Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 410/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.

F., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa , Slovenskej

republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Lučenec v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. (EX 3102005, pozn.), sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. a sp. zn. (EX 4101/2009, pozn.) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

Rvp 7774/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

7772/2012, sp. zn. , , sp. zn. , sp. zn. Rvp

7776/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a 2. júla 2012 sťažnosť

vedená pod sp. zn. , ktorými namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu podľa , ,

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru

a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu

Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

(EX 3102005), sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (EX 4101/2009); (ďalej len „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými

návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc

podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, tak ako o to žiadal.

Sťažovateľka pre obavy o právny a faktický osud pohľadávok nútene vymáhaných súdnym

exekútorom, ktorému boli udelené poverenia na vykonanie exekúcií, postupom podľa § 44

ods. 8 Exekučného poriadku navrhla exekučnému súdu zmenu exekútora.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora

dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru nevykazujú atribúty

mimoriadnej právnej zložitosti a spĺňajú všetky formálne a materiálne podmienky

ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

V jednom prípade (sp. zn. ) sťažovateľka namieta, že okresný súd

dosiaľ nerozhodol v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu

sťažovateľka podala 23. marca 2012 v 14 veciach a 25. mája 2012 v prípade sťažnosti

vedenej pod sp. zn. v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných konaniach.

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu

odpoveď.

Sťažovateľka následne podaniami z 30. júla 2012 doplnila svoje sťažnosti, v ktorých

„spresnila petity“ týchto sťažností, ktorými identifikovala jednotlivé súdne konania ich

spisovými značkami a žiadala, aby bolo „rozhodnuté podľa takto zmenených petitov“,

a zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach o porušení jej označených práv.

V dvoch prípadoch sp. zn. a sp. zn. sťažovateľka

však dosiaľ bližšie nekonkretizovala konania vedené okresným súdom (u súdneho

exekútora boli veci vedené pod sp. zn. EX 3102005 a sp. zn. EX 4101/2009, pozn.)

Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku

podľa dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru

upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práva, aby

okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný

zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode

l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu v petite sťažností uvedených práv postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy

„listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne

písomné podklady.

Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti

(nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj porušenie svojich ostatných

označených práv, sa ústavný súd zameral na posúdenie vyčerpania účinných právnych

prostriedkov, ktoré mala sťažovateľka k dispozícii na ochranu svojich označených práv,

a tým aj posúdenie prípustnosti jej sťažností podľa .

V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov,

ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to,

že špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že k jej

podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj

z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti

tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym

postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je

namietané porušenie základného práva podľa (čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil právne

prostriedky podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich

využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

23. marca 2012 uplatnila sťažnosti na prieťahy v napadnutých konaniach adresované

predsedovi okresného súdu (v konaní označenom pod sp. zn. EX - 25. mája

2012), pričom sťažnosti podľa boli ústavnému súdu doručené už

14. mája 2012, resp. 2. júla 2012 bez toho, aby sťažovateľka vyčkala na odpoveď predsedu

okresného súdu. Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažnosti boli ústavnému súdu podané

v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku,

ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je

oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ňou sledovaný cieľ.

Za týchto okolností považuje ústavný predmetné sťažnosti na prieťahy v konaní iba

ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takéto sťažnosti mohli

mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

sťažovateľkou namietaným postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

(m. m. , , , , ).

Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , poukazuje na to, že

sťažnosť bola ústavnému súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné

dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje

sťažovateľke na ochranu jej základných práv, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný

cieľ.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti v celku, keďže porušenie ostatných

označených práv bolo odôvodňované porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa ods. dohovoru, podľa

v spojení s odmietol pre ich neprípustnosť.

V dvoch prípadoch (sp. zn. a sp. zn. ) navyše

sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu v texte sťažnosti ani v jej

petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú namietané konania pred okresným súdom

vedené, a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (na návrh sa vzťahujúce)

písomné podklady, preto ústavný súd mohol v tejto časti odmietnuť sťažnosť aj pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

K námietke sťažovateľky, že je povinnosťou exekučného súdu podľa § 44 ods. 8

Exekučného poriadku rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní

od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (resp. žiadosti súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní), ústavný súd už viackrát zaujal

stanovisko k dodržaniu zákonom ustanovených lehôt všeobecným súdom, keď uviedol,

že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v (obdobne aj pojem

v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý

nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie

toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky

nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú

rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku nemožno preto vyvodzovať len zo

skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (I.

ÚS 86/02).

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky o riadnom

nevybavení jej sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi krajského

(nadriadeného) súdu, aby vo veci urobil nápravu, avšak zo sťažností nevyplýva, že by tak

bola postupovala.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012