Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/146/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. L.D. bývajúceho v K.,

proti žalovanej P.P. spol. s r.o., so sídlom v P., IČO X., zastúpenej P. IČO X., o

zaplatenie 1 194,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 12 C

248/2002, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. októbra

2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 28. novembra 2008 č.k. - 257

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 36 000 Sk so 16% ročným úrokom

z omeškania od 4. októbra 2002 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku;

žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Vychádzal zo zistenia, že na základe vzájomnej

spolupráce od roku 1992 žalobca poskytol žalovanej farebné diapozitívy v súvislosti

s výrobou kalendárov. V čase trvania záväzku došlo k strate diapozitívov, ktoré mala žalovaná

vrátiť žalobcovi, preto za takto vzniknutú škodu zodpovedá v zmysle § 421 Občianskeho

zákonníka. Výšku škody súd stanovil na základe odborného vyjadrenia Mgr. Bc. M. Č..

O trovách konania (po zrušení veci odvolacím súdom v tejto časti) rozhodol Okresný súd

Prešov uznesením z 21.decembra 2009 č.k. -334 v spojení s potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2010 sp.zn. , sp.zn. 5 Co

53/2010 tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 1 590,65 € (§ 142

ods. 1 ).

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 13. októbra 2009

sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti

(o 1 194,98 € s príslušenstvom); zrušil výrok o náhrade trov konania v spojení s opravným

uznesením č.k. -263 z 3. februára 2009 a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov odvolací súd

považoval za správny skutkový stav zistený súdom prvého stupňa pokiaľ ide o prevzatie

farebných diapozitívov žalovanou. Zodpovednosť za prevzaté diapozitívy je objektívnej

povahy ( ); preto nie je rozhodujúce, či došlo k ich poškodeniu,

strate, prípadne k zničeniu a kto tento stav zavinil. Ocenenie zodpovedá rozsahu cien za

obdobné autorské diela zohľadnené Mgr. Bc. M. Č. v odbornom vyjadrení. Za nedôvodnú

považoval námietku premlčania vznesenú žalovanou v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka z dôvodu, že žalobca sa mal o škode dozvedieť potom, čo žalovanú opätovne

vyzval na vrátenie veci 30. júna 2001. Pre nespreskúmateľnosť zrušil výrok o náhrade trov

prvostupňového konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Navrhla, aby dovolací

súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a žalobu zamietol, alternatívne, aby zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Rozhodnutiu odvolacieho súdu vyčítala nesprávne zistený skutkový stav k tvrdeniu o prevzatí

6 ks diapozitívov žalovanou, resp. jej pracovníkmi. Žalovaná disponovala snímkami

zachytenými na digitálnom nosiči dát, nie na diafilmoch (diapozitívoch). Autorské práva

fotografii v digitálnej podobe mala žalovaná so žalobcom riadne vysporiadané. Žalovaná

spoločnosť vznikla 11. septembra 1996, podľa výpovede žalobcu mali byť diapozitívy

odovzdané 27. apríla 1994, žalovaná nie je právnym nástupcom subjektov P., spol. s r.o. a K.

vykonávajúcich podnikateľskú činnosť na ulici Č. č. X. v P., z týchto dôvodov sa preto necíti

byť v konaní pasívne legitimovanou. Za nesprávnu dovolateľka považovala výšku škody

stanovenú na základe odborného stanoviska, ktoré nebolo vypracované súdnym znalcom, ale

osobou (m.i.) zaujatou, nadržujúcou žalobcovi. Z hľadiska limitovanej životnosti diafilmov

a možnosti ich archivácie v digitálnej podobe na nosiči dát žalovaná dôvodila, že žalobcovi

škoda nevznikla, resp. spätným prenosom z digitálnej formy na diafilm je odstrániteľná

prinavrátením do pôvodného stavu podstatne lacnejšia. Nesprávne právne posúdenie videla

v tom, že súdy predmetný právny vzťah účastníkov posudzovali podľa ustanovení

( a nasl. ) i keď vzhľadom na povahu jeho subjektov (ako

podnikateľov) sa mal riadiť podľa ustanovení (, ,

a nasl.).

Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k dovolaniu žalovanej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho

právna úprava pripúšťa ( )

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so

zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.

3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu (o zaplatenie 1 194,98 € s

príslušenstvom), vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je

prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor,

ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tiež otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku aj

proti uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných

vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k

takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle až g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolateľka nesúhlasí s právnym názorom

odvolacieho súdu, ktorý právny vzťah posudzoval ako náhradu škody podľa ustanovení

( a násl.) i keď správne mali súdy na daný právny vzťah

aplikovať ustanovenia . Vychádzajúc z toho je zrejmé, že žalovaná v

dovolaní namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a

nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľky o nesprávnej aplikácii

právnej normy spadajúcej pod iné právne odvetvie a nedostatku pasívnej legitimácie boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by

ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací

súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Žalovaná v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania, pokiaľ ide o otázku prevzatia (odovzdania) diapozitívov žalovanou od žalobcu

a ustálenia výšky škody. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle §

237 (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 42/1993), pre

úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

). Námietka, že sa nestala okolnosť, ktorú mal súd dokazovaním za preukázanú,

vymedzuje dovolací dôvod v zmysle vtedy, pokiaľ dovolateľ

súčasne spochybní logiku úsudku o skutkových záveroch rozhodných pre právne posúdenie

veci, ktoré dovolateľ nepovažuje za správne. Dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení

nemôžu byť vady a omyly súdu pri hodnotení dôkazov (

). Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia až c/ možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov – vychádzajúc zo zásady o voľnom

hodnotení dôkazov – len z hľadiska spôsobu, ako k nemu súd došiel. Ak v tomto smere nie je

možné súdu vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať s jeho skutkovými

závermi .

Rovnako je na tomto mieste potrebné uviesť, že procesnú vadu konania v zmysle

nezakladá ani to, pokiaľ súdy svoje rozhodnutie založili na neúplných

skutkových zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne

nesprávneho rozhodnutia súdu, samo o sebe ale nie je vadou konania v zmysle

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencii tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd

napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania v zmysle

Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, že

v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov

nezaoberal) nejde o dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už

dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných

dôkazov nezakladá vadu v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to ho odmietol podľa

v spojení s Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods.

1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4 . februára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta