Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 492/2011
PDF · 205.45 KB
No categories available
I. ÚS 492/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. februára 2012
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť J. Ž., Ž., zastúpenej JUDr. M. P., advokátka, s. r.
o., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 135/2002 a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 P 135/2002 b o l o p o r u š e n é .
2. J. Ž. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom
tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. J. Ž. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom
tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na
účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. P., advokátka, s. r. o, Ž., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšku sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 492/2011-13 zo 7. decembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Ž. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 P 135/2002.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že „04. 09. 2003... podala na Okresný
súd... návrh na začatie konania, ktorým som sa domáhala, aby súd dal za otca mal. A...
súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu mena a priezviska maloletého A... Konanie
prebieha na Okresnom súde v Žiline pod číslom 15 P 135/2002.
Dňa 28. 10. 2005 som návrh upravila a žiadala súd, aby dal za otca mal. A... súhlas
matke na podanie žiadosti o zmenu mena maloletého A... na: A...
Od 28. 10. 2005 Okresný súd v Žiline vo veci nekonal, termín na pojednávanie
nevytýčil a to napriek tomu, že ide o práva maloletého dieťaťa.
Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...
nakoľko súdne konanie prebieha už 10. rok, pričom neexistuje žiadna zložitosť veci ktorá by
ospravedlňovala takúto 10-ročnú dĺžku súdneho konania.
Ústavný súd SR nálezom zo dňa 26. 7. 2007 rozhodol, že Okresný súd Žilina v konaní
vedenom ako č. k. 15 P 135/2002 porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prikázal Okresnému súdu konať bez prieťahov...
Nakoľko okresný súd právoplatne nerozhodol v období dlhšom ako 10 rokov, pričom
ide oprava maloletého dieťaťa, obraciam sa s podnetom na Ústavný súd.“
3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal
tento nález:
„Základné právo J. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v
Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 135/2002 porušené bolo.
Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 135/2002 konať
bez zbytočných prieťahov.
J. Ž. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom
desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
advokátskej kancelárii JUDr. M. P., advokátka, s. r. o., Ž., vo výške 314,18 € na účet č...“
Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým,
že „Právna neistota, v ktorej sa mal. A. S... dlhodobo nachádza, mi spôsobuje nemateriálnu
ujmu, nakoľko meno človeka patrí medzi základne zložky duševnej integrity osobnosti.
Vzhľadom k tomu, že súd právoplatne nerozhodol počas obdobia desiatich rokov a predmet
sporu tvorí právo maloletého dieťaťa, žiadam mi priznať podľa zásad spravodlivosti s
prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia mojich práv primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.000 € za každý rok prieťahov, teda spolu 10.000 €.“.
4. Ústavný súd sa prieťahmi okresného súdu v predmetnom konaní už zaoberal
a nálezom č. k. IV. ÚS 72/07-36 z 26. júla 2007 sťažnosti sťažovateľky vyhovel, vyslovil
porušenie označených práv, prikázal okresnému súdu konať vo veci a priznal sťažovateľke
finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk a trovy konania. Podstatným pre terajšie
posudzovanie bolo obdobie po vydaní nálezu z 26. júla 2007.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 11. januára 2012 písomne vyjadril
predseda okresného súdu listom (sp. zn. 1 SprS 501/2011) a k jeho vyjadreniu zaujala
stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky. Predseda okresného súdu bez toho, aby
jednoznačne zaujal stanovisko k dôvodnosti sťažnosti, uviedol: „... predkladám vyjadrenie
zákonného sudcu, chronologický prehľad úkonov... s vyjadrením sudkyne sa stotožňujem,
preto ho považujte aj za stanovisko Okresného súdu...“ Zákonná sudkyňa sa vo svojom
vyjadrení obmedzila na uvedenie úkonov, ktoré vo veci vykonali po 20. septembri 2011
(sudkyni bol pridelený spis na prerokovanie a rozhodnutie dňa 20. septembra 2011, pozn.).
Právna zástupkyňa sťažovateľky na toto vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním
doručeným ústavnému súdu 1. februára 2012, v ktorom uviedla: „... z toho vyjadrenia je
zrejmá dlhodobá nečinnosť okresného súdu minimálne od mája 2007 až do septembra
2011.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy, dohovoru a listiny. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na
povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd
nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností
potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení
účastníkov konania, zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 P135/2002 a spisu ústavného súdu
vedeného pod sp. zn. IV. ÚS 72/07 ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav
predmetného konania po 26. júli 2007:
- 12. októbra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný súd
o predĺženie lehoty na 60 dní na predloženie požadovaných listín,
- 26. októbra 2011 okresný súd požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ž.,
aby v lehote 7 dní od doručenia listu vyčíslil výšku pracovnej odmeny, ktorá bola vyplácaná
odporcovi,
- 2. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu,
- 4. novembra 2011 okresný súd uskutočnil viacero dožiadaní, na ktoré mu následne
prišli odpovede,
- 30. novembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu
požadované doklady, zároveň mu oznámila novú adresu sťažovateľky a mal. A. v zahraničí:
Š.,
- 6. decembra 2011 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P., pracovisko S., doručil
okresnému súdu potvrdenie o poberaní dávok v hmotnej núdzi odporcom,
- 7. decembra 2011 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie vo veci,
- 4. januára 2012 okresný súd nariadil termín súdneho pojednávania na 8. február
2012.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obdobne podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... Podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná...
10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 135/2002 vo veci starostlivosti o mal.
dieťa došlo aj v čase po 26. júli 2007 k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené
v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa
rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
15. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo
pôvodne rozhodovanie súdu o privolenie zmeny mena, ale aj o výchove a výžive maloletého
dieťaťa, t. j. ide o existenčnú vec, o agendu starostlivosti súdu o maloletých, kde sa
predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu
(II. ÚS 2/01), aby bol naplnený účel súdneho konania. Uvedené okrem iného znamená, že
všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr.
I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že
posudzované konanie sa pôvodne začalo 16. októbra 2002, teda pred viac ako 11 a pol
rokom, prieťahy v tomto konaní už ústavný posudzoval (pozri bod 4), pričom ku dnešnému
dňu nie je právoplatne skončené.
16. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje,
že predmetom konania bol návrh na privolenie zmeny mena maloletého, ako aj návrh matky
na zvýšenie výživného na jeho výživu, teda po právnej stránke štandardná rodinno-právna
vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku predmetnej
veci možno tiež zaradiť za štandardnú v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti
všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zastáva názor, že
konanie vedené počas dlhodobého pobytu účastníka konania v inej krajine nepatrí
k skutkovo zložitým veciam.
17. Aj keď v správaní sťažovateľky ústavný súd v posudzovanom čase nezistil
skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom mali vplyv na vznik zbytočných prieťahov
v posudzovanom konaní, nemohol pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia
nezohľadniť skutočnosť, že sťažovateľka počas prebiehajúceho konania upravovala
a menila petit, čiastočne zobrala späť návrh na začatie konania o zmene priezviska mal.
dieťaťa (v dôsledku zmeny osobného stavu), namietala nedostatok právomoci slovenských
súdov či upresňovala svoju adresu vzhľadom na svoj i mal. dieťaťa dlhodobý pobyt
v zahraničí (Š., F.). Tieto skutočnosti „objektívne“ mali vplyv na časový priebeh
vykonávania úkonov okresného súdu a ich efektivitu.
18. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
o zmenu mena a starostlivosti súdu o maloleté dieťa, pričom zbytočné prieťahy v konaní
posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Napriek tomu, že
okresný súd nariaďoval súdne pojednávania, vykonával úkony spojené s prerokovaním veci,
zabezpečoval listinné dôkazy, jeho konanie bolo nekoncentrované a neefektívne a v merite
veci ani raz nerozhodol, a to napriek tomu, že prieťahy v konaní okresného súdu už ústavný
súd posudzoval a tieto aj v čase do 26. júla 2007 zistil (pozri bod 4).
19. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj
zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd
konštatoval zjavnú nečinnosť okresného súdu po náleze z 26. júla 2007 až do 5. októbra
2011 (keď požiadal Okresný súd Bratislava III o zaslanie spisu) v trvaní viac ako štyri a pol
roka.
20. Ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 P 135/2002 aj po prijatí nálezu sp. zn. IV. ÚS 72/07 (26. júla 2007)
dochádzalo k prieťahom v posudzovanom konaní, čím došlo u sťažovateľky k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými
okolnosťami tohto prípadu.
21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, obdobne čl. 38 ods. 2 listiny, resp. práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
22. Ústavný súd neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, tak ako
požadovala sťažovateľka v petite svojej sťažnosti, lebo už tak urobil vo veci sp. zn.
IV. ÚS 72/07. Preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel tak, ako to je uvedené v bode
4 výroku.
23. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
z dôvodov uvedených v bode 3 in fine. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd
dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky
považuje za primerané v sume 3 000 € (bod 2 výroku). Nad uvedený rozsah teda ústavný
súd návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku).
24. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala dva
úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti
16. novembra 2011 (zaujatie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 30. januára 2012
nespĺňalo ústavnoprávnu dimenziu, pozn.).
26. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty.
Advokátka vykonala v roku 2011 dva úkony právnej pomoci. Za jeden právny úkon
vykonaný v roku 2011 patrí advokátke odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j.
123,50 € a režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH, teda spolu 157,09 €. Celková odmena
advokátke za právne zastúpenie pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x
paušálna náhrada) predstavuje sumu včítane DPH 314,18 €, ktorú je okresný súd povinný
zaplatiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s
§ 149 OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2012