Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 388/2012
PDF · 211.89 KB
No categories available
II. ÚS 388/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,
vedené pod sp. zn. Rvp 9865/2012 (EX 4168/2010), sp. zn. Rvp 9866/2012
(EX 8258/2010), sp. zn. Rvp 9867/2012 (EX 13128/2010), sp. zn. Rvp 9868/2012
(EX 630/2011), sp. zn. Rvp 9869/2012 (EX 14120/2010), sp. zn. Rvp 9870/2012
(EX 3649/2011), sp. zn. Rvp 9871/2012, sp. zn. Rvp 9872/2012 (EX 6009/2011), sp. zn.
Rvp 9873/2012 (EX 6890/2010), sp. zn. Rvp 9874/2012 (EX 7129/2011), sp. zn.
Rvp 9875/2012 (EX 6637/2010), sp. zn. Rvp 9876/2012 (EX 6841/2010), sp. zn.
Rvp 9877/2012, sp. zn. Rvp 9878/2012 (EX 8227/2010), sp. zn. Rvp 9879/2012
(EX 7203/2010), sp. zn. Rvp 9880/2012 (EX 2502/2010), sp. zn. Rvp 9881/2012
(EX 2099/2010), sp. zn. Rvp 9882/2012 (EX 1552/2011), sp. zn. Rvp 9883/2012
(EX 18070/2010), sp. zn. Rvp 9884/2012 (EX 6373/2010), sp. zn. Rvp 9885/2012
(EX 3610/2010), sp. zn. Rvp 9886/2012 (EX 4863/2011), sp. zn. Rvp 9887/2012
(EX 7765/2010), sp. zn. Rvp 9888/2012, sp. zn. Rvp 9889/2012 (EX 1348/2011), sp. zn.
Rvp 9890/2012, sp. zn. Rvp 9891/2012 (EX 365/2011), sp. zn. Rvp 9892/2012
(EX 7324/2010), sp. zn. Rvp 9893/2012 (EX 105/2011), sp. zn. Rvp 9894/2012
(EX 3185/2010), sp. zn. Rvp 9895/2012 (EX 18425/2010), sp. zn. Rvp 9896/2012
(EX 5089/2011), sp. zn. Rvp 9897/2012 (EX 2560/2010), sp. zn. Rvp 9898/2012
(EX 2556/2011), sp. zn. Rvp 9899/2012 (EX 4885/2010), sp. zn. Rvp 9900/2012
(EX 5248/2011), sp. zn. Rvp 9901/2012, sp. zn. Rvp 9902/2012 (EX 4184/2010), sp. zn.
Rvp 9903/2012 (EX 6718/2010), sp. zn. Rvp 9904/2012 (EX 4388/2010), sp. zn.
Rvp 9905/2012 (EX 2820/2011), sp. zn. Rvp 9906/2012 (EX 7520/2010), sp. zn.
Rvp 9907/2012 (EX 5370/2010), sp. zn. Rvp 9908/2012 (EX 4186/2011), sp. zn.
Rvp 9909/2012 (EX 4886/2011), sp. zn. Rvp 9910/2012 (EX 17236/2010), sp. zn.
Rvp 9911/2012 (EX 6475/2010), sp. zn. Rvp 9912/2012 (EX 6452/2010), sp. zn.
Rvp 9913/2012 (Ex 6666/2010), sp. zn. Rvp 9914/2012 (EX 16598/2010), sp. zn.
Rvp 9915/2012 (EX 8247/2010), sp. zn. Rvp 9916/2012 (EX 5615/2011), sp. zn.
Rvp 9917/2012 (EX 6672/2011), sp. zn. Rvp 9918/2012 (EX 622/2011), sp. zn.
Rvp 9919/2012 (EX 6419/2011), sp. zn. Rvp 9920/2012 (EX 7616/2010), sp. zn.
Rvp 9921/2012 a sp. zn. Rvp 9922/2012 (EX 7274/2010) vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaniach, ktorých spisovú značku
neoznačila, označila ju len vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 9871/2012
(17 Er 540/2011), sp. zn. Rvp 9877/2012 (17 Er 572/2010), sp. zn. Rvp 9888/2012
(15 Er 581/2010), sp. zn. Rvp 9890/2012 (15 Er 647/2010), sp. zn. Rvp 9901/2012
(17 Er 804/2010) a sp. zn. Rvp 9921/2012 (17 Er 536/2010), a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9865/2012,
sp. zn. Rvp 9866/2012, sp. zn. Rvp 9867/2012, sp. zn. Rvp 9868/2012, sp. zn.
Rvp 9869/2012, sp. zn. Rvp 9870/2012, sp. zn. Rvp 9871/2012, sp. zn. Rvp 9872/2012,
sp. zn. Rvp 9873/2012, sp. zn. Rvp 9874/2012, sp. zn. Rvp 9875/2012, sp. zn.
Rvp 9876/2012, sp. zn. Rvp 9877/2012, sp. zn. Rvp 9878/2012, sp. zn. Rvp 9879/2012,
sp. zn. Rvp 9880/2012, sp. zn. Rvp 9881/2012, sp. zn. Rvp 9882/2012, sp. zn.
Rvp 9883/2012, sp. zn. Rvp 9884/2012, sp. zn. Rvp 9885/2012, sp. zn. Rvp 9886/2012,
sp. zn. Rvp 9887/2012, sp. zn. Rvp 9888/2012, sp. zn. Rvp 9889/2012, sp. zn.
Rvp 9890/2012, sp. zn. Rvp 9891/2012, sp. zn. Rvp 9892/2012, sp. zn. Rvp 9893/2012,
sp. zn. Rvp 9894/2012, sp. zn. Rvp 9895/2012, sp. zn. Rvp 9896/2012, sp. zn.
Rvp 9897/2012, sp. zn. Rvp 9898/2012, sp. zn. Rvp 9899/2012, sp. zn. Rvp 9900/2012,
sp. zn. Rvp 9901/2012, sp. zn. Rvp 9902/2012, sp. zn. Rvp 9903/2012, sp. zn.
Rvp 9904/2012, sp. zn. Rvp 9905/2012, sp. zn. Rvp 9906/2012, sp. zn. Rvp 9907/2012,
sp. zn. Rvp 9908/2012, sp. zn. Rvp 9909/2012, sp. zn. Rvp 9910/2012, sp. zn.
Rvp 9911/2012, sp. zn. Rvp 9912/2012, sp. zn. Rvp 9913/2012, sp. zn. Rvp 9914/2012,
sp. zn. Rvp 9915/2012, sp. zn. Rvp 9916/2012, sp. zn. Rvp 9917/2012, sp. zn.
Rvp 9918/2012, sp. zn. Rvp 9919/2012, sp. zn. Rvp 9920/2012, sp. zn. Rvp 9921/2012
a sp. zn. Rvp 9922/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 9865/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod
sp. zn. Rvp 9865/2012, sp. zn. Rvp 9866/2012, sp. zn. Rvp 9867/2012, sp. zn.
Rvp 9868/2012, sp. zn. Rvp 9869/2012, sp. zn. Rvp 9870/2012, sp. zn. Rvp 9871/2012,
sp. zn. Rvp 9872/2012, sp. zn. Rvp 9873/2012, sp. zn. Rvp 9874/2012, sp. zn.
Rvp 9875/2012, sp. zn. Rvp 9876/2012, sp. zn. Rvp 9877/2012, sp. zn. Rvp 9878/2012,
sp. zn. Rvp 9879/2012, sp. zn. Rvp 9880/2012, sp. zn. Rvp 9881/2012, sp. zn.
Rvp 9882/2012, sp. zn. Rvp 9883/2012, sp. zn. Rvp 9884/2012, sp. zn. Rvp 9885/2012,
sp. zn. Rvp 9886/2012, sp. zn. Rvp 9887/2012, sp. zn. Rvp 9888/2012, sp. zn.
Rvp 9889/2012, sp. zn. Rvp 9890/2012, sp. zn. Rvp 9891/2012, sp. zn. Rvp 9892/2012,
sp. zn. Rvp 9893/2012, sp. zn. Rvp 9894/2012, sp. zn. Rvp 9895/2012, sp. zn.
Rvp 9896/2012, sp. zn. Rvp 9897/2012, sp. zn. Rvp 9898/2012, sp. zn. Rvp 9899/2012,
sp. zn. Rvp 9900/2012, sp. zn. Rvp 9901/2012, sp. zn. Rvp 9902/2012, sp. zn.
Rvp 9903/2012, sp. zn. Rvp 9904/2012, sp. zn. Rvp 9905/2012, sp. zn. Rvp 9906/2012,
sp. zn. Rvp 9907/2012, sp. zn. Rvp 9908/2012, sp. zn. Rvp 9909/2012, sp. zn.
Rvp 9910/2012, sp. zn. Rvp 9911/2012, sp. zn. Rvp 9912/2012, sp. zn. Rvp 9913/2012,
sp. zn. Rvp 9914/2012, sp. zn. Rvp 9915/2012, sp. zn. Rvp 9916/2012, sp. zn.
Rvp 9917/2012, sp. zn. Rvp 9918/2012, sp. zn. Rvp 9919/2012, sp. zn. Rvp 9920/2012,
sp. zn. Rvp 9921/2012 a sp. zn. Rvp 9922/2012, ktorými namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12
ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14
dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného
súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaniach, ktorých spisovú značku neoznačila,
označila ju len vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 9871/2012 (17 Er 540/2011), sp. zn.
Rvp 9877/2012 (17 Er 572/2010), sp. zn. Rvp 9888/2012 (15 Er 581/2010), sp. zn.
Rvp 9890/2012 (15 Er 647/2010), sp. zn. Rvp 9901/2012 (17 Er 804/2010), sp. zn.
Rvp 9921/2012 (17 Er 536/2010) (ďalej len „napadnuté konania“).
Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho
exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy
obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov a následne požiadal okresný súd o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií.
Sťažovateľka namieta, že okresný súd dosiaľ nerozhodol v zákonom stanovenej
15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu podala
sťažovateľka 9. mája 2012 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných konaniach.
Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu
odpoveď.
Sťažovateľka následne podaniami doručenými 30. júla 2012 v 6 uvedených
prípadoch doplnila svoje sťažnosti, v ktorých „spresnila petity“ týchto sťažností, ktorými
identifikovala jednotlivé súdne konania ich spisovými značkami a žiadala, aby bolo
„rozhodnuté podľa takto zmenených petitov“, pričom zotrvala na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach o porušení označených práv.
V 50 prípadoch však sťažovateľka dosiaľ bližšie nekonkretizovala konania pred
okresným súdom.
Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
upravujúcich zákaz diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práva, aby
okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný
zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 9865/2012, sp. zn. Rvp 9866/2012, sp. zn. Rvp 9867/2012, sp. zn. Rvp 9868/2012,
sp. zn. Rvp 9869/2012, sp. zn. Rvp 9870/2012, sp. zn. Rvp 9871/2012, sp. zn.
Rvp 9872/2012, sp. zn. Rvp 9873/2012, sp. zn. Rvp 9874/2012, sp. zn. Rvp 9875/2012,
sp. zn. Rvp 9876/2012, sp. zn. Rvp 9877/2012, sp. zn. Rvp 9878/2012, sp. zn.
Rvp 9879/2012, sp. zn. Rvp 9880/2012, sp. zn. Rvp 9881/2012, sp. zn. Rvp 9882/2012,
sp. zn. Rvp 9883/2012, sp. zn. Rvp 9884/2012, sp. zn. Rvp 9885/2012, sp. zn.
Rvp 9886/2012, sp. zn. Rvp 9887/2012, sp. zn. Rvp 9888/2012, sp. zn. Rvp 9889/2012,
sp. zn. Rvp 9890/2012, sp. zn. Rvp 9891/2012, sp. zn. Rvp 9892/2012, sp. zn.
Rvp 9893/2012, sp. zn. Rvp 9894/2012, sp. zn. Rvp 9895/2012, sp. zn. Rvp 9896/2012,
sp. zn. Rvp 9897/2012, sp. zn. Rvp 9898/2012, sp. zn. Rvp 9899/2012, sp. zn.
Rvp 9900/2012, sp. zn. Rvp 9901/2012, sp. zn. Rvp 9902/2012, sp. zn. Rvp 9903/2012,
sp. zn. Rvp 9904/2012, sp. zn. Rvp 9905/2012, sp. zn. Rvp 9906/2012, sp. zn.
Rvp 9907/2012, sp. zn. Rvp 9908/2012, sp. zn. Rvp 9909/2012, sp. zn. Rvp 9910/2012,
sp. zn. Rvp 9911/2012, sp. zn. Rvp 9912/2012, sp. zn. Rvp 9913/2012, sp. zn.
Rvp 9914/2012, sp. zn. Rvp 9915/2012, sp. zn. Rvp 9916/2012, sp. zn. Rvp 9917/2012,
sp. zn. Rvp 9918/2012, sp. zn. Rvp 9919/2012, sp. zn. Rvp 9920/2012, sp. zn.
Rvp 9921/2012 a sp. zn. Rvp 9922/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení
sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu v petite sťažností uvedených práv postupom
okresného súdu v napadnutých konaniach
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy
„listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne
písomné podklady.
Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti
(nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj porušenie ostatných
označených práv, sa ústavný súd zameral na posúdenie vyčerpania účinných právnych
prostriedkov, ktoré mala sťažovateľka k dispozícii na ochranu svojich označených práv,
a tým aj posúdenie prípustnosti jej sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov,
ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.
V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to,
že špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej
podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj
z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného
súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, III. ÚS 401/2008,
III. ÚS 410/2012), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať
sťažnosť na prieťahy v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav
zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto
o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, že
sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného
porušenia označených práv.
Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3
ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
9. mája 2012 uplatnila sťažnosti na prieťahy v napadnutých konaniach adresované
predsedovi okresného súdu, pričom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli ústavnému
súdu doručené už 2. júla 2012 bez toho, aby sťažovateľka vyčkala na odpoveď predsedu
okresného súdu. Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažnosti boli ústavnému súdu podané
v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku,
ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je
oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ňou sledovaný cieľ.
Za týchto okolností považuje ústavný súd predmetné sťažnosti na prieťahy v konaní
iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takéto sťažnosti
mohli mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti
sťažovateľkou namietaným postupom okresného súdu v napadnutých konaniach (m. m.
III. ÚS 44/03, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06, III. ÚS 10/2012, III. ÚS 286/2012).
Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, poukazuje na to, že
sťažnosti boli ústavnému súdu podané predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné
dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje
sťažovateľke na ochranu jej základných práv, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný
cieľ.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v celku, keďže porušenie ostatných
označených práv bolo odôvodňované porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. dohovoru, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Sťažovateľka v 50 prípadoch, ktoré podala prostredníctvom kvalifikovaného
právneho zástupcu, v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými
sú namietané konania pred okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhmi
nedoručila relevantné (k návrhu sa vzťahujúce) písomné podklady, preto ústavný súd mohol
v tejto časti odmietnuť sťažnosti aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Ústavný súd už viackrát zaujal stanovisko k dodržaniu zákonom ustanovených lehôt
všeobecným súdom, keď uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2
ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je
pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone
ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu.
Pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie
automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať
len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (I. ÚS 86/02).
Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky o riadnom
nevybavení jej sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka
mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi krajského
(nadriadeného) súdu, aby vo veci urobil nápravu, avšak zo sťažností nevyplýva, že by tak
bola postupovala.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2012