Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 37/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. D., K., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. H., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 10

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2011

a 22. marca 2011 doručená sťažnosť Ing. L. D., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. Ing. P. H., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 15. januára 2010 podal súdnemu

exekútorovi JUDr. Š. B., K. (ďalej len „súdny exekútor“), návrh na vykonanie exekúcie na

základe rozsudku okresného súdu č. k. -257 z 28. novembra 2008 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13.

októbra 2009 s tým, že súdny exekútor podal na okresnom súde žiadosť o udelenie

poverenia. Povinný podal 11. marca 2010 námietky proti exekúcii, námietky proti trovám

exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

„Tieto námietky a návrh na odklad mali byť Okresným súdom Prešov bezodkladne

zamietnuté z dôvodu,... že ich nepodala fyzická osoba, ale právnická osoba, ktorá nemá na

odklad nárok, ďalej z dôvodu,... že podanie dovolania k Najvyššiemu súdu SR, na ktoré sa

povinný odvolával, nie je dôvodom na nevykonanie exekúcie na základe právoplatných

rozsudkov tak prvostupňového Okresného ako aj druhostupňového Krajského súdu Prešov.

Exekútorský úrad o tom upovedomil súd obratom svojim podaním zo dňa 12. 03. 2010.

Pretože sťažovateľ má právo na vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov a nemohol

toho dosiahnuť, keď ešte ani v októbri 2010 OS Prešov nijako nereagoval, tak vzhľadom na

nepochopiteľné prieťahy na Okresnom súde Prešov v tejto veci sp. zn.: ,

podal dňa 28. 10. 2010 sťažovateľ osobne sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú

predsedovi Okresného súdu Prešov.

Zrejme pod týmto tlakom sťažnosti sťažovateľa predsedovi súdu, OS Prešov svojím

podaním antidatovaným zo dňa 16. 11. 2010 konečne zaslal námietky povinného a Výzvu na

vyjadrenie sa k nim právnemu zástupcovi oprávneného. Tieto došli právnemu zástupcovi

oprávneného až dňa 03. 12. 2010 a okamžite obratom svojim podaním zo dňa 04. 12. 2010

sa k nim oprávnený vyjadril a vyjadrenie zaslal súdu. Pritom žiadal o rozhodnutie OS

Prešov vo veci námietok povinného čo najskôr.

Medzitým dňa 01. 12. 2010 dostal sťažovateľ... odpoveď od predsedu súdu na svoju

sťažnosť datovanú dňom 22. 11. 2010. Sťažovateľ sa tak domnieval, že po tejto sťažnosti sa

vec výrazne a relatívne rýchlo pohne dopredu.

Pretože sťažovateľ má právo na vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov a nemohol

toho dosiahnuť a keďže v odpovedi na sťažnosť, ktorú sťažovateľ dostal už dňa 01. 12. 2010

bola spomínaná výzva súdu právnemu zástupcovi na vyjadrenie sa k námietkam povinného

voči exekúcii zo dňa 16. 11. 2010, avšak táto ešte stále nebola právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručená (nakoniec bola doručená až dňa 03. 12. 2010), tak sťažovateľ osobne

už dňa 02. 12. 2010 podal druhú sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

Okresného súdu Prešov.

Následne už aj Najvyšší súd SR dňa 04. 02. 2011 zamietol dovolanie povinného voči

Rozsudku súdu druhého stupňa, na ktoré dovolanie sa povinný v pôvodných námietkach

voči exekúcii odvolával.

Pretože sťažovateľ má právo na vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov a nemohol

toho dosiahnuť a keďže napriek Uzneseniu NS SR ešte ani začiatkom marca 2011 stále OS

Prešov v uvedenej veci nerozhodol, podal po 9 rokoch od podania žaloby a po vyše jednom

roku od podania návrhu na exekúciu dňa 04. 03. 2011 aj právny zástupca sťažovateľa

kvalifikovanú oficiálnu v poradí už tretiu písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovanú predsedovi OS Prešov.

Napriek tejto tretej sťažnosti na prieťahy v konaní, Okresný súd vo veci doposiaľ do

dňa 21. 03. 201 1 ani nerozhodol, alebo o tom nemá sťažovateľ aspoň doposiaľ žiadnu

správu a ani sťažovateľ ani právny zástupca sťažovateľa nemá do dnešného dňa ani

odpoveď predsedu súdu na druhú a ani na tretiu sťažnosť na prieťahy v konaní. Keďže sa

nepohla exekúcia dopredu viditeľne, sťažovateľ požiadal právneho zástupcu o podanie tejto

ústavnej sťažnosti. ...

Sťažovateľ sa domnieva, že vec nie je nijako zvlášť právne ani fakticky zložitá.

Naopak právne je vec mimoriadne jednoduchá.

Sťažovateľ sa tiež domnieva, že jeho vlastné správanie nezavinilo žiadne prieťahy,

ktoré by sa mu alebo jeho strane mohli pripočítať na ťarchu pri posudzovaní otázky, či

a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. ...

Sťažovateľ sa domnieva, že má právo požadovať aj finančné zadosťučinenie za

porušenie svojho základného ústavného práva aspoň vo výške 1200.- Eur. Teda cca iba tri

Eurá denne za každý z doterajších vyše 365 dní umelého zdržiavania rozhodnutia. Tento

návrh v zmysle odôvodňuje tým, že od začiatku roka

2010 až do dnešného dňa 21. 03. 2011 nebolo v exekučnom konaní definitívne rozhodnuté

takže sťažovateľ bol a je v právnej neistote čo do existencie (alebo ne - existencie) svojho

práva na exekúciu voči povinnému. ...

Svoju majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľ okrem iného aj v pocitoch

neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu

14 mesiacov rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v tomto nie relatívne, ale absolútne

jednoduchom prípade, ktorého predmetom sú neoprávnené námietky povinného voči

exekúcii. Sťažovateľ si uvedomuje, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je

prípadná náhrada škody, preto sa ani neodvoláva a ani neuplatňuje napr. sumu straty. Ale

1200.- Eur považuje za primeranú čiastku z dôvodu 14 mesačného trvaniu tohto konania

a 14 mesačného denného stresovania.

Ďalej sa sťažovateľ domnieva, že má právo na náhradu nákladov za právne

zastúpenie pred ústavným súdom, ktoré mu vzniká v súvislosti s podaním tejto sťažnosti

vo výške 3 x 123,50 Eur + 3 x 7,41 Eur paušál ~ spolu 392,73 Eur za tri právne úkony čiže

za prijatie a štúdium sťažnostného prípadu, za podanie sťažnosti na prieťahy konania

predsedovi OS Prešov a za prípravu a písomné podanie tejto písomnej sťažnosti na ÚS SR

KE.“

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje aby v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1200.- Eur...,

ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho

zastúpenia vo výške 392,73 Eur... na účet právneho zástupcu... do jedného mesiaca od

doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie (napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. , , , ).

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

zistil, že sťažovateľ podal 15. januára 2010 súdnemu exekútorovi návrh na

vykonanie exekúcie, ktorý 28. januára 2010 doručil okresnému súdu žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 8. februára 2010 okresný súd vydal poverenie

na vykonanie exekúcie č. 5707 065187*. Následne boli okresnému súdu 11. marca 2010

doručené námietky povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie spolu

s návrhom na odklad exekúcie z dôvodu, že povinný podal dovolanie proti namietanému

rozsudku krajského súdu spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti podľa § 243

(ďalej len „OSP“). Okresný súd 12. novembra 2010 zistil,

že spis vedený na okresnom súde pod sp. zn. sa od 21. júna 2010 nachádza

na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Dňa 16. novembra

2010 odoslal okresný súd námietky povinného sťažovateľovi s výzvou, aby sa k nim

vyjadril. Sťažovateľ doručil svoje vyjadrenie okresnému súdu 8. decembra 2010, ktorý

19. januára 2011 súdneho exekútora vyzval, aby mu v lehote 10 dní zaslal exekučný spis

sp. zn. Ex 6/2010.

Dňa 21. februára 2011 okresný súd výzvou adresovanou najvyššiemu súdu zisťoval,

v akom štádiu je konanie o dovolaní a či bol povolený odklad vykonateľnosti namietaného

rozsudku krajského súdu. Z podania sťažovateľa bolo zistené, že najvyšší súd rozhodol

uznesením č. k. -391 zo 4. februára 2011, ktorým dovolanie povinného

odmieta a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

Okresný súd rozhodol 16. marca 2011 uznesením č. k. -44 tak, že

námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie a návrh povinného na odklad

exekúcie zamietol. Dňa 18. marca 2011 okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-46, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie súdneho poplatku za námietky

proti exekúcii v sume 71,50 €. Okresnému súdu bolo 23. mája 2011 doručené podanie

povinného, v ktorom žiada o vrátenie exekučného spisu súdnemu exekútorovi, aby mohlo

dôjsť k odblokovaniu jeho majetku z dôvodu, že po rozhodnutí o námietkach v marci 2011

uhradil súdnemu exekútorovi sumu, ktorá bola predmetom exekúcie s príslušenstvom

a trovami exekúcie, čím sa naplnil účel konania a odstránil stav právnej neistoty

sťažovateľa. Okresný súd vrátil predmetný exekučný spis súdnemu exekútorovi 27. mája

2011. Dňa 8. júna 2011 doručil súdny exekútor podanie okresnému súdu, ktorým vrátil

poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že podľa § 60 písm. b) Exekučného poriadku

upustil od vykonania exekúcie vzhľadom na to, že povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie

(§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku).

Predmetom namietaného exekučného konania je splnenie povinnosti povinného,

ktorý dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu. Z hľadiska

predmetu konania ide o bežnú agendu súdov v občianskoprávnych veciach ( ),

ktorá sa nevyznačuje výraznejšou náročnosťou z hľadiska právneho posúdenia.

V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa bolo predmetné

exekučné konanie skončené, pretože došlo k upusteniu od vykonania exekúcie z dôvodu, že

povinný v priebehu exekučného konania splnil, čo mu ukladalo predmetné súdne

rozhodnutie. Predmetné exekučné konanie trvalo približne jeden a pol roka (od 15. januára

2010 do 8. júna 2011).

Okresnému súdu boli 11. marca 2010 doručené námietky povinného proti exekúcii

a proti trovám exekúcie a tiež návrh na odklad exekúcie, ktoré okresný súd doručil

sťažovateľovi na vyjadrenie až 16. novembra 2010. Zo sťažnosti a z vyjadrenia okresného

súdu vyplýva, že sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu 28. októbra 2010 prvú

sťažnosť proti porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú predsedníčka okresného súdu vybavila listom

z 22. novembra 2010. Sťažovateľ podal ďalšie sťažnosti podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch

2. decembra 2010, 10. februára 2011 a 4. marca 2011. Z prehľadu vyžiadaného súvisiaceho

súdneho spisu okresného súdu je zrejmé, že po podaní prvej sťažnosti podľa zákona

o súdoch došlo k náprave, pretože okresný súd začal konať vo veci plynule a bez toho, aby

vo veci vznikli ďalšie obdobia nečinnosti. Okresný súd v novembri 2010 doručil

sťažovateľovi námietky oprávneného na vyjadrenie, v priebehu januára a februára 2011 si

zaobstaral ďalšie podklady na rozhodnutie o námietkach povinného (exekučný spis, výzva

adresovaná najvyššiemu súdu o stave konania o dovolaní) a v marci 2011 rozhodol

o námietkach povinného a o jeho poplatkovej povinnosti. V nadväznosti na to povinný

uhradil súdnemu exekútorovi sumu, ktorá bola predmetom exekúcie s príslušenstvom

a trovami exekúcie, na základe čoho súdny exekútor 8. júna 2011 vrátil okresnému súdu

poverenie na vykonanie exekúcie, pretože upustil od vykonania exekúcie.

Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd bol v namietanom exekučnom

konaní nečinný v rozsahu 8 mesiacov (v období od 11. marca 2010 do 16. novembra 2010)

s tým, že po podaní sťažnosti podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch došlo k náprave v postupe

okresného súdu a ďalšie obdobia nečinnosti sa v predmetnom exekučnom konaní

nevyskytli. V namietanom exekučnom konaní teda došlo k ojedinelému obdobiu nečinnosti

okresného súdu. Ústavný súd dospel k záveru, že v namietanom konaní nedošlo zo strany

okresného súdu k prieťahom takej intenzity, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy

porušujúce základné právo sťažovateľa podľa a jeho právo podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, a preto sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2012