Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 286/2012
PDF · 141.53 KB
No categories available
III. ÚS 286/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P., K., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu - okolie
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 53/2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012
doručená sťažnosť Ľ. B., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 53/2009.
Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom označeného konania (v procesnom postavení
navrhovateľa), ktoré je vedené okresným súdom od roku 2009 a ktorého predmetom je
žaloba o ochranu osobnosti. Podľa sťažovateľa dochádza v tomto konaní k prieťahom
a poukazuje na to, že „... do dnešného dňa nebolo rozhodnuté v rámci prípravy
pojednávania ani o mojej žiadosti o oslobodenie súdneho poplatku za podaný návrh.
Realizácia úkonov súdu v rámci prípravy pojednávania po dobu dlhšiu ako 3 roky je
neakceptovateľná, pričom medzi jednotlivými úkonmi súdu v rámci prípravy pojednávania
uplynulo cca 4 – 5 mesiacov. Od začatia súdneho konania do dnešného dňa ubehli viac ako
tri roky...“.
Sťažovateľ je toho názoru, že označené konanie „o ochranu osobnosti nie je
z hľadiska právnej a faktickej zložitosti konaním zložitým“ a v sťažnosti tvrdí, že
„od podania žalobného návrhu som súdu poskytoval potrebnú súčinnosť a svojím
správaním som k existujúcim prieťahom v konaní neprispel“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „13.4.2012 som podal sťažnosť predsedovi
Okresného súdu Košice okolie, ktorý po oboznámení s obsahom mojej sťažnosti konštatoval,
že vzhľadom k vykonaným úkonom a ich časovej následnosti v priebehu konania súd
nepostupoval vo veci priebežne a moju sťažnosť považoval za opodstatnenú“.
Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že
„1.) Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 7 C 53/09 porušené.
2.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
3000 €, ktoré je Okresný súd Košice okolie povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3.) Okresnému súdu Košice okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7C 53/09 konal bez zbytočných prieťahov.
4.) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“.
Sťažovateľ v bode 1 petitu sťažnosti nesprávne označil okresný súd (ako „Okresný
súd Košice I“), z obsahu ďalších bodov petitu sťažnosti, odôvodnenia sťažnosti, ako aj z jej
príloh však vyplýva, že ide iba o zrejmú nesprávnosť, preto tento nedostatok ústavný súd
preklenul bez toho, aby vyzýval sťažovateľa na opravu podania a identifikoval príslušný
okresný súd, pred ktorým je napadnuté konanie vedené.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008)
považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý
vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.
Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi
príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného
súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto o sťažnosti,
ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal
k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinného právneho prostriedku poskytovaného
príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jeho základného práva v sťažnosti
vyjadril a je toho názoru, že tento prostriedok realizoval účinne, a teda že jeho sťažnosť je
prípustná.
Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh dospel k názoru, že využitie
právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa príslušných
ustanovení zákona o súdoch mesiac a desať dní (odpoveď na sťažnosť okresného súdu bola
doručená sťažovateľovi 11. mája 2012, pozn.) pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
(doručená 23. mája 2012, podaná na poštovú prepravu 21. mája 2012), nepredstavuje
dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby
sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd
zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany
sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto
sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu
na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04,
II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06, III. ÚS 10/2012).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal predtým,
ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne využitie
právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom
nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky
prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde. Ústavný súd
konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť
k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa
osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že
napriek jeho využitiu predsedníčka okresného súdu primerane nereagovala a nevyužila
príležitosť, aby sama urobila nápravu a odstránila protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou
okresného súdu.
Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či
v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jeho
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.
Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli
preukázané ale ani ním tvrdené také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť
k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd
rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2012