Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 10/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. S., L., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. S. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2011 doručená sťažnosť Ing. S. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresný súd“) v konaním vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako navrhovateľ podal žalobu o ochranu osobnosti

na okresnom súde 6. marca 2001. Zároveň tiež uviedol, že „požiadal listom zo dňa 15.08.

2011 o odstránenie neprimerané porušovanie mojich ústavných práv a prijať účinné

opatrenia smerujúce k zjednaniu nápravy a odstráneniu prieťahov“. Podľa názoru

sťažovateľa „súd iba skonštatoval porušenie môjho práv na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a to priloženým listom Spr./2017/2011, zo dňa

20.09.2011“.

Sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho

označených práv a žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. S. S., bytom L. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom v konaní vedenom pod č. sp.zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom sa prikazuje konať bez zbytočných

prieťahov.

3. Ing. S. S., bytom L. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.750 €, ktoré

je Okresný súd v Novom Meste nad Váhom povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež požiadal ústavný súd „o ustanovenie advokáta

v tejto veci pred Ústavným súdom SR“, pričom svoju žiadosť nijak neodôvodnil.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred

postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jeho názoru spôsobené zbytočné prieťahy.

Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva zaručeného v

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že okresný súd v jeho veci meritórne

nerozhodol, a to aj napriek jeho sťažnosti na prieťahy v konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005

podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi

všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu

iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného

zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje zákon

o ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ doručil okresnému

súdu 25. augusta 2011 sťažnosť na prieťahy, ktorá bola okresným súdom vybavená

20. septembra 2011 a doručená sťažovateľovi 27. septembra 2011. Predsedníčka okresného

súdu v odpovedi na sťažnosť uviedla, že „sudkyňu, ktorá vybavuje sp. zn. ,

som na prieťahy v konaní ňou zavinené písomne upozornila“, a zároveň sťažovateľa

informovala o tom, že vybavovanie veci bude sledovať v mesačných intervaloch.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 1. decembra 2011 (na poštovú

prepravu odovzdaná 28. novembra 2011), teda približne dva mesiace odo dňa doručenia

vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.

Ústavný súd pripomína, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní

orgánu štátnej správy súdov štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou

sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(m. m. , , ).

Vzhľadom na to, že od doručenia sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní okresnému

súdu 25. augusta 2011 (na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom

z 20. septembra 2011, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (1. decembra 2011)

uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti

na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka

okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným

prieťahom vo veci samej (podobne , , ). Postup

sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať

za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba

pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv (napr. ).

Posudzujúc sťažnosť podľa stavu v čase jej doručenia ústavnému súdu vyhodnotil ju

ústavný súd z uvedených hľadísk ako predčasne podanú, preto ju podľa § 25 ods. 2

odmietol ako neprípustnú.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti a prípravy tohto rozhodnutia ústavný

súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že v predmetnej veci sa uskutočnilo pojednávanie

17. októbra 2011 a následne 28. novembra 2011, ktoré bolo odročené pre účely vyhlásenia

rozsudku vo veci. Okresný súd v predmetnej veci vyhlásil rozsudok a doručil ho

sťažovateľovi 19. decembra 2011. Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť

z dôvodu podania odvolania (pozornosti ústavného súdu neušla skutočnosť, že sťažovateľ

podal túto sťažnosť bezprostredne potom, ako sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené pre účely vyhlásenia rozsudku vo veci samej).

Na základe uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodol

o žalobe sťažovateľa približne dva mesiace po vybavení sťažnosti predsedníčkou okresného

súdu, z čoho nepochybne vyplýva, že sťažovateľom podaná sťažnosť na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch bola v konečnom dôsledku účinným prostriedkom ochrany

označených práv sťažovateľa, inými slovami, predsedníčka okresného súdu prijala účinné

opatrenia, takže v čase, keď sťažovateľ podával túto sťažnosť ústavnému súdu,

k porušovaniu označených práv už nedochádzalo. Na základe toho bolo možné odmietnuť

sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa ako aj vyzvať sťažovateľa na preukázanie svojich

osobných, zárobkových a majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali ustanovenie

advokáta v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov.

Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni

sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti

v napadnutom konaní dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012