Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 585/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., Z., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. D. Ch., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a 5, a

postupom a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 10. júna

2011 a postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 22. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2011

doručená sťažnosť J. Ď., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a 5, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 10. júna 2011 a postupom a

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tpo

3/2011 z 22. júna 2011.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 25.05.2011, doručeného obvinenému dňa

06.06.2011, bol sťažovateľ J. Ď. obvinený zo zločinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci

podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.. Ako vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa, skutku sa mal dopustiť

spolu s ďalšími spolu obvinenými tak, že dňa 23.08.2010 sa pokúsili vypáčiť bankomat

nachádzajúci sa v pohostinstve v obci P., pričom k dokonaniu skutku nedošlo pre spustenie

poplašnej signalizácie.

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený sťažnosť zo dňa 09.06.2011,

ktorá bola ako nedôvodná zamietnutá.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.06.2011

bol sťažovateľ vzatý do väzby.

Proti uzneseniu o vzatí do väzby podal sťažovateľ sťažnosť zo dňa 13.06.2011, ktorú

Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol ako nedôvodnú uznesením sp. zn.

zo dňa 22.06.2011...

V tejto súvislosti uvádzam, že neboli splnené materiálne podmienky na vznesenie

obvinenia obv. J. Ď. podľa . Podľa citovaného ustanovenia, vzniesť

obvinenie možno len ak je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala konkrétna

osoba, pričom podľa v uznesení o vznesení obvinenia musia byť

uvedené skutočnosti, ktoré odôvodňujú takéto obvinenie.

Čo sa týka skutku pod bodom 5 - pokus krádeže bankomatu v P. -vyšetrovateľ v

uznesení z 25.05.2011 odôvodňuje vznesenie obvinenia... Tu sa uvádza popis skutku,

ohliadka miesta činu, odborné vyjadrenia, výsluchy svedkov – poškodených, zabezpečené

listinné dôkazy, správy a vyčíslenia škôd. Z takéhoto odôvodnenia vonkoncom nevyplýva

dostatočne odôvodnený záver, že skutok spáchal obvinený J. Ď., pričom ani v celom

uznesení vyšetrovateľa nie je uvedená žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné

vzniesť obvinenie J. Ď.

Táto neexistencia materiálnej stránky pre vznesenie obvinenia vyšetrovateľom bola

dodatočne nahradená protizákonným postupom tak, že dňa 26.05.2011 boli po vznesení

obvinenia vypočutí obvinení R. Ď. a M. K., podľa výpovede ktorých sa J. Ď. mal zúčastniť

na skutku pokusu krádeže bankomatu v obci P. podľa bodu 5 uznesenia vyšetrovateľa. O

výsluchy týchto obvinených sa opieral aj návrh prokurátora na vzatie obvineného J. Ď. do

väzby...

Podľa , je vyšetrovateľ povinný vydané uznesenie ihneď oznámiť

obvinenému. Uznesenie o vznesení obvinenia z 25.05.2011 bolo doručené J. Ď. dňa

06.06.2011 po uplynutí 11 dní od jeho vydania, pričom následne dňa 07.06.2011 bol

zadržaný. Naproti tomu obvineným Ď. a K. bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené

ihneď a obaja dňa 26.05.2011 vypovedali pred vyšetrovateľom. Keďže obaja obvinení sú

stíhaní na slobode je zrejmé, že ich účasť na vyšetrovacom úkone dňa 26.05.2011

zabezpečil vyšetrovateľ cielene, aby ich výpovede boli použité pri rozhodovaní o väzbe

ostatných obvinených.

Takýmto postupom vyšetrovateľa, keďže nešlo o neodkladné úkony, bolo porušené

právo obv. J. Ď. na obhajobu, nakoľko jemu bolo oznámené vznesenie obvinenia až dňa

06.06.2011 a teda nemohol uplatňovať práva, ktoré dáva obvinenému od vznesenia

obvinenia t. j. od 25.05.2011. Poukazujem pritom na to, že uvedené výpovede

spoluobvinených Ď. a K. sú jedinými dôkazmi, ktoré majú svedčiť o účasti na skutku obv. J.

Ď. Tieto výsluchy obv. Ď. a K. boli uskutočnené 26.05.2011, teda nasledujúci deň po

vznesení obvinenia. Obv. J. Ď. o týchto vyšetrovacích úkonoch nemal vedomosť, nebol o

ich konaní riadne upovedomený, teda nemohol sa zúčastniť sám alebo prostredníctvom

svojho obhajcu týchto úkonov a účinne sa brániť proti týmto výpovediam, čím bolo závažne

porušené jeho právo na obhajobu. Je potrebné tiež poukázať na to, že spoluobvinení Ď. a K.

sú v postavení obvinených a teda môžu kedykoľvek využiť svoje právo a v predmetnej

trestnej veci odmietnuť vypovedať, čím by ich výpovede z 26.05.2011 boli voči obv. J. Ď.

nepoužiteľné...

Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu

vyjadrená v ustanovení Právo na obhajobu je zakotvené v

SR a Listiny základných práv a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj

čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na

obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a orgány činné v trestnom konaní majú

zákonnú povinnosť umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv už

v prípravnom konaní. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého

procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane

a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť úplnú ochranu zákonných

záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie

práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého

rozhodnutia...

Podľa článku 50 ods. 3 SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu...

V predmetnej veci boli orgánmi činnými v trestnom konané vykonané výsluchy

spoluobvinených Ď. a K.:

- predtým, ako bolo obvinenému oznámené obvinenie

- predtým, ako bol obvinený poučený o svojich právach

- predtým, ako mu bolo umožnené uplatnenie jeho práv a

- bez toho, aby obvinený bol riadne upovedomený o vykonaní týchto výsluchov.

Takýmto spôsobom orgány činné v trestnom konaní vykonali bez akejkoľvek

vedomosti obv. J. Ď. najdôležitejšie procesné úkony, čím znemožnili obvinenému uplatnenie

jeho práva na obhajobu a do budúcna tak zmarili postup súdu podľa § 258 ods. 4 §263

ods. 3 písm. a) vo vzťahu k obv. J. Ď.

Vykonanie výsluchov v čase predtým, ako bola obvinenému poskytnutá reálna

možnosť sa obhajovať, považujem za podstatnú chybu konania, v dôsledku porušenia práva

obvineného na obhajobu (čl. 6 ods. 1, 3 písm. b), c), d) Európskeho dohovoru, čl. 50 ods. 3

, a , , ). Za takejto dôkaznej

situácie nemožno výsluchy spolu obvinených Ď. a K. vo vzťahu k obv. J. Ď. považovať za

dôkazy získané zákonným spôsobom, a preto považujem tieto dôkazy za nulitné...

Pri prejednávaní návrhu na väzbu a výsluchu obvineného J. Ď. na Okresnom súde B.

Bystrica dňa 10.06.2011 so začiatkom o 14.00 hod., po výsluchu obvineného, vyjadrení

obhajcu a prokurátorky GP, sudca pre prípravné konanie požiadal prítomných, aby opustili

pojednávaciu miestnosť s tým, že budú zavolaní na vyhlásenie rozhodnutia o väzbe.

Následne, s odstupom kratšieho času zapisovateľka zavolala do pojednávacej miestnosti

výlučne prokurátorku. Po uplynutí približne 10-15 minút od vstupu prokurátorky do

pojednávacej miestnosti boli zavolaní zapisovateľkou do pojednávacej miestnosti aj

obvinený a obhajca k vyhláseniu rozhodnutia o návrhu na väzbu.

Po vyhlásení rozhodnutia obhajca obvineného žiadal uviesť do zápisnice, že pred

vyhlásením rozhodnutia bola do pojednávacej miestnosti zavolaná prokurátorka, ktorá tam

zotrvala bez prítomnosti obhajcu až do vyhlásenia rozhodnutia s tým, že ide o závažné

porušenie . Sudca pre prípravné konanie odmietol zaznamenať túto námietku do

zápisnice s odôvodnením, že táto okolnosť nesúvisí s rozhodovaním o väzbe. Obhajca

opätovne trval na zápise jeho námietky do zápisnice, načo sudca pre prípravné konanie

uložil obhajcovi poriadkovú pokutu vo výške 200 Eur z dôvodu, že sa urážlivo správa voči

súdu. Po uložení poriadkovej pokuty obhajca žiadal, aby sudca pre prípravné konanie

uviedol do zápisnice konkrétne v čom spočívalo urážlivé správanie obhajcu, čo sudca

neakceptoval. Zápis o tom, že sudca odôvodnil toto rozhodnutie je nepravdivý. Vzhľadom

k týmto skutočnostiam obhajca odmietol podpísať zápisnicu z 10. 06. 2011 nakoľko

neobsahovala pravdivý a úplný priebeh úkonu. Navyše zápisnica je zmätočná

a nezrozumiteľná. V tejto súvislosti poukazujem na str. 2 zápisnice, prvé dve vety...

Aj napriek všetkým týmto okolnostiam trestného stíhania sťažovateľa Krajský súd

v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. z 22.06.2011 uviedol,

že v príslušnom štádiu trestného konania bude okresný súd skúmať či nedošlo k porušeniu

zásad prípravného konania, predovšetkým práva na obhajobu obvineného.

Som názoru, že tak závažné porušenie práv sťažovateľa garantovaných ako

aj medzinárodnými dohovormi nie je možné dodatočne napraviť a na základe takto

vedeného trestného stíhania naďalej obmedzovať osobnú slobodu sťažovateľa je

neprípustné.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo J. Ď. podľa podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 3

postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 10.06.2011

a Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. z 22.06.2011 zrušuje.

3. Prikazuje Okresnému súdu Banská Bystrica, aby obvineného J. Ď. prepustil

z väzby na slobodu.

4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný nahradiť J. Ď. trovy konania vo výške

261,82 Eur, na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene,

ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého

rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na

uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

V zmysle uvedeného ústavný súd ako predmet konania o sťažnosti sťažovateľa

vymedzil tak, že je ním namietané porušenie označených práv uznesením okresného súdu

sp. zn. z 10. júna 2011, ktorým sudca pre prípravné konanie zobral

sťažovateľa do väzby, a uznesenie krajského súdu sp. zn. z 22. júna 2011,

ktorým krajský súd zamietol sťažovateľovu sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu

o vzatí do väzby.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľa v texte sťažnosti, podľa ktorej :

1. „... neboli splnené materiálne podmienky pre vznesenie obvinenia“ a v tejto

súvislosti malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva zaručeného a 5 ,

2. v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní po vznesení obvinenia

mu bolo porušené jeho právo na obhajobu podľa ,

3. v súvislosti s tým, že „po vyhlásení rozhodnutia (návrh na vzatie do väzby) bola

do pojednávacej miestnosti zavolaná prokurátorka, ktorá tam zotrvala bez prítomnosti

obhajcu až do vyhlásenia rozhodnutia“ , čím malo dôjsť k porušeniu sťažovateľovho práva

podľa ,

ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej opakovane zdôraznil, že trestné

konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci

vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu

zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala , Ölveczky , Mamonov

, Karlin ).

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 9. júna 2011 aj podal

sťažnosť proti uzneseniu Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite Banská Bystrica sp. zn. ČVS: PPZ-78/BOK-S-2011 z 25. mája 2011 o vznesení

obvinenia. Sťažovateľ však touto ústavnou sťažnosťou nenapáda rozhodovanie o tejto jeho

sťažnosti, ale ako je zrejmé z petitu sťažnosti, porušovanie jeho základných práv namieta

rozhodnutím okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby.

1. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke porušovania jeho základných práv

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd konštatuje, že

na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom prípade proti

uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto

právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v opravnom

konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba dodať, že sťažovateľ

využil právo podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu okresného súdu.

2. Vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn.

ústavný súd preskúmal v súvislosti so sťažovateľom tvrdeným porušovaním jeho

základných práv rozhodnutie krajského súdu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť treba

považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Krajský súd v odôvodnení sťažnosťou napadnutého rozhodnutia sp. zn.

z 22. júna 2011, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 10. júna 2011, uviedol:

„Napadnutým uznesením sp. zn. z 10.06.2011 sudca pre prípravné

konanie, podľa z dôvodu vzal do

väzby obvineného J. Ď. s tým, že väzba začala 07.06.2011 o 16.55 hod. a bude vykonávaná

v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že obvinený je dôvodne

podozrivý zo zločinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. a), ods.

3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť dňa 23.08.2010 spôsobom

bližšie uvedeným v napadnutom uznesení.

Proti uzneseniu o vzatí do väzby podal obvinený priamo do zápisnice o výsluchu

zo dňa 10.06.2011 sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V sťažnosti uviedol, že oneskoreným doručením uznesenia o vznesení obvinenia

a následným vykonaním výsluchov bolo porušené právo obvineného na obhajobu. Pokiaľ

ide o materiálne podmienky väzby, tie nie sú v danom prípade naplnené, pretože z

uznesenia o vznesení obvinenia nevyplýva žiadna taká skutočnosť, na základe ktorej by bolo

možné vzniesť obvinenie J. Ď. Navyše výsluchy na ktorých je obvinenie založené boli

vykonané bez vedomia obvineného. Nakoniec obhajca poukázal na nesprávny postup sudcu

pre prípravné konanie, ktorý pred rozhodovaním o väzbe zavolal do pojednávacej

miestnosti len prokurátorku a až neskôr obvineného a jeho obhajcu. Na základe uvedeného

navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil J. Ď. z väzby na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd napadnuté uznesenie ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle a keďže zistil, že podaná

sťažnosť nie je dôvodná, zamietol ju podľa

Krajský súd sa stotožňuje s názorom sudcu pre prípravné konanie, že trestné stíhanie

obvineného je v súčasnosti dôvodné, pretože zo zhromaždených dôkazov (najmä výpovede

obvinených Ď. a K.) vyplýva, že obvinený sa mohol dopustiť skutku, ktorý mu je kladený za

vinu a ktorý napĺňa znaky zločinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2

písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák., pričom otázka bližšieho objasnenia

podozrenia obvineného ako aj zákonnosť výsluchov vykonaných po vznesení obvinenia bude

predmetom ďalšieho trestného konania. V príslušnom štádiu trestného konania bude

okresný súd skúmať či nedošlo k porušeniu zásad prípravného konania, predovšetkým práva

na obhajobu obvineného.

Pri existencii dôvodného podozrenia a s prihliadnutím na to, že obvinený bol

v minulosti viackrát súdne trestaný, existuje skutočne dôvodná obava, že v prípade

ponechania na slobode by mohol obvinený pokračovať v trestnej činnosti a tým je daný

väzobný dôvod podľa Táto obava je podčiarknutá aj

skutočnosťou, že trestnej činnosti sa mal dopustiť počas plynutia skúšobnej doby

podmienečného prepustenia z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. , ktorá mu

plynie od 03.12.2009 do 03.12.2011.

V súvislosti so splnením formálnych dôvodov väzby krajský súd konštatuje, že

formálne podmienky rozhodovania o vzatí do väzby boli v danom prípade splnené. J. Ď. bol

riadne procesným spôsobom obvinený, včas bol podaný návrh prokurátora na jeho vzatie

do väzby spolu s príslušným spisovým materiálom, v zákonom stanovenej lehote bol

obvinený predvedený pred sudcu pre prípravné konanie, ktorým bol i v zákonnej lehote

vypočutý.

Krajský súd teda považoval rozhodnutie okresného súdu o vzatí obvineného do väzby

podľa za vecne správne a zákonné, a preto sťažnosť obvineného

proti tomuto uzneseniu zamietol ako nedôvodnú podľa “

Krajský súd sa stotožnil aj s dôvodmi kolúznej väzby sťažovateľa prezentovanými

okresným súdom v podobe obavy z marenia dokazovania ovplyvňovaním svedkov, pričom

ich opodstatnenosť argumentačne doplnil interpretáciou dotknutého ustanovenia Trestného

poriadku, v ktorej vysvetlil splnenie hmotnoprávnych predpokladov kolúznej väzby.

Ústavný súd nevidí dôvod argumentáciu krajského súdu, ktorý rozhodoval

o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o vzatí do väzby, spochybňovať.

Na základe všetkých uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že účinky

uplatnenej právomoci vo veci rozhodujúceho krajského súdu sú zlučiteľné s obsahom

sťažovateľom označeného a 5 , preto sťažnosť v časti námietok

smerujúcich proti označenému rozhodnutiu krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú. Tento záver súčasne vylučuje možnosť

sťažovateľom namietaného sekundárneho zásahu do základného práva na obhajobu

garantovaného , garantujúceho vo všeobecnosti právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi a ostatnými orgánmi verejnej moci.

Vo vzťahu k namietanému , podľa ktorého všetci účastníci sú si

v konaní podľa odseku 2 rovní, ústavný súd pripomína, že podľa jeho doterajšej

rozhodovacej činnosti sa táto zásada prejavuje vytváraním rovnakých procesných

podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach

a povinnostiach rozhoduje súd (pozri aj , ). Rovnosť medzi

obvineným a prokurátorom v trestnom konaní je relatívna vzhľadom na rozdiel v ich

procesnom a najmä faktickom postavení, ktorý vyplýva z ich rozdielnych funkcií

a možností (napr. za prokurátorom stojí štátny aparát a donucovacia štátna moc). Ich

rovnosť je potom priliehavejšie vyjadriteľná ako zásada rovnosti zbraní tvoriaca prvok

spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, charakterizovaná v judikatúre

k dohovoru. Ide o právo, aby každá strana súdneho konania mala možnosť hájiť si svoju vec

pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane

[napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci De Haes a Gijsels v. Belgicko

z 24. februára 1997, § 53 (mutatis mutandis )]. Ústavný súd v namietanom

konaní (rozhodovaní o vzatí do väzby) nevzhliadol žiadnu možnosť vyslovenia porušenia

zásady rovnosti na úkor sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011