti P., spol.

s r. o., obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., a obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o.,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2011

doručená sťažnosť Ing. J. Š., obchodnej spoločnosti S., s. r. o., obchodnej spoločnosti P.,

spol. s r. o., obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., a obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o.

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu a

inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“) a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 15. júna

2010 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozhodnutím z 23. februára 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k.

156 z 15. júna 2010 zamietol návrh sťažovateľov na určenie neúčinnosti právneho úkonu –

zmluvy o dielo č. 5701606 uzatvorenej 30. októbra 2008 medzi obchodnými spoločnosťami

Z., s. r. o., K., a E., a. s., a uložil im zaplatiť náhradu trov konania. Krajský súd rozsudkom

č. k. -206 z 23. februára 2011 rozsudok okresného súdu v merite veci

potvrdil.

Sťažovatelia vidia porušenie svojich základných práv v tom, že „ani jeden zo súdov

vo veci nevykonal ani jeden z dôkazov navrhovaných žalobcami. Dokonca nevykonal ani

žiadny iný. V rozsudku sa žiadnym spôsobom nevyjadril k zásadným právnym námietkam

žalobcov, ktoré namietali v odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu. V dôsledku

uvedených skutočností dospel k zásadne nesprávnym právnym záverom...

Sťažovatelia sú toho názoru, že odôvodnenie rozsudku je nelogické so zreteľom na

preukázané skutkové a právne skutočnosti. Vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, v

rozpore s už vyslovenými právnymi názormi Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.“

Sťažovatelia vidia porušenie základných práv najmä v tom, že:

«1. Odvolací súd sa v rozsudku obmedzil iba na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými

v prvostupňovom rozhodnutí a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdili

alebo vyvrátili relevantné tvrdenia sťažovateľov uvedené v ich odvolaní. Žiadnym spôsobom

sa nevyjadril k právnym námietkam sťažovateľov uvedeným v odvolaní, hoci išlo z právneho

hľadiska o zásadné námietky. Podľa názoru sťažovateľov ide o rozhodnutie nezlučiteľné s

požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie. (Nález Ústavného súdu SR sp. Zn. z 29. októbra 2009).

2. Ide o arbitrárne rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je úplne odchylné od veci

samej, je extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti. (IV.

ÚS 150/03, , , ,).

3. Postupom Krajského súdu v Nitre bol porušený aj princíp „rovnosti zbraní“ a to

tým, že žalobcom nebolo poskytnuté vyjadrenie sa žalovaného zo dňa 09. 08. 2010 k

odvolaniu žalobcov voči rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, pričom Krajský súd v

Nitre sa vo svojom rozsudku na toto vyjadrenie odvoláva. Keďže rozsudok bol vyhlásený

bez pojednávania žalobcovia už nemali možnosť k tvrdeniam obsiahnutým vo vyjadrení

zaujať stanovisko ( zo 17. marca 2009).»

Podľa sťažovateľov je právne posúdenie všeobecnými súdmi v rozpore s platným

právom, a to konkrétne s . Z tohto ustanovenia je

zrejmá potreba „preukázať úmysel oboch účastníkov odporovanej zmluvy vo vzťahu k

zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka... Takéto preukázanie priameho či nepriameho

úmyslu je však možné iba po predchádzajúcom odbornom vyčíslení výšky skutočného

plnenia a jeho porovnaním s realizovaným plnením ako neprimeraným podľa uzatvorenej

zmluvy. Nepriamy úmysel je možné preukázať po posúdení konštrukčnej a materiálovej

zhody a vybavenosti stavby vybudovanej v rámci I. etapy a priamo úmerným násobkom

stavby vybudovanej na podklade zmluvy o dielo, ktorej odporovateľnosť je namietaná.

Takéto dokazovanie navrhovanými znalcami však ani jeden súd nevykonal, čím dospel k

právnym záverom ktoré sú naprosto nezlučiteľné s príslušnými zákonnými ustanoveniami.“.

Sťažovatelia namietajú porušenie rovnosti zbraní, ako aj to, že postupom označených

súdov bolo odňaté procesné právo vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

a podaniam, ktoré boli urobené v konaní druhou procesnou stranou.

Na základe uvedeného sa sťažovatelia od ústavného súdu domáhajú, aby vydal

vo veci takéto rozhodnutie:

„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu v Topoľčanoch vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. -206 z 23. februára

2011, ktorým bol o. i. potvrdený rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch č. k.

-156 zo dňa 15. júna 2010 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť náhradu trov právneho zastúpenia

sťažovateľov v sume 632,32 Eur na účet právneho zástupcu č... do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“)

predpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami,

ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany

svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu

zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , ).

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených základných práv sťažovateľov

konaním okresného súdu, ústavný súd uvádza, že toto konanie na tomto súde skončilo

vyhlásením rozsudku, ktorý podliehal (vrátane konania, ktoré mu predchádzalo) revíznej

právomoci krajského súdu v konaní o podanom odvolaní. Preskúmanie napadnutého

rozsudku okresného súdu by bolo v rozpore s princípom subsidiarity zakotveným v čl. 127

ods. 1 , lebo jeho preskúmanie na základe podaného odvolania patrí do právomoci

krajského súdu. V súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva je z

ústavného hľadiska podstatné a určujúce preto len preskúmanie postupu a konečné

rozhodnutie krajského súdu (obdobne , , ). Na

základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiu okresného

súdu odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Z oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) z 21. novembra 2011 vyplýva, že 18. novembra 2011 bolo podané

na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) generálnym

prokurátorom Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie na základe podnetu na podanie

tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Podľa názoru ústavného súdu má právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľov najprv a predovšetkým najvyšší súd ako súd dovolací (k podobným záverom

už ústavný súd dospel vo veciach napr. m. m. , ,

, , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia svoje námietky uplatnili v sťažnosti

podanej ústavnému súdu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie

konanie ešte skončené, bolo dôvodné odmietnuť sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu

pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie sťažovatelia

namietajú, bude ešte rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Podanie mimoriadneho

dovolania a tiež sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď uvedený princíp

subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase do rozhodnutia

najvyššieho súdu o mimoriadnom dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ),

že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (mimoriadneho dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až po

rozhodnutí o takomto mimoriadnom opravnom prostriedku.

Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude

mať pre sťažovateľov prípadné posúdenie mimoriadneho dovolania najvyšším súdom ako

dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného

práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatuje, že v prípade

procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľom lehota na podanie

sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. -206 z 23. februára 2011

(porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011