Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 505/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. L. K., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. L.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2011

doručená sťažnosť MUDr. L. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu a konajúcej sudkyne,

ktoré si ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že sťažovateľka je ako matka účastníčkou konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. vo veci úpravy styku starých rodičov

s maloletou M. K. (ďalej len „napadnuté konanie“). Starí rodičia sa návrhom z 19. mája

2009, ktorý bol okresnému súdu doručený 20. mája 2009, domáhajú úpravy styku s ich

vnučkou. V priebehu napadnutého konania boli okrem iného nariadené štyri predbežné

opatrenia, ktorými sa upravil styk starých rodičov s maloletou v závislosti od úpravy styku

otca maloletej. Sťažovateľka sa v priebehu konania presťahovala aj s maloletou dcérou do

Trnavy, kde bola maloletá prihlásená aj na trvalý pobyt. Z toho dôvodu sťažovateľka

navrhla podaním z 8. decembra 2009 prenesenie príslušnosti na rozhodovanie vo veci na

Okresný súd Trnava. Okresný súd uznesením z 13. januára 2010 zamietol návrh

sťažovateľky na prenesenie príslušnosti súdu, keďže na okresnom súde prebieha aj ďalšie

konanie pod sp. zn. o zmene úpravy výkonu rodičovských práv k maloletej.

Toto konanie sa nachádza už v štádiu znaleckého dokazovania, a preto nie je v záujme

maloletej, aby došlo k zmene príslušnosti súdu. Sťažovateľka podala proti uzneseniu

okresného súdu z 13. januára 2010 odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 26. februára 2010 tak, že zrušil

uznesenie okresného súdu z 13. januára 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Medzitým

sa však sťažovateľka z osobných a pracovných dôvodov aj s maloletou presťahovala do

Košíc, a preto podaním z 29. marca 2010 navrhla prenesenie príslušnosti na Okresný súd

Košice II. Aj tento návrh sťažovateľky okresný súd zamietol uznesením z 27. mája 2010.

Sťažovateľka podala aj proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 25. augusta 2010 tak, že uznesenie okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľka vyčíta okresnému súdu, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až

22. októbra 2010, čo je takmer po roku a pol odo dňa začatia napadnutého konania. Toto

pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely vykonania znaleckého dokazovania

na posúdenie vzťahov maloletej k starým rodičom. Sťažovateľka podotkla, že okresný súd

síce uznesením z 10. decembra 2010 ustanovil znalca, navrhovateľka však dosiaľ nebola

vyzvaná, aby sa s maloletou dcérou podrobila znaleckému vyšetrovaniu.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv k maloletej už bol vypravovaný

znalecký posudok Mgr. L. A., ktorým bol posúdený aj stav týkajúci sa stretávania starých

rodičov s maloletou. Po oboznámení sa s týmto znaleckým posudkom a vyjadrením

účastníkov konania sa okresnému súdu ďalšie znalecké dokazovanie javilo ako nadbytočné,

a preto bolo súdom zrušené. Následne, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní

8. septembra 2011 bol vyhlásený vo veci samej rozsudok. Podľa zistení ústavného súdu

proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, a preto bol spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

prizná sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 320 €, ako aj náhradu trov

konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

6. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom

konaní okresného súdu.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

7. Z obsahu spisu vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , ktorý si

ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že napadnuté konanie trvá od 20. mája 2009. Vo veci bol

8. septembra 2011, teda po podaní sťažnosti ústavnému súdu, vynesený rozsudok, ktorý

však ešte nenadobudol právoplatnosť pre odvolanie podané sťažovateľkou. Spis

sa od 14. novembra 2011 nachádza na krajskom súde na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľky. Sťažovateľka vyčíta okresnému súdu to, že prvé pojednávanie sa konalo až

22. októbra 2010, teda takmer „... poldruha roka odo dňa začatia konania vo veci samej“.

Zároveň sťažovateľka nesúhlasí s tým, že sa vo veci ešte stále meritórne nerozhodlo. Podľa

sťažovateľky malo konanie prebiehať kratšie a malo už byť skončené.

Po oboznámení sa s priebehom jednotlivých procesných úkonov, ktoré okresný súd

vykonal, dospel ústavný súd k názoru, že okresný súd konal v napadnutom konaní plynule.

Na priebeh, ale aj dĺžku konania malo vplyv rozsiahle využívanie procesných práv

účastníkmi konania – teda sťažovateľky, ako aj starých rodičov maloletej. Okresný súd

preto musel o týchto procesných návrhoch kvalifikovane rozhodovať v záujme

zabezpečenia ochrany základného práva na súdnu ochranu podľa , ktoré

si účastníci konania takto uplatňovali. Zároveň však okresný súd musel starostlivo

prihliadať na ochranu záujmov maloletej. Dĺžku konania ovplyvnila sťažovateľka aj tým, že

v priebehu konania dvakrát zmenila aj s maloletou bydlisko, s čím boli spojené jej návrhy

na zmenu príslušnosti súdu, ktoré okresný súd zamietol a sťažovateľka sa proti týmto

rozhodnutiam následne odvolala. Okresný súd postupne vydal v priebehu konania štyri

predbežné opatrenia, ktorými pohotovo upravoval styk starých rodičov s maloletou

v závislosti od vývoja pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj úpravy styku otca

s maloletou. Zároveň okresný súd prihliadal aj na efektívnosť svojich úkonov, zrušil

ustanovenie súdneho znalca v napadnutom konaní, pretože závery znaleckého posudku

vo veci vedenej pod sp. zn. boli použiteľné aj pre napadnuté konanie. Okresný

súd pritom musel postupovať vždy tak, aby bol chránený záujem maloletej na vytvorení

zdravého vzťahu so svojimi starými rodičmi.

8. Napadnuté konanie je typovo konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých

podľa a nasl. (ďalej len „OSP“), v ktorom má každé

rozhodnutie v skutočnosti dočasný charakter a jeho účel zaniká dosiahnutím plnoletosti

dieťaťa. Navyše, takéto rozhodnutie nemá nemenný charakter, pretože je možná jeho

zmena, ako dôjde k zmene potrieb či pomerov maloletého dieťaťa alebo osôb, ktorých práva

a povinnosti takéto rozhodnutie upravuje. Z toho dôvodu pokiaľ súd v priebehu tohto

konania koná plynule a priebežne v závislosti od vývoja pomerov účastníkov konania

upravuje práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, nedôjde tak k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené platí aj

v prípade, ak konanie ako celok trvá dlhšie a presahuje tak svojou dĺžkou lehotu ustanovenú

v prvej vety .

9. Ústavný súd preto nezistil, že by napadnuté konanie, ktoré na okresnom súde síce

trvalo viac ako dva roky, bolo poznačené takými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle a dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu treba poukázať na to,

že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ).

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, bolo už bez významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti

vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2011