Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 167/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. februára 2012

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti JUDr. M. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. novembra 2010 takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. M. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 24. novembra 2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. novembra

2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. M. K. trovy právneho

zastúpenia v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. februára 2011 doručená sťažnosť JUDr. M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. M. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 24. novembra 2010 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“

alebo „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Mesto K., pracovisko K. (ďalej len „prvostupňový

stavebný úrad“) právoplatným rozhodnutím č. MK-08/216 530-2/IV-Ka z 19. júna 2008

(ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“) rozhodlo o umiestnení stavby stavebníka M.

Ž. „... na parc. č. ..., ... a ..., kat. úz. ..., ul. ..., K.“ za podmienok vymedzených v tomto

rozhodnutí...

prvostupňový stavebný úrad... stavebným povolením č. MK-08/222 327-04/IV-Ka

z 20. októbra 2008 (ďalej len „stavebné povolenie prvostupňového stavebného úradu“)

povolil stavebníkovi M. Ž. stavbu „... na parc. č. ..., ... a ..., kat. úz. ..., ul. ..., K.“ za

podmienok vymedzených v tomto stavebnom povolení v bodoch 1. až 18.

Sťažovateľ ako účastník stavebného konania titulom vlastníctva rodinného domu

a pozemku nachádzajúcich sa v priamom susedstve pozemkov, na ktorých sa stavba

rodinného domu ... povoľovala, podal odvolanie proti stavebnému povoleniu vydanému

prvostupňovým stavebným úradom.

Krajský stavebný úrad v Košiciach (ďalej len „druhostupňový stavebný úrad“)

na základe odvolania podaného sťažovateľom svojim rozhodnutím č. 2009/00259

zo 16. februára 2009 (ďalej len „rozhodnutie druhostupňového stavebného úradu“) zmenil

stavebné povolenie prvostupňového stavebného úradu tak, že do podmienok povolenia

stavby vymedzených v bodoch 1. až 18. s poukazom na § 66 ods. 3 písm. a) a c) stavebného

zákona doplnil bod č. 6a , do bodu č. 12 doplnil odkaz na zákonné ustanovenia a v ostatnej

časti stavebné povolenie prvostupňového stavebného úradu potvrdil.

Sťažovateľ 6. mája 2009 podal Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) žalobu, ktorou sa domáhal v konaní podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu

druhostupňového stavebného úradu a navrhol, aby krajský súd označené rozhodnutie zrušil

a vec vrátil druhostupňovému stavebnému úradu na ďalšie konania.

Krajský súd rozsudkom č. k. -40 zo 4. novembra 2009 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“) vyhovel žalobe sťažovateľa a zrušil rozhodnutie

druhostupňového aj prvostupňového stavebného úrad a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie druhostupňový stavebný úrad aj

stavebník M. Ž.

V konaní o odvolaní stavebníka M. Ž. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

sp. zn. z 24. novembra 2010 (ďalej len „najvyšší súd“ a „napadnutý

rozsudok“) zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu sťažovateľa zamietol...»

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: «V konaní o umiestnení stavby bolo vydané

právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby stavebníka, pričom z obsahu rozhodnutia je

zrejmé, že bolo vydané bez akýchkoľvek podkladov o geologickom skúmaní dotknutého

územia a podkladov o výsledkoch takéhoto skúmania…

- Stavebné úrady oboch stupňov v čase svojho rozhodovania o stavebnom povolení

už mali vedomosť o tom, že ide o povoľovanie stavby na geologicky problematickom území,

na ktorom už došlo k zosuvom pôdy a taktiež vedomosť o tom, že na oporných múroch

stavaných na pozemku, na ktorom má byť postavená aj povoľovaná stavba dochádza

k prasklinám, ktorých možnou príčinou môže byť aj geologická nestabilita pozemku, pričom

túto vedomosť mali minimálne z námietok a odvolania sťažovateľa…

- Prvostupňový stavebný úrad nepovažoval za potrebné za účelom náležitého zistenia

skutkového stavu ohľadom stability terénu vo vzťahu k plánovanej stavbe rodinného domu

vyzvať stavebníka na vykonanie a doloženie výsledkov geologického prieskumu podľa § 60

ods. 1 stavebného zákona a stavebníkom predložená dokumentácia mu postačovala k záveru

o splnení všetkých podmienok na povolenie stavby podľa § 62 ods. 1 a 3 stavebného zákona

v spojení s príslušnými vykonávacími vyhláškami a tým k záveru o nenaplnení podmienok

pre zamietnutie žiadosti o povolenie stavby podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona a svoje

skutkové závery oprel o „statický posudok, ktorý vypracovval stavebný inžinier Ing. I. J.“...

- Druhostupňový stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími

dôvodmi sťažovateľa tak, že žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť a dostatočnosť

zistenia skutkového stavu prvostupňovým stavebným úradom ohľadom stability terénu

vo vzťahu k plánovanej stavbe rodinného domu a teda tiež nepovažoval za potrebné

vykonanie a doloženie výsledkov geologického prieskumu pre náležité posúdenie splnenia

podmienok pre povolenie stavby v danom teréne v spojitosti s predloženou projektovou

dokumentáciou a pre stanovenie záväzných podmienok uskutočnenia stavby v stavebnom

povolení podľa § 66 ods. 1 a 2 stavebného zákona, resp. pre posúdenie či nie sú dané

dôvody pre zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie podľa § 66 ods. 4 stavebného

zákona...

Druhostupňový stavebný úrad v nadväznosti na odvolacie dôvody sťažovateľa

považoval za dostačujúce len doplniť podľa § 66 ods. 3 písm a) a c) stavebného zákona

bod. 6a do podmienok uskutočnenia stavby vymedzených v bodoch 1. až 18. stavebného

povolenia prvostupňového stavebného v znení „stavebník pred začatím uskutočnenia stavby

predloží stavebnému úradu výsledky geologického prieskumu a ak to vyplynie z jeho

výsledkov, podrobnejšiu dokumentáciu, ktorá je potrebná pre kontrolu dodržiavania

podmienok určených na vyhotovenie stavby“, pričom takto učinil s poukazom na opis

stavby, ktorá je predmetom povoľovania (viď vyššie) a s odôvodnení, že „Návrh základov

stavby bol vykonaný na základe predpokladanej povrchovej vrstvy ílov. V závere tohto

posúdenia (pozn. statického posudku Ing. I. J.) však je uvedené, že pre realizáciu stavby je

potrebné spodrobniť statický výpočet a predložiť realizačnú projektovú dokumentáciu, ktorá

bude obsahovať všetky podrobnosti a výkresy výstuže jednotlivých železobetónových prvkov.

Keďže ust. § 66 ods. 3 stavebného zákona umožňuje v závažných podmienkach

uskutočňovania stavby určiť podľa potreby aj ďalšie podmienky, bol tunajším úradom výrok

prvostupňového rozhodnutia zmenený a doplnený o bod 6a.“...

Krajský súd v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu svojim

rozsudkom zrušil rozhodnutie druhostupňového aj prvostupňového stavebného úrad

a s poukazom na § 66 ods. 1, § 62 ods. 4 stavebného zákona a § 10 ods. 1 písm. e/ vyhl.

č. uviedol: „Stavebné povolenie môže byť vydané až potom, keď sú splnené

zákonné podmienky. Zákonná podmienka má byť stavebnému úradu známa ešte pred

určovaním daných podmienok, ktoré vedú k vydaniu stavebného povolenia. V danom

prípade, námietky účastníka stavebného konania na strane žalobcu boli opodstatnené

v rozsahu, ktorými namietal, že v prípade neprimeraného zásahu do terénnych úprav dôjde

k prípadnému zosuvu pôdy, čo aj naznačujú praskliny v opornom múre, s týmito námietkami

sa správny orgán vôbec nevysporiadal. Výsledok geologického prieskumu ako obsah

stanovenej podmienky nebol stavebnému úradu známy, pričom od neho závisí, či stavba

môže byť povolená alebo nie. Stanovenie tejto podmienky pre realizáciu stavby nevylúči,

napr. takú skutočnosť, že stavba by mohla ohrozovať verejný záujem a vlastnícke práva

účastníkov stavebného konania. V záujme ochrany práva účastníka konania – žalobcu nie je

vylúčené v stavebnom konaní, aby stavebný úrad na zhodnotenie určenej podmienky privzal

konzultanta, prípadne znalca odboru stavebníctva, ktorý sa vyjadrí k zámerom stavebníka

pred začatím realizácie stavby, v tomto prípade k námietke účastníka konania, či statika

postaveného oporného múru zodpovedá príslušným technickým požiadavkám. Stavebný

úrad súčasne zistí, v akom rozsahu má byť zmenený terén stavebníka, v súvislosti

s navážanou, resp. upravovanou zemnou v okolí stavby, teda výsledok geologického

prieskumu použije nielen vo vzťahu k navrhovanej stavbe, ale aj k celkovému terénu, najmä

vo vzťahu k susednému pozemku (žalobcu).“...

- Najvyšší súd v napadnutom rozsudku, ktorým zmenil rozsudok krajského súdu tak,

že zamietol žalobu sťažovateľa vymedzil tzv. spornú otázku konania, keď uvádza, že

v konaní na všetkých stupňoch vrátane odvolacieho konania vedeného najvyšším súdom

„Spornou bola otázka týkajúca sa neúplnosti skutkového stavu zisteného správnymi

orgánmi ohľadom stability terénu vo vzťahu k plánovanej stavbe rodinného domu ako

i právneho posúdenia veci.“.

Napadnutý rozsudok v odôvodnení v prevažnej časti obsahuje zhrnutie obsahu

rozhodnutí stavebných úradov oboch stupňov, rozsudku krajského súdu, odvolaní

odvolateľov, citovanie zákonných ustanovení a všeobecné závery o dôvodnosti podaných

odvolaní, o tom, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní neriadil ustanoveniami

upravujúcimi rozsah prieskumnej právomoci súdu v správnom súdnictve, o nestožnení

sa najvyššieho súdu s odôvodnením rozsudku krajského súdu a o správnosti skutkových

i právnych záverov stavebných úradov oboch stupňov.

Vo vzťahu k názoru „o správnosti skutkových zistení správnych orgánov a ich

právneho posúdenia“ najvyšší súd všeobecne uviedol (viď strana 11 napadnutého

rozsudku): „... stavebný úrad preskúmal žiadosť o stavebné povolenie... z hľadísk

uvedených v ustanoveniach § 62 ods. 1 a 3 stavebného zákona, § 8 a § 9 vyhlášky č.

453/2000 Z. z…, vyhlášky č. 532/2002 Z. z… a správne posúdil, že predložená

dokumentácia stavby spĺňa podmienky územného rozhodnutia, spĺňa požiadavky ochrany

verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života

ľudí a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a príslušným

technickým normám...

... pokiaľ odvolací orgán zmenil rozhodnutie stavebného úradu a doplnil podmienky

uskutočňovania stavby o predloženie výsledkov geologického prieskumu a v prípade

nutnosti podrobnej dokumentácie zabezpečil stabilitu územia ako aj bezpečnosť

realizovanej stavby. Pokiaľ sa jedná o námietku týkajúcu sa stability oporných múrov

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tieto boli predmetom samostatného konania a

povolenia...

... Krajský stavebný úrad v K. tak urobil vzhľadom na okolnosti prípadu pretože

zvážil, že je potrebné zabezpečiť právom chránené záujmy účastníkov konania, nakoľko

zistil, že z technickej dokumentácie pre stavebné povolenie vyplynulo, že na pozemku

stavebníka sa vykonáva geologický prieskum, ktorý určí definitívny spôsob založenia stavby.

Odvolací súd tak poukazuje práve na vyššie citované ustanovenie § 66 ods. 3 písm. a/ a c/,

v ktorých je uvedené, čo sa určí v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa

potreby, t. j. podľa okolností prípadu.“

Podľa najvyššieho súdu „Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že zákonné podmienky

pre vydanie stavebného povolenia boli jednoznačne splnené. Stavebník splnil podmienky

územného rozhodnutia. Až pri založení stavby, t. j. konkrétnom fyzickom budovaní jej

základov je potrebné sledovať, či budú stačiť navrhnuté základové konštrukcie, alebo ich

bude potrebné spevniť. Skutočné pomery v území i obavy vlastníka susednej nehnuteľnosti –

žalobcu mali za následok, že aj keď predmetné územie bolo geologicky posúdené, a z toho

dôvodu je aj geologicky ďalej sledované, bolo územie naďalej preverované a tým, aby bolo

zabezpečené realizovanie stavby tak, aby táto vyhovovala všeobecným technickým

požiadavkám na stavby, ktoré vyplývajú zo stavebného

Z. z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver zhodne s názorom žalovaného udáva, že

nie možné, aby sa spájalo a zmieňalo konanie o povolení stavby s jej fyzickou realizáciou.

Možné problémy, ktoré môžu vzniknúť pri fyzickej realizácii stavby neznamenajú, že by

stavebné povolenie nebolo vydané v súlade so stavebným zákonom.“...»

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich práv rozsudkom najvyššieho súdu,

ktorý považuje za nedostatočne odôvodnený a založený na nesprávnych skutkových

a právnych záveroch, a vo svojej argumentácii uvádza: „Podľa názoru sťažovateľa vyššie

zhrnuté odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (tvoriace rozsah 12 strán v napadnutom

rozsudku) je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a ani pri najlepšej vôli ho nie je možné

považovať za meritórne a relevantné odôvodnenie v súlade so zásadami prieskumnej

právomoci súdov v právnom súdnictve.

V takomto odôvodnení absentuje minimálna logická a vecná argumentácia, ktorou by

bola spochybňovaná správnosť záverov rozsudku krajského súdu, ktorý bol najvyšším

súdom v odvolacom konaní preskúmavaný...

a posudzovanie splnenia podmienok pre povolenie stavby v danom teréne v spojitosti

s predloženou projektovou dokumentáciou a pre stanovenie záväzných podmienok

uskutočnenia stavby v stavebnom povolení podľa § 66 ods. 1 a 2 stavebného zákona, resp.

pre posúdenie či nie sú dané dôvody pre zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie podľa

§ 66 ods. 4 stavebného zákona vychádzali len zo skutkového stavu vyplývajúceho

z technickej dokumentácie stavby predloženej stavebníkom vrátane statických posudkov

(podkladom vyhotovenia ktorých taktiež neboli výsledky žiadneho geologického prieskumu).

Absencia odôvodnenia v namietanej časti je osobitne závažná za stavu, keď krajský

súd práve z dôvodu, stavebné úrady nevyžadovali a ani nemali k dispozícii pri svojom

rozhodovaní výsledky geologického prieskumu terénu, na ktorom sa stavba povoľovala,

napriek tomu, že mali vedomosť o geologickej kritickosti tohto terénu, o skorších zosuvoch

pôdy na tomto teréne a o tom, že už došlo k prasklinám na stavebníkom stavaných oporných

múroch na tomto teréne, ktorých príčinou mohla byť aj geologická nestabilita terénu,

v súlade s rozsahom jeho preskúmavacej právomoci v správnom súdnictve dospel k záveru,

že skutkový stav v čase rozhodovania stavebných úradov o stavebnom povolení (pre

povolenie stavby, určenie jeho podmienok vykonania resp. pre prípadné zamietnutie

žiadosti o stavebné povolenie) nebol dostatočne zistený a preto ani záver o povolení stavby

nemôže byť správny.

To, že najvyšší súd... konštatuje splnenie podmienok pre vydanie stavebného

povolenia stavebníkovi, uvádza prečo druhostupňový stavebný úrad doplnil bod 6a do

stavebného povolenia. pričom uvádza doslovne dôvody z odvolania druhostupňového

orgánu proti rozsudku krajského súdu a následne ako svoje závery prezentuje opätovne len

doslovne opísané dôvody z odvolania druhostupňového stavebného úradu proti rozsudku

krajského súdu (viď. vyššie podčiarknuté v citáciách) nie je možné považovať za

argumentáciu o náležitom zistení skutkového stavu stavebnými úradmi pri ich rozhodovaní

a o nesprávnom závere krajského súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu a tým

nesplnení podmienok pre vydanie ním preskúmavaných rozhodnutí stavebných úradov. A už

vôbec takéto odôvodnenie nie je možné považovať za s požiadavkami vyplývajúcimi z čl. 46

ods. 1 a dohovoru.

Záverom sťažovateľ považuje za potrebné dodať, že ak najvyšší súd hovorí

o vykonávaní geologického prieskumu sporného terénu v čase rozhodovania stavebných

úradov činí tak jedine v dôsledku doslovného použitia textácie z odvolania druhostupňového

stavebného úradu proti rozsudku krajského súdu. Pričom samotný druhostupňový stavebný

úrad túto skutočnosť uvádza prvýkrát vo svojom odvolaní a v jeho rozhodnutí sa nič také

neuvádza.

Sťažovateľ odmieta názor, že výsledky geologického prieskumu terénu nie sú

rozhodujúce pre samotné posúdenie žiadosti o povolenie stavby, práve naopak už

z charakteru závažnosti možných dopadov povolenia stavby na geologicky nestabilnom

teréne (ktoré dopady môžeme toho času aktuálne vidieť v rôznych lokalitách Slovenska)

vyplýva, že bez výsledkov takéhoto prieskumu nemohlo dôjsť k náležitému zisteniu

skutkového stavu pre správne závery stavebných úradov. (najmä posúdenia či nie sú dané

dôvody pre zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie podľa § 66 ods. 4 stavebného zákona)

Sťažovateľ taktiež odmieta názor, že výsledok geologického prieskumu je postačujúce

zohľadňovať až po vydaní stavebného povolenia v realizačnom projekte resp. pri samotnej

realizácii stavby a ukladaní jej základov (ako to prezentoval druhostupňový stavebný úrad,

keď do stavebného povolenia zahrnul bod 6a podľa § 66 ods. 3 písm. a) a c) stavebného

zákona a ktorý názor v konečnom dôsledku odobril najvyšší súd), a to z dôvodu, že výsledky

geologického prieskumu ak by aj umožňovali vôbec vydanie stavebného povolenia, potom

by boli určite rozhodujúcou skutočnosťou pre stanovenie samotných podmienok

uskutočňovania stavby v zmysle § § 66 ods. 1 a 2 stavebného zákona.

Na uvedenom nič nemení fakt, že v danom prípade stavebný úrad už vydal

právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby, najmä ak pri jeho vydaní nijak neskúmal

geologické podmienky terénu...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. novembra 2010 porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. novembra 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

v sume 261,82 € (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie

sťažnosti 2 x 123,50 a 2 x 7,41 režijný paušál) na účet jeho právneho zástupcu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a uznesením

č. k. -15 z 9. júna 2011 ju prijal na ďalšie konanie.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda najvyššieho súdu

podaním č. k. -61 z 20. júla 2011, ktorý vo svojom vyjadrení zhrnul obsah

napadnutého rozsudku a uviedol, že sťažnosť sťažovateľa považuje za nedôvodnú.

Predseda najvyššieho súdu v podaní z 20. júla 2011 a právny zástupca sťažovateľa

v podaní z 1. augusta 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Vychádzajúc zo svojho ústavného postavenia ústavný súd v zásade nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať skutkové závery a právne názory všeobecného súdu vyjadrené

v jeho rozhodnutiach. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , , ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov bolo úlohou ústavného súdu posúdiť

námietky sťažovateľa uplatnené v sťažnosti proti rozsudku najvyššieho súdu z hľadiska

rešpektovania záruk vyplývajúcich mu z a dohovoru.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom období aj v toho času účinnom

znení (ďalej len „stavebný zákon“) ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä

dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, vyzve

stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, a upozorní ho, že inak

stavebné konanie zastaví.

Podľa § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad

preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,

predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá

všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom

a osobitnými predpismi.

Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby

mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo

neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu,

než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie

zamietne.

Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad

záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov

konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov

spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných

technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem

a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo

obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 2 písm. b) stavebného zákona záväznými podmienkami

uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov,

predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia.

Podľa § 66 ods. 3 písm. a) stavebného zákona v záväzných podmienkach

uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí podľa písm. a) predloženie podrobnejšej

dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok

určených na vyhotovenie stavby, podľa písm. c) predloženie dokladov, odborných expertíz,

meraní a posudkov.

Podstata argumentácie sťažovateľa spočívala v namietaní arbitrárnosti skutkových

a právnych záverov v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu a jeho nedostatočného

odôvodnenia.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh je možné ustáliť, že v posudzovanej veci

prvostupňový aj druhostupňový stavebný úrad v konaní o povolení stavby mali vedomosť

o možnej geologickej nestabilite terénu, na ktorom sa stavba stavebníka povoľovala.

Predmetnú okolnosť druhostupňový stavebný úrad vyhodnotil tak, že v rozhodnutí

o povolení stavby a v ňom stanovených podmienkach uskutočnenia stavby uložil

stavebníkovi podľa § 66 ods. 3 písm. a) a c) stavebného zákona túto povinnosť: „stavebník

pred začatím uskutočnenia stavby predloží stavebnému úradu výsledky geologického

prieskumu a ak to vyplynie z jeho výsledkov, podrobnejšiu dokumentáciu, ktorá je potrebná

pre kontrolu dodržiavania podmienok určených na vyhotovenie stavby“.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pri preskúmaní rozhodnutí

stavebných úradov v konaní o žalobe sťažovateľa podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) dospel k záveru, že v stavebné úrady nepostupovali a nerozhodli

správne, keď stavebníkovi svojím rozhodnutím povolili stavbu bez toho, že by im pred

vydaním rozhodnutia o povolení stavby boli známe výsledky geologického prieskumu,

pričom podľa krajského súdu od výsledku geologického prieskumu závisí, či stavba môže

byť povolená (§ 62 ods. 4 stavebného zákona) alebo nie, resp. určenie podmienok

uskutočňovania stavby (§ 66 ods. 1 stavebného zákona). Z uvedených dôvodov krajský súd

svojím rozsudkom zrušil sťažovateľom napadnuté rozhodnutia stavebných úradov

o povolení stavby a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku nestotožnil so záverom krajského súdu a za

správne považoval závery stavebných úradov, preto na odvolanie stavebníka, ako

i druhostupňového stavebného úradu zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu

sťažovateľa o preskúmanie stavebného povolenia zamietol.

Najvyšší súd sa stotožnil so závermi stavebných úradov, že predloženie výsledkov

geologického prieskumu vo vzťahu ku konkrétnej povoľovanej stavbe nebolo potrebné

na rozhodnutie o povolení či nepovolení stavby, resp. v prípade jej povolenia na určenie

podmienok uskutočnenia stavby. Podľa najvyššieho súdu predloženie výsledkov

geologického prieskumu a ich zohľadnenie postačuje až pri uskutočňovaní už povolenej

stavby. Ďalej uviedol, že až „pri založení stavby, t. j. konkrétnom fyzickom budovaní jej

základov je potrebné sledovať, či budú stačiť navrhnuté základové konštrukcie, alebo ich

bude potrebné spevniť... nie možné, aby sa spájalo a zamieňalo konanie o povolení stavby

s jej fyzickou realizáciou. Možné problémy, ktoré môžu vzniknúť pri fyzickej realizácii

stavby neznamenajú, že by stavebné povolenie nebolo vydané v súlade so stavebným

zákonom.“.

Podľa sťažovateľa najvyšší súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie

a „odmieta názor, že výsledok geologického prieskumu je postačujúce zohľadňovať až po

vydaní stavebného povolenia v realizačnom projekte resp. pri samotnej realizácii stavby

a ukladaní jej základov (ako to prezentoval druhostupňový stavebný úrad... a ktorý názor

v konečnom dôsledku odobril najvyšší súd), a to z dôvodu, že výsledky geologického

prieskumu ak by aj umožňovali vôbec vydanie stavebného povolenia, potom by boli určite

rozhodujúcou skutočnosťou pre stanovenie samotných podmienok uskutočňovania stavby...

Na uvedenom nič nemení fakt, že v danom prípade stavebný úrad už vydal

právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby, najmä ak pri jeho vydaní nijak neskúmal

geologické podmienky terénu...“.

Ústavný súd aj v posudzovanej veci rešpektuje svoj právny názor vyjadrený

v doterajšej judikatúre, podľa ktorého jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa

nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia

všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov

a všeobecne záväzných právnych predpisov, a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (m. m.

), ale posúdenie jeho ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.

Ústavný súd sa preto zaoberal otázkou, či vo vzťahu k namietanému rozsudku

neexistujú dôvody zakladajúce záver o jeho ústavnej neakceptovateľnosti z hľadiska záruk,

ktoré vo svojej judikatúre poskytuje základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(a právu podľa dohovoru).

Základné právo vyjadrené v zaručuje každému právo na prístup

k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom,

inak povedané, právo na spravodlivý proces (napr. , ). Ústavný

súd ale zároveň zdôrazňuje, že základné právo podľa nemožno

interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi.

Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky považovať za porušenie základného

práva.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napríklad ) do obsahu

základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má

každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal taký výklad dotknutej právnej normy, ktorý je

v súlade s , čo je základným predpokladom na ústavne konformnú aplikáciu tejto

právnej normy na zistený skutkový stav veci.

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 predpokladá, že účastníkovi súdneho alebo iného právom upraveného konania

sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie

zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu a inú právnu ochranu podľa (napr.

m. m. ). Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony.

Podľa právneho názoru ústavného súdu ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich

sa rozhodovacej činnosti súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky

predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá

základnému právu každého na súdnu a inú právnu ochranu podľa (,

).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie

právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu

a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj

z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , ,

).

Článok 2 ods. 2 obsahuje ústavné pravidlo, v rámci ktorého každý orgán

verejnej moci vrátane štátnych orgánov sám (autonómne) určuje nielen to, aký druh právnej

úpravy použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade

s princípom právneho štátu, ktorý je vyjadrený v citovanom článku . Ústavný príkaz,

ktorý je obsiahnutý v , je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať

ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento ústavný príkaz rešpektoval v celom vymedzenom

rozsahu. Uvedené ústavné pravidlo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na ochranu základných

práv a slobôd, ktorú poskytujú orgány verejnej moci v rozsahu svojich kompetencií vrátane

základného práva na súdnu ochranu podľa .

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí aj právo účastníka konania na odôvodnenie, ktorého rámec

určuje . Odôvodnenie rozhodnutí umožňuje účastníkom konania posúdiť,

ako všeobecný súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné a hmotnoprávne

predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Ústavný súd vo vzťahu k základnému právu podľa konštantne

zdôrazňuje, že toto právo zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, poukazujúc pritom

aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej „Právo na spravodlivý

proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom

na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, m. m.

pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-

B).

Účelom právnej regulácie výstavby a jej povoľovania štátnymi orgánmi je nesporne

ochrana verejných záujmov vrátane ochrany zdravia a života ľudí a maximálne možné

vylúčenie nebezpečenstiev, ku ktorým by mohlo dôjsť počas výstavby.

Ústavný súd po dôslednom preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku konštatuje, že

jej podstatná časť je venovaná zhrnutiu obsahu rozhodnutí stavebných úradov a opravných

prostriedkov účastníkov, pričom v ňom absentuje vyčerpávajúce uvedenie dôvodov, pre

ktoré najvyšší súd považoval za nesprávne ním preskúmavané závery krajského súdu aj

v súvislosti s naplnením účelu právnej regulácie výstavby v skutkových okolnostiach

konkrétnej veci.

V okolnostiach danej veci ústavný súd považuje samotný právny názor najvyššieho

súdu, podľa ktorého sú výsledky geologického prieskumu terénu relevantné až pri

uskutočňovaní stavby, a nie pre posúdenie splnenia podmienok na vydanie stavebného

povolenia alebo na určenie podmienok uskutočnenia stavby v stavebnom povolení, za

právny názor, ktorý opomína dôsledné naplnenie právnej regulácie povoľovania výstavby.

Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že rozsudok najvyššieho súdu je

rozhodnutím, ktoré nie je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto

rozhodol, že namietaným rozsudkom bolo porušené sťažovateľovo základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie. Ústavný súd môže zároveň vec

vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu bolo

porušené sťažovateľom označené základné právo podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň rozhodol aj o zrušení tohto rozsudku a vec vrátil najvyššiemu

súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd bude po vrátení veci na ďalšie konanie viazaný právnym názorom

ústavného súdu vysloveným v časti II tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

advokátom JUDr. M. K., K.. Ústavný súd pri priznaní odmeny vychádzal z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) a počtu úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania a písomné

podanie sťažnosti ústavnému súdu). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je

odmena advokáta za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 1/6

z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu

v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál, teda za dva úkony právnej služby prináleží

advokátovi suma 261,82 €, ďalej 20 % daň z pridanej hodnoty v sume 52,36 €, t. j. spolu

314,18 €.

Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2012