Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/47/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobcu: JUDr. M. K., zastúpený JUDr. M. K., advokátom, proti

žalovanému: 1. Krajský stavebný úrad v Košiciach, 2. M. Ž., zastúpený P. & P., spol.

s.r.o., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v 1.rade Krajského

stavebného úradu v Košiciach číslo: 2009/00259 zo dňa 16. februára 2009, konajúc

o odvolaní žalovaného v 1.a 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

4. novembra 2009, č.k. -40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -40 zo dňa 4. novembra 2009 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v druhom rade trovy konania vo výške

358,38 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. -49 zo dňa 4.novembra 2009 Krajský súd v Košiciach

podľa zrušil rozhodnutie žalovaného

Krajského stavebného úradu v Košiciach číslo: 2009/00259 zo dňa 16. februára 2009

ako aj rozhodnutie Mesta Košice MK-08/222 327-04/IV-KA zo dňa 20. októbra 2008 a vec

vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je

nedostačujúce na posúdenie veci.

Žalobcovi priznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1, § 62 ods. 4

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ustanovenia § 10 ods. 1 písm. e/ vyhlášky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.

Podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku

napriek tomu, že bol doplnený výrok prvostupňového rozhodnutia o bod 6a, uvedená

podmienka obsahuje neisté skutočnosti, od ktorých závisí možnosť realizácie stavby.

Stavebné povolenie môže byť vydané až potom, keď sú splnené zákonné podmienky.

Zákonná podmienka má byť stavebnému úradu známa ešte pred určovaním daných

podmienok, ktoré vedú k vydaniu stavebného povolenia. V danom prípade, námietky

účastníka stavebného konania na strane žalobcu boli opodstatnené v rozsahu, ktorými

namietal, že v prípade neprimeraného zásahu do terénnych úprav dôjde k prípadnému zosuvu

pôdy, čo aj naznačujú praskliny v opornom múre, s týmito námietkami sa správny orgán

vôbec nevysporiadal. Výsledok geologického prieskumu ako obsah stanovenej podmienky

nebol stavebnému úradu známy, pričom od neho závisí, či stavba môže byť povolená

alebo nie. Stanovenie tejto podmienky pre realizáciu stavby nevylúči napríklad takú

skutočnosť, že stavba by mohla ohrozovať verejný záujem a vlastnícke práva účastníkov

konania. V záujme ochrany práva účastníka konania – žalobcu nie je vylúčené v stavebnom

konaní, aby stavebný úrad na zhodnotenie určenej podmienky prizval konzultanta, prípadne

znalca z odboru stavebníctva, ktorý sa vyjadrí k zámerom stavebníka pred začatím realizácie

3

stavby, v tomto prípade k námietke účastníka konania, či statika postaveného oporného múru

zodpovedá príslušným technickým požiadavkám. Stavebný úrad súčasne zistí, v akom

rozsahu má byť zmenený terén stavebníka, v súvislosti s navážanou, resp. upravovanou

zeminou v okolí stavby, teda výsledok geologického prieskumu použije nielen vo vzťahu

k navrhovanej stavbe, ale aj k celkovému terénu, najmä vo vzťahu k susednému pozemku

(žalobcu).

V časti žalobnej námietky, pokiaľ ide o odstupové vzdialenosti od posudzovaných

požiarnych úsekov, boli posúdené podľa STN920201-4. V požiarne nebezpečnom priestore

stavby sa nenachádzajú žiadne susedné objekty, ani posudzovaná stavba neleží v požiarne

nebezpečnom priestore iného objektu, čo potvrdzuje technická správa a výpočty (júl 2008).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný

v prvom rade Krajský stavebný úrad v Košiciach a žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil, zamietol žalobu a žalobcovi právo na náhradu trov konania

nepriznal. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne nesprávny, vydaný v rozpore

so skutkovým a právnym stavom veci.

Poukázal na skutočnosť, že v prípade povoľovania stavby „V. H. - rodinný dom“,

ktorá bola povolená stavebným úradom, žalovaný ako odvolací orgán zvážil vzhľadom na

okolnosti prípadu, že je potrebné, aby sa zabezpečili právom chránené záujmy účastníkov

konania, t.j. žalobcu tak, že doplnil do výrokovej časti rozhodnutia bod 6a v jeho znení tam

uvedenom v súlade s ustanovením § 66 ods. 3 písm. a/ a c/ stavebného zákona.

Odvolací orgán zistil, že z technickej správy dokumentácie pre stavebné povolenie vyplýva,

že na pozemku stavebníka sa vykonáva geologický prieskum, ktorý určí definitívne založenie

stavby.

Ďalej uviedol, že v územnom konaní, ktoré predchádzalo stavebnému konaniu, bolo

overené, či je možné stavbu umiestniť na danom mieste. Na stavbu bolo vydané územné

rozhodnutie o umiestnení stavby č. MK-08/216530-2/IV-Ka zo dňa 19.júna 2008, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 24. júla 2008. Samotné umiestnenie stavby bolo vyznačené

v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a stavebného zákona). Bola preskúmaná

projektová dokumentácia podľa ustanovenia § 62 ods. 1 stavebného zákona, pričom nebolo

zistené, že by vzhľadom na účel stavby, táto dokumentácia nebola v súlade s ustanovením

a vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného

.

Podľa názoru žalovaného v prvom rade súd prvého stupňa neodôvodnil v rozsudku

v čom vidí porušenie ustanovenia § 66 ods. 1, § 62 ods. 4 stavebného zákona a § 10 ods. 1

písm. e/ vyhlášky č. , a to vzhľadom na doplnenie výrokovej časti rozhodnutia

stavebného úradu o bod 6a. Umiestnenie stavby bolo v súlade s vydaným územným

rozhodnutím o umiestnení stavby a geologický prieskum, ktorý sa vykonával na predmetných

pozemkoch, na ktorých bola stavba povolená nezistil, že by stavbu nebolo možné realizovať.

Skutočné pomery v území i obavy vlastníka susednej nehnuteľnosti – žalobcu, mali

za následok, že aj keď predmetné územie bolo geologicky posúdené, a z toho dôvodu

je aj geologicky ďalej sledované, mal žalovaný za to, aby pri realizácii zemných prác

súvisiacich so založením stavby, bolo územie naďalej preverované, a tým aby bolo

zabezpečené realizovanie stavby tak, aby táto vyhovovala všeobecným technickým

požiadavkám na stavby, ktoré vyplývajú zo stavebného zákona a vyhlášky

č.

Taktiež uviedol, že stavebný úrad a ani žalovaný nezodpovedajú za kvalitu

realizovaných stavebných prác zo strany dodávateľa stavby, okrem toho „praskliny

v opornom múre“ môžu mať rôznu príčinu, ktorá absolútne nemusí mať nič spoločné

s realizovaním stavebných prác na stavbe. Stavebníkovi bolo stavebným úradom vydané

v samostatnom konaní stavebné povolenie na stavbu oporný múr na parcele č. X.

v k.ú. J. M. (rozhodnutie č. MK-07/08/212841-03/IV-Ka zo dňa 8.januára 2008, právoplatné

dňa 5.februára 2008), t.j. na jednom z pozemkov, na ktorých bola stavba „V. H. - rodinný

dom“ povolená.

Žalovaný zdôraznil, že nie je možné, aby sa spájalo a zamieňalo konanie o povolení

stavby s jej fyzickou realizáciou. Fyzická realizácia stavby nie je možná bez toho, aby bola

stavba povolená. Možné problémy, ktoré môžu vzniknúť pri fyzickej realizácii stavby

neznamenajú, že by stavebné povolenie nebolo vydané v súlade so stavebným zákonom.

Žalovaný v druhom rade M. Ž. podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozsudku krajského súdu a žiadal, aby odvolací

súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta, žalobca nemá právo na náhradu

5

trov konania, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v druhom rade náhradu trov konania do

troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa jeho názoru krajský súd

rozhodol nesprávne. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pričom napadnutý rozsudok je navyše zmätočný.

Uviedol, že skutkové a právne závery a správne uváženie krajského stavebného úradu

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú dostatočné a udržateľné a sú v medziach

a hľadiskách sledovaných stavebným zákonom.

Poukázal na skutočnosť, že na predmetnú stavbu vydalo Mesto Košice územné

rozhodnutie zo dňa 19.júna 2008, č. MK-08/216530-2/IV-Ka, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 24.júla 2008, pričom v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona sa územným rozhodnutím

určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie

stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

Stavebné povolenie organicky nadväzuje na územné rozhodnutie a stavebník si nie je

vedomý, že by akýmkoľvek spôsobom porušil podmienky určené v územnom rozhodnutí.

K záveru, či daná stavba môže byť umiestnená na danom mieste dospeli stavebné úrady

už v územnom konaní. Mesto Košice a Krajský stavebný úrad v Košiciach posúdili žiadosť

o vydanie stavebného povolenia v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 až 3 stavebného zákona.

Krajský súd nad rámec limitov, ktorými je pri prejednaní žaloby o preskúmanie zákonnosti

viazaný, dospel k záveru, že krajský stavebný úrad mal aplikovať správnu úvahu odlišným

spôsobom.

Taktiež podľa názoru žalovaného v druhom rade stavebný úrad nemôže

už v stavebnom konaní skúmať, a teda predvídať tie problémy, ktoré sa môžu objaviť

až pri fyzickom uskutočňovaní stavby, a ktoré majú byť riešené v realizačnom projekte.

Vyslovil pochybnosti o procesnej správnosti postupu krajského stavebného úradu

v odvolacom konaní. Krajský stavebný úrad v Košiciach v odvolacom konaní nesprávne

vyhodnotil, že odvolanie žalobcu je podané včas a skúmal odvolanie žalobcu (nesprávne)

aj po vecnej stránke a neodmietol ho ako podané oneskorene. Krajský súd rozhodol

nesprávne, keď okrem napadnutého rozhodnutia zrušil aj stavebné povolenie a rozhodol

o vrátení veci priamo prvostupňovému správnemu orgánu, Mestu Košice. Ak bolo odvolanie

6

žalobcu podané oneskorene, mal krajský súd rozhodnúť o vrátení veci krajskému stavebnému

úradu a nie Mesto Košice.

Žalobca navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho

názoru konajúci súd náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto

tiež správne vyhodnotil.

Poukázal na znenie ustanovenia § 39a ods.1 a 2 stavebného zákona a uviedol,

že účelom rozhodnutia o umiestnení stavby v žiadnom prípade nemôže byť stanovenie

podmienok jej uskutočnenia. Nie je tak zrejmé, prečo sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie

o umiestnení stavby, keď sám v stavebnom povolení doplnením bodu 6a deklaroval,

že vykonanie geologického prieskumu je otázkou stavebného konania, nie územného konania.

Práve doplnenie bodu 6a do stavebného povolenia bolo dôsledkom odvolania žalobcu voči

stavebnému povoleniu. Uskutočnením stavby dochádza k ohrozeniu majetku žalobcu

ako i jeho zdravia aj osobám s ním žijúcim, nakoľko už postavený oporný múr na pozemku

žalovaného v druhom rade ako aj oporný múr na pozemku žalobcu, ktorý však nikdy nebol

dimenzovaný na funkciu oporného múru, vykazuje značné praskliny pod vplyvom stavebných

prác, s ktorými sa v podstate ešte ani riadne nezačalo. Stavebné povolenie bolo vydané

v rozpore s ustanovením § 62 ods. 4 stavebného zákona, nakoľko stavebný úrad mal

preukázanú možnosť ohrozenia verejných záujmov chránených stavebným zákonom

a osobitnými predpismi vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Samotný

geologický prieskum nemôže byť záväznou podmienkou uskutočnenia stavby, avšak

len podkladom, z ktorého mal vychádzať žalovaný v prvom rade pri stanovení záväzných

podmienok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

bez nariadenia pojednávania podľa a

v spojení s veta prvá Občianskeho súdneho

poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v prvom a druhom rade je dôvodné.

Rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3, § 220 v spojení

7

s veta prvá . Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 24. novembra 2010 ( a v spojení s

ods. 1 veta prvá ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Za správne orgány sa považujú orgány štátnej správy, orgány

územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby,

ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych

orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie

aj jeho nečinnosť (ods. 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho

poriadku).

Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách

ustanovenia treba považovať také dôkazy, ktoré

vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu,

bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny

orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Podľa pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania

pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní

neriadil vyššie citovanými ustanoveniami upravujúcimi správne súdnictvo.

Ako bolo zistené z celého priebehu konania ako i z celého spisového materiálu

Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutím číslo: 2009/00256 zo dňa 16.februára 2009

zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Košice č. MK-08/222 327-04/IV-Ka zo dňa

20.októbra 2008 tak, že v časti „Na uskutočnenie stavby sa určujú tieto podmienky“ výroku

rozhodnutia za bod č. 6 dopĺňa „bod č. 6a, v súlade s ustanovením § 66 ods. 3 písm. a/ a c/

stavebného zákona, ktorý znie:

stavebník pred začatím uskutočňovania stavby predloží stavebnému úradu

výsledky geologického prieskumu a ak to vyplynie z jeho výsledkov, podrobnejšiu

dokumentáciu, ktorá je potrebná pre kontrolu dodržania podmienok určených

na vyhotovenie stavby“.

V bode č. 12 v texte, za slovom ....ustanovenia, dopĺňa „§ 45 v spojení s § 2 ods. 2“

vyhlášky MŽP SR č. ...

Ostatné časti rozhodnutia potvrdzuje.

Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný po oboznámení

sa s podkladmi pre rozhodnutie, z ktorých vychádzal prvostupňový správny orgán a obsahom

jeho rozhodnutia využil možnosť mu danú zákonom v ustanovení

o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“) a odvolaním napadnuté

rozhodnutie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Uvedené vyplýva z toho, že žalovaný po oboznámení sa s podkladmi predloženej

žiadosti o vydanie stavebného povolenia zistil, že z technickej správy dokumentácie

pre stavebné povolenie vyplýva, že na pozemku stavebníka sa v súčasnosti vykonáva

geologický prieskum, ktorý určí definitívny spôsob založenia stavby. V statickom posúdení

B.2 v časti 6.2 Základové konštrukcie sa uvádza, že základové konštrukcie je nutné

prehodnotiť (posúdiť) pri vypracovaní realizačného projektu na základe výsledkov

geologického prieskumu.

Ako uviedol žalovaný, predmetom povolenia je stavba obdĺžnikového tvaru

o rozmeroch 16,80 x 46,10m, ktorá výškovo kopíruje dané územie, terasovitý terén

a pozostáva z troch nadzemných podlaží. Statickým posúdením stavby bol poverený

9

zodpovedný projektant Ing. I. J., autorizovaný stavebný inžinier v odbore statika stavieb,

vzhľadom na vedomosti žalobcu o zaznamenaných zosuvoch pôdy v danej lokalite. V závere

posúdenia je uvedené, že pre realizáciu stavby je potrebné zpodrobniť statický výpočet

a predložiť realizačnú projektovú dokumentáciu.

Preverením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán

Krajský stavebný úrad v Košiciach zistil, že na stavbu vydal stavebný úrad územné

rozhodnutie č. MK-08/216-530-2/IV-Ka dňa 19. júna 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 24. júla 2008. Na základe námietok podaných žalobcom JUDr. M. K. stavebný úrad

prerušil stavebné konanie. Stavebník doplnil situáciu o projekt protipožiarnej bezpečnosti so

zakreslením rodinného domu na parcele č. X., kat. úz. J. M. a so správnym očíslovaním

parciel. Projekt protipožiarnej bezpečnosti (technická správa a výpočty) vypracoval

špecialista požiarnej ochrany – Ing. I. B., reg. č. X.. V technickej správe je posúdené, že

veľkosti požiarnych úsekov, požiarna odolnosť, únikové cesty a odstupové vzdialenosti

stavby vyhovujú požiadavkám príslušných STN. K uvedenému projektu bolo vydané kladné

stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach – č. ORHZ-

2239-4/2008 dňa 4. septembra 2008.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z predloženého statického

posudku, ktorý vypracoval autorizovaný stavebný inžinier Ing. I. J. vyplýva, že navrhovaná

stavba vyhovuje základným požiadavkám na stavby v zmysle § 43d ods. 1 písm. a/

stavebného zákona – mechanická odolnosť a stabilita stavby a spĺňa požiadavku spoľahlivosti

(t.j. bezpečnosti, použiteľnosti a trvanlivosti) v zmysle STN 73 0002. Stavebný úrad

zohľadnil skutočnosť, že projekt protipožiarnej bezpečnosti vypracoval špecialista požiarnej

ochrany a odsúhlasil ho príslušný dotknutý orgán. Vzhľadom k tomu považoval námietku za

neopodstatnenú.

Odvolací súd zastáva názor, že v odvolacom súdnom konaní boli medzi účastníkmi

konania sporné tie isté otázky ako v prvostupňovom súdnom konaní a v konaní

pred správnymi orgánmi, s výnimkou námietky žalobcu, týkajúcej sa požiadavky na stavbu

z hľadiska požiarnej bezpečnosti v zmysle § 43d ods. 3 písm. c/ stavebného zákona

a odstupových vzdialeností od posudzovaných požiarnych úsekov v zmysle § 6 ods. 1

vyhlášky č. , ktoré ako uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

„tieto boli posúdené podľa STN920201-4 s tým, že v požiarnom priestore stavby

10

sa nenachádzajú žiadne susedné objekty, ani posudzovaná stavba neleží v požiarne

nebezpečnom priestore iného objektu, čo potvrdzuje technická správa“. Žalobca odvolací

návrh nepodal, preto sa touto námietkou ďalej odvolací súd nezaoberal, nakoľko v odvolacom

konaní nebola sporná a krajským súdom bola posúdená ako nedôvodná.

Obsah žaloby podanej žalobcom je v podstate zhodný s obsahom odvolania, ktorý

žalobca podal ako účastník konania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.

Spornou bola otázka týkajúca sa neúplnosti skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi

ohľadom stability terénu vo vzťahu k plánovanej stavbe rodinného domu ako i právneho

posúdenia tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku krajského

súdu, pričom o správnosti skutkových zistení správnych orgánov a ich právneho posúdenia

nemal odvolací súd pochybnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní

napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že žalovaný sa náležite

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie o odvolaní náležite odôvodnil.

Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad

záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov

konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov

spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných

technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem

a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo

obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 3 písm. a/ stavebného zákona v záväzných podmienkach

uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí predloženie podrobnejšej dokumentácie

ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených

na vyhodnotenie stavby.

V záväzných podmienkach uskutočnenia stavby sa podľa potreby ďalej určí

predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov (§ 66 ods. 3 písm. c/

stavebného zákona).

11

Odvolací súd konštatuje, že stavebný úrad preskúmal žiadosť o stavebné povolenie

žiadateľa M. Ž. podanú dňa 25.júla 2008 o vydanie stavebného povolenia na stavbu „V. H. –

rodinný dom na parcele č. X.,X., kat. úz. J. M.“ z hľadísk uvedených v ustanoveniach § 62

ods. 1 a 3 stavebného zákona, a vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia stavebného zákona, vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú

podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných

technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu

a orientácie a správne posúdil, že predložená dokumentácia stavby spĺňa podmienky

územného rozhodnutia, spĺňa požiadavky týkajúce sa ochrany verejných záujmov,

predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a zodpovedá

všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a príslušným technickým normám.

Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie

stavebného úradu a doplnil podmienky uskutočňovania stavby o predloženie výsledkov

geologického prieskumu a v prípade nutnosti podrobnej dokumentácie zabezpečil stabilitu

územia ako aj bezpečnosť realizovanej stavby. Pokiaľ sa jedná o námietku týkajúcu sa

stability oporných múrov odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tieto boli predmetom

samostatného konania a povolenia.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Krajský stavebný úrad v Košiciach

tak urobil vzhľadom na okolnosti prípadu pretože zvážil, že je potrebné zabezpečiť právom

chránené záujmy účastníkov konania, nakoľko zistil, že z technickej správy dokumentácie

pre stavebné povolenie vyplynulo, že na pozemku stavebníka sa vykonáva geologický

prieskum, ktorý určí definitívny spôsob založenia stavby. Odvolací súd tak poukazuje práve

na vyššie citované ustanovenie § 66 ods. 3 písm. a/ a c/, v ktorých je uvedené, čo sa určí

v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby, t.j. podľa okolností prípadu.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že zákonné podmienky pre vydanie stavebného

povolenia boli jednoznačne splnené. Stavebník splnil podmienky územného rozhodnutia.

Až pri založení stavby, t.j. konkrétnom fyzickom budovaní jej základov je potrebné sledovať,

či budú stačiť navrhnuté základové konštrukcie, alebo ich bude potrebné spevniť. Skutočné

pomery v území i obavy vlastníka susednej nehnuteľnosti – žalobcu mali za následok,

že aj keď predmetné územie bolo geologicky posúdené, a z toho dôvodu je aj geologicky

ďalej sledované, bolo územie naďalej preverované a tým, aby bolo zabezpečené realizovanie

12

stavby tak, aby táto vyhovovala všeobecným technickým požiadavkám na stavby, ktoré

vyplývajú zo stavebného

Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver zhodne s názorom žalovaného udáva,

že nie je možné, aby sa spájalo a zmieňalo konanie o povolení stavby s jej fyzickou

realizáciou. Možné problémy, ktoré môžu vzniknúť pri fyzickej realizácii stavby

neznamenajú, že by stavebné povolenie nebolo vydané v súlade so stavebným zákonom.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako sú odvolací

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v prvom a druhom rade je dôvodné, a preto

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach pre nesprávne právne posúdenie veci zmenil

( ) a žalobu zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1

tak, že úspešnému žalovanému v druhom rade, ktorý mal

úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania vo výške vyplývajúcej zo spisu ku dňu

vyhlásenia rozhodnutia, t. j. vo výške 358,38 €. Výška náhrady trov konania bola určená

v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Výška náhrady trov konania bola určená:

- zo zaplatených súdnych poplatkov:

- zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 66,- €

1. z vyčíslenia trov právneho zastúpenia uvedeného v podaní žalovaného v druhom

rade zo dňa 24.novembra 2010:

prevzatie veci – 115,90 € (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky)

podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu – 115,90 € (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky v znení účinnom do 31.mája 2010)

režijný paušál – 2 x 6,95 € = 13,90 € (§ 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky),

DPH

13

Úspešnému žalovanému v prvom rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

zo zákona nemá nárok na ich náhradu a ani mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. novembra 2010

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová