Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 286/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu - okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012

doručená sťažnosť Ľ. B., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice - okolie

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom označeného konania (v procesnom postavení

navrhovateľa), ktoré je vedené okresným súdom od roku 2009 a ktorého predmetom je

žaloba o ochranu osobnosti. Podľa sťažovateľa dochádza v tomto konaní k prieťahom

a poukazuje na to, že „... do dnešného dňa nebolo rozhodnuté v rámci prípravy

pojednávania ani o mojej žiadosti o oslobodenie súdneho poplatku za podaný návrh.

Realizácia úkonov súdu v rámci prípravy pojednávania po dobu dlhšiu ako 3 roky je

neakceptovateľná, pričom medzi jednotlivými úkonmi súdu v rámci prípravy pojednávania

uplynulo cca 4 – 5 mesiacov. Od začatia súdneho konania do dnešného dňa ubehli viac ako

tri roky...“.

Sťažovateľ je toho názoru, že označené konanie „o ochranu osobnosti nie je

z hľadiska právnej a faktickej zložitosti konaním zložitým“ a v sťažnosti tvrdí, že

„od podania žalobného návrhu som súdu poskytoval potrebnú súčinnosť a svojím

správaním som k existujúcim prieťahom v konaní neprispel“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „13.4.2012 som podal sťažnosť predsedovi

Okresného súdu Košice okolie, ktorý po oboznámení s obsahom mojej sťažnosti konštatoval,

že vzhľadom k vykonaným úkonom a ich časovej následnosti v priebehu konania súd

nepostupoval vo veci priebežne a moju sťažnosť považoval za opodstatnenú“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že

„1.) Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. porušené.

2.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

3000 €, ktoré je Okresný súd Košice okolie povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.) Okresnému súdu Košice okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4.) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“.

Sťažovateľ v bode 1 petitu sťažnosti nesprávne označil okresný súd (ako „Okresný

súd Košice I“), z obsahu ďalších bodov petitu sťažnosti, odôvodnenia sťažnosti, ako aj z jej

príloh však vyplýva, že ide iba o zrejmú nesprávnosť, preto tento nedostatok ústavný súd

preklenul bez toho, aby vyzýval sťažovateľa na opravu podania a identifikoval príslušný

okresný súd, pred ktorým je napadnuté konanie vedené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. , , )

považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi

príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, , , ). Ústavný súd preto o sťažnosti,

ktorou je namietané porušenie základného podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal

k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinného právneho prostriedku poskytovaného

príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jeho základného práva v sťažnosti

vyjadril a je toho názoru, že tento prostriedok realizoval účinne, a teda že jeho sťažnosť je

prípustná.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh dospel k názoru, že využitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa príslušných

ustanovení zákona o súdoch mesiac a desať dní (odpoveď na sťažnosť okresného súdu bola

doručená sťažovateľovi 11. mája 2012, pozn.) pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(doručená 23. mája 2012, podaná na poštovú prepravu 21. mája 2012), nepredstavuje

dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby

sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd

zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany

sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto

sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu

na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. ,

, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal predtým,

ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne využitie

právneho prostriedku nápravy podľa sťažovateľom

nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia . Ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť

k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa

osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že

napriek jeho využitiu predsedníčka okresného súdu primerane nereagovala a nevyužila

príležitosť, aby sama urobila nápravu a odstránila protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou

okresného súdu.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či

v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd jeho

sťažnosť podľa odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli

preukázané ale ani ním tvrdené také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť

k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012