Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 512/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2012 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

o prijatej sťažnosti spoločnosti L., investičné družstvo, B., zastúpenej advokátom

Mgr. V. Š., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti L., investičné družstvo, na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti L., investičné družstvo, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti L., investičné

družstvo, trovy právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť

centov) na účet advokáta Mgr. V. Š., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k

-10 z 22. novembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti L., investičné družstvo, B. (ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Následne ústavný súd listom z 1. decembra 2011 vyzval predsedníčku okresného

súdu na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho

spisu a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 28. decembra 2011.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení poskytla podrobnú chronológiu úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„Dňa 23.02.2009 bol na tunajší súd doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa L. investičné družstvo, ktorým sa navrhovateľ domáha od súdu určenia

neplatnosti valného zhromaždenia (ďalej len „návrh vo veci samej“). Predmetný návrh

vo veci samej bol zapísaný ako vec vedená pod sp. zn. .

Dňa 04.02.2011 vyzval vyšší súdny úradník navrhovateľa na odstránenie vád návrhu

vo veci samej uznesením č. k. -21, ktoré bolo zo súdu expedované dňa

08.02.2011 a navrhovateľovi doručené dňa 17.03.2011.

Dňa 28.03. 2011 bol tunajšiemu súdu doručený doplnený návrh vo veci samej zo dňa

01.03.2011 v zmysle uznesenia zo dňa 04.02.2011.

Dňa 13.04.2011 vyzval súd navrhovateľa v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy

na doloženie rovnopisu návrhu vo veci samej, ako aj na doloženie dôkazov odôvodňujúcich

jeho návrh vo veci samej. Navrhovateľ bol zároveň poučený, že ak rovnopis návrhu vo veci

samej nedoloží, bude vyhotovený súdom na jeho trovy. Predmetná výzva bola

navrhovateľovi doručená dňa 29.04.2011. Navrhovateľ na predmetnú výzvu súdu

nereagoval.

Dňa 02.08.2011 vyzval súd odporcu na vyjadrenie sa k návrhu vo veci samej v lehote

do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetná výzva bola odporcovi doručená podľa § 48

odsek 2 , nakoľko odporca neprevzal zásielku obsahujúcu

predmetnú výzvu v odbernej lehote na pošte.

Dňa 02.08.2011 vyzval súd navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

vo veci samej. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 12.08.2011.

Dňa 18.08.2011 bol na účet súdu zložený súdny poplatok za návrh vo veci samej.

Dňa 24.10.2011 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13.12.2011 o 12:30

hod.

Dňa 13.12.2011 sa uskutočnilo pojednávanie súdu vo veci, ktoré bolo odročené

na nový termín dňa 17.01.2012 o 15:00 hod. za účelom vykonania prípadných procesných

zmien navrhovateľom a oboznámenia sa so zápisnicou valného zhromaždenia zo dňa

05.12.2008 a predloženia dokladov. Súd vyzval navrhovateľa na správne označenie

navrhovateľa a doloženie dokladu o tom, že je akcionárom odporcu. Súd zároveň vyzval

odporcu, aby sa vyjadril k návrhu vo veci samej v lehote 30 dní.

Dňa 17.1.2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom

vyhlásenia rozsudku 7. 2. 2012.“

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd zo súdneho spisu predloženého 24. januára

2012, z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z vyjadrení účastníkov konania.

Z chronológie úkonov tiež vyplýva, že ku dňu rozhodovania nebola predmetná vec

na okresnom súde právoplatne skončená.

Vo svojom vyjadrení k sťažnosti okresný súd ďalej uviedol: „s poukazom na vyššie

uvedené procesné úkony som dospela k záveru a musím konštatovať, že nakoľko v období

od 23.02.2009 do 04.02.2011 nebol zo strany súdu vykonaný žiaden procesný úkon, je

konanie predmetnej veci v uvedenom období poznačené prieťahmi.

Po vykonanom šetrení, za účelom zistenia príčin a dôvodov vzniku prieťahov

v konaní, som dospela k záveru, že nečinnosť súdu a vzniknuté prieťahy v konaní

v uvedenom období boli spôsobené z objektívnych dôvodov bez subjektívneho zavinenia

zákonnej sudkyne, prípadne vyššieho súdneho úradníka, ako dôsledok vysokého nápadu

vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka a zákonnej sudkyne, ako aj nedostatočným

personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku tunajšieho súdu.“

Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od pojednávania o prijatej

sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

z 9. januára 2012, kde uviedol, že zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti a argumentácii

v nej obsiahnutej. Zároveň v podaní vyjadril súhlas s upustením od pojednávania

v prejednávanej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov…

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu

právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (). Podľa názoru

ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu

účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom alebo inom právnymi normami upravenom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného

v , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd prípadne iný orgán verejnej moci rozhoduje,

2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v danom

štádiu konania neexistujú dôvody, ktoré by umožňovali hodnotiť namietané konanie ako

právne alebo fakticky zložité.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

pri preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka

prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka bola aktívna, na výzvy súdu

reagovala včas a podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Pri skúmaní skutočnosti, či

v dôsledku postupu okresného súdu došlo k namietanému porušeniu označených práv,

ústavný súd zistil, že okresný súd uskutočnil ako prvý procesný úkon vo veci uznesenie

zo 4. februára 2011, teda až po dvoch rokoch nečinnosti. Predmetným uznesením navyše

vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov návrhu spočívajúcich v nedostatočnom

označení účastníkov konania, pretože v návrhu neboli uvedené identifikačné čísla

navrhovateľa a odporcu. Tento úkon okresného súdu podľa názoru ústavného súdu bol

nadbytočný, pretože pokiaľ sťažovateľka v návrhu dostatočne identifikovala navrhovateľa

a odporcu ich obchodným menom a sídlom, teda nezameniteľným spôsobom, nebol dôvod

vyzývať sťažovateľku na odstránenie takéhoto „nedostatku“. Ďalším relevantným úkonom

okresného súdu smerujúcim k prejednaniu veci a odstráneniu právnej neistoty účastníkov

napadnutého konania bolo zaslanie výzvy na splnenie poplatkovej povinnosti 2. augusta

2011. Okrem uvedených úkonov okresný súd v doterajšom priebehu konania uskutočnil dve

pojednávania vo veci (13. decembra 2011 a 17. januára 2012), t. j. až po doručení sťažnosti

ústavnému súdu sťažovateľom.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení dospela k záveru, že „nakoľko

v období od 23.02.2009 do 04.02.2011 nebo zo strany súdu vykonaný žiaden procesný úkon,

je konanie predmetnej veci v uvedenom období poznačené prieťahmi“.

V súvislosti s argumentáciou okresného súdu týkajúcou sa vysokého nápadu vecí

v oddelení vyššieho súdneho úradníka a zákonnej sudkyne, ako aj nedostatočného

personálneho obsadenia sudcov na obchodnom úseku okresného súdu ústavný súd

poukazuje na konštantnú judikatúru (napr. ), podľa ktorej otázky množstva

vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre

posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis ,

), preto obranu okresného súdu spočívajúcu vo vysokej pracovnej zaťaženosti

zákonného sudcu a vysokým počtom spisov v súvislosti so zriadením nových okresných

súdov neakceptoval.

Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď judikatúra ústavného súdu

v zhode s rozhodovaním ESĽP považuje za primeranú dobu konania v rozsahu 2 - 3 rokov

na jednom stupni podľa zložitosti veci, v tomto prípade (doterajšie konanie trvá približne

3 roky) akcentuje skutočnosť, že v období prvých dvoch rokov od začatia konania okresný

súd bol absolútne nečinný (nevykonal žiadny, ani ten najjednoduchší procesný úkon), čo je

ústavne netolerovateľný postup spôsobilý vyvolať frustrujúci pocit právnej neistoty

účastníka súdneho konania.

Vychádzajúc z uvedených zistení a zaznamenanej nečinnosti okresného súdu ústavný

súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v tomto konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným

súdom, prikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov,

pretože predmetná vec v čase rozhodovania ústavného súdu nebola na okresnom súde

právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

6 000 €, ktoré odôvodnila utrpenou ujmou na označených právach.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nečinnosť, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde a všetky okolnosti daného

prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 475,93 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2010

v sume 741 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 123,50 €. Za vyjadrenie právneho

zástupcu sťažovateľky z 9. januára 2012 ústavný súd náhradu trov nepriznal, keďže toto

vyjadrenie nevnieslo do procesu posudzovania sťažnosti žiadne nové právne ani skutkové

okolnosti. Ďalej má právny zástupca sťažovateľky nárok aj na náhradu režijného paušálu

7,41 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Advokát je zároveň platiteľom dane z pridanej

hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej

hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu takto činí

sumu 314,18 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2012