Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 469/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará

Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2012 doručená sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Dňa 22. 6. 2012 mi bol doručený prípis sp. zo dňa 8. 6. 2012, ktorým

predsedníčka OS v S. Ľubovni odpovedala tak na sťažnosť z 28. 5. 2012 s tým, že „som

nezistila žiaden subjektívny prieťah“, „nečinnosť zo strany zákonného sudcu“, čím preto

„považujem Vašu sťažnosť za nedôvodnú“.

Na tomto základe, ÚSSR podávam sťažnosť na zbytočné prieťahy, podľa čl. 127

ods. 1 SR, a to v konaní pod sp. zn. , pretože od podania návrhu dňa

7. 4. 2008 OS Stará Ľubovňa dosiaľ vo veci nerozhodol, nevytýčil žiadne pojednávanie a až

po 4 rokoch stanovil prvé pojednávanie na deň 17. 9. 2012, no nepochybne

a nespochybniteľne pripravené nedostatočne, v rozpore s ,

po 4 rokoch nekonania pod č. , kým prvý relevantný procesný právny úkon OS

vykonal dňa 23. 4. 2012!

OS S. Ľubovňa porušil , , v spojení s !

OS S. Ľubovňa porušil čl. 48 ods. 2, v spojení s čl. 46 ods. 3 ÚSR!

PETIT ÚSSR: „základné právo MUDr. M. S. na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov, podľa SR a právo na prejednanie jeho práv. veci v

primeranej lehote, tým podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo“,

„ÚS prikazuje Okresnému súdu Stará Ľubovňa, aby v konaní, vedenom pod

konal bez zbytočných prieťahov“,

„ÚS SR priznáva MUDr. M. S. aj finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré mu

je OS S. Ľubovňa povinný vyplatiť do 2 mesiacov po právoplatnosti tohoto nálezu“.

Plnomocentvo zástupcu ÚS SR v Košiciach doručím k č. konania!»

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

dochádza k zbytočným prieťahom, čím je porušované jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. , , )

považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje

aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi

príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, , , ). Ústavný súd preto o sťažnosti,

ktorou je namietané porušenie základného práva podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal

k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinného právneho prostriedku poskytovaného

príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jeho základného práva v sťažnosti

vyjadril a je toho názoru, že tento prostriedok realizoval účinne, a teda že jeho sťažnosť je

prípustná.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh dospel k názoru, že využitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa príslušných

ustanovení zákona o súdoch, v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(odpoveď na sťažnosť okresného súdu bola doručená sťažovateľovi 22. júna 2012

a sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 15. augusta 2012), nepredstavuje

dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby

sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd

zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany

sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto

sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu

na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. ,

, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal predtým,

ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne využitie

právneho prostriedku nápravy podľa sťažovateľom

nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia . Ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť

k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa

osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že

napriek jeho využitiu predseda okresného súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť,

aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného

súdu.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či

v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru, ústavný súd jeho sťažnosť

podľa odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli

preukázané a ani ním tvrdené také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť

k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012