Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 492/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. februára 2012

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť J. Ž., Ž., zastúpenej JUDr. M. P., advokátka, s. r.

o., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é .

2. J. Ž. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. Ž. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom

tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na

účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. P., advokátka, s. r. o, Ž., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšku sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 zo 7. decembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Ž. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že „04. 09. 2003... podala na Okresný

súd... návrh na začatie konania, ktorým som sa domáhala, aby súd dal za otca mal. A...

súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu mena a priezviska maloletého A... Konanie

prebieha na Okresnom súde v Žiline pod číslom 15 .

Dňa 28. 10. 2005 som návrh upravila a žiadala súd, aby dal za otca mal. A... súhlas

matke na podanie žiadosti o zmenu mena maloletého A... na: A...

Od 28. 10. 2005 Okresný súd v Žiline vo veci nekonal, termín na pojednávanie

nevytýčil a to napriek tomu, že ide o práva maloletého dieťaťa.

Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

nakoľko súdne konanie prebieha už 10. rok, pričom neexistuje žiadna zložitosť veci ktorá by

ospravedlňovala takúto 10-ročnú dĺžku súdneho konania.

Ústavný súd SR nálezom zo dňa 26. 7. 2007 rozhodol, že Okresný súd Žilina v konaní

vedenom ako č. k. porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a prikázal Okresnému súdu konať bez prieťahov...

Nakoľko okresný súd právoplatne nerozhodol v období dlhšom ako 10 rokov, pričom

ide oprava maloletého dieťaťa, obraciam sa s podnetom na Ústavný súd.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal

tento nález:

„Základné právo J. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.

48 ods. 2 , v Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v

Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

J. Ž. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

advokátskej kancelárii JUDr. M. P., advokátka, s. r. o., Ž., vo výške 314,18 € na účet č...“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým,

že „Právna neistota, v ktorej sa mal. A. S... dlhodobo nachádza, mi spôsobuje nemateriálnu

ujmu, nakoľko meno človeka patrí medzi základne zložky duševnej integrity osobnosti.

Vzhľadom k tomu, že súd právoplatne nerozhodol počas obdobia desiatich rokov a predmet

sporu tvorí právo maloletého dieťaťa, žiadam mi priznať podľa zásad spravodlivosti s

prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia mojich práv primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1.000 € za každý rok prieťahov, teda spolu 10.000 €.“.

4. Ústavný súd sa prieťahmi okresného súdu v predmetnom konaní už zaoberal

a nálezom č. k. -36 z 26. júla 2007 sťažnosti sťažovateľky vyhovel, vyslovil

porušenie označených práv, prikázal okresnému súdu konať vo veci a priznal sťažovateľke

finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk a trovy konania. Podstatným pre terajšie

posudzovanie bolo obdobie po vydaní nálezu z 26. júla 2007.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 11. januára 2012 písomne vyjadril

predseda okresného súdu listom (sp. zn. ) a k jeho vyjadreniu zaujala

stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky. Predseda okresného súdu bez toho, aby

jednoznačne zaujal stanovisko k dôvodnosti sťažnosti, uviedol: „... predkladám vyjadrenie

zákonného sudcu, chronologický prehľad úkonov... s vyjadrením sudkyne sa stotožňujem,

preto ho považujte aj za stanovisko Okresného súdu...“ Zákonná sudkyňa sa vo svojom

vyjadrení obmedzila na uvedenie úkonov, ktoré vo veci vykonali po 20. septembri 2011

(sudkyni bol pridelený spis na prerokovanie a rozhodnutie dňa 20. septembra 2011, pozn.).

Právna zástupkyňa sťažovateľky na toto vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním

doručeným ústavnému súdu 1. februára 2012, v ktorom uviedla: „... z toho vyjadrenia je

zrejmá dlhodobá nečinnosť okresného súdu minimálne od mája 2007 až do septembra

2011.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov , dohovoru a listiny. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na

povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd

nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností

potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení

účastníkov konania, zo spisu okresného súdu sp. zn. a spisu ústavného súdu

vedeného pod sp. zn. ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav

predmetného konania po 26. júli 2007:

- 12. októbra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný súd

o predĺženie lehoty na 60 dní na predloženie požadovaných listín,

- 26. októbra 2011 okresný súd požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ž.,

aby v lehote 7 dní od doručenia listu vyčíslil výšku pracovnej odmeny, ktorá bola vyplácaná

odporcovi,

- 2. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu,

- 4. novembra 2011 okresný súd uskutočnil viacero dožiadaní, na ktoré mu následne

prišli odpovede,

- 30. novembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu

požadované doklady, zároveň mu oznámila novú adresu sťažovateľky a mal. A. v zahraničí:

Š.,

- 6. decembra 2011 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P., pracovisko S., doručil

okresnému súdu potvrdenie o poberaní dávok v hmotnej núdzi odporcom,

- 7. decembra 2011 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie vo veci,

- 4. januára 2012 okresný súd nariadil termín súdneho pojednávania na 8. február

2012.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa a obdobne podľa listiny každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... Podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci starostlivosti o mal.

dieťa došlo aj v čase po 26. júli 2007 k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

15. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

pôvodne rozhodovanie súdu o privolenie zmeny mena, ale aj o výchove a výžive maloletého

dieťaťa, t. j. ide o existenčnú vec, o agendu starostlivosti súdu o maloletých, kde sa

predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu

(), aby bol naplnený účel súdneho konania. Uvedené okrem iného znamená, že

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a skončená ( a ) a aby sa čo najskôr odstránil

stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr.

, , ). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že

posudzované konanie sa pôvodne začalo 16. októbra 2002, teda pred viac ako 11 a pol

rokom, prieťahy v tomto konaní už ústavný posudzoval (pozri bod 4), pričom ku dnešnému

dňu nie je právoplatne skončené.

16. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania bol návrh na privolenie zmeny mena maloletého, ako aj návrh matky

na zvýšenie výživného na jeho výživu, teda po právnej stránke štandardná rodinno-právna

vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku predmetnej

veci možno tiež zaradiť za štandardnú v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti

všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zastáva názor, že

konanie vedené počas dlhodobého pobytu účastníka konania v inej krajine nepatrí

k skutkovo zložitým veciam.

17. Aj keď v správaní sťažovateľky ústavný súd v posudzovanom čase nezistil

skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom mali vplyv na vznik zbytočných prieťahov

v posudzovanom konaní, nemohol pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia

nezohľadniť skutočnosť, že sťažovateľka počas prebiehajúceho konania upravovala

a menila petit, čiastočne zobrala späť návrh na začatie konania o zmene priezviska mal.

dieťaťa (v dôsledku zmeny osobného stavu), namietala nedostatok právomoci slovenských

súdov či upresňovala svoju adresu vzhľadom na svoj i mal. dieťaťa dlhodobý pobyt

v zahraničí (Š., F.). Tieto skutočnosti „objektívne“ mali vplyv na časový priebeh

vykonávania úkonov okresného súdu a ich efektivitu.

18. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

o zmenu mena a starostlivosti súdu o maloleté dieťa, pričom zbytočné prieťahy v konaní

posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Napriek tomu, že

okresný súd nariaďoval súdne pojednávania, vykonával úkony spojené s prerokovaním veci,

zabezpečoval listinné dôkazy, jeho konanie bolo nekoncentrované a neefektívne a v merite

veci ani raz nerozhodol, a to napriek tomu, že prieťahy v konaní okresného súdu už ústavný

súd posudzoval a tieto aj v čase do 26. júla 2007 zistil (pozri bod 4).

19. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj

zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatoval zjavnú nečinnosť okresného súdu po náleze z 26. júla 2007 až do 5. októbra

2011 (keď požiadal Okresný súd Bratislava III o zaslanie spisu) v trvaní viac ako štyri a pol

roka.

20. Ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. aj po prijatí nálezu sp. zn. (26. júla 2007)

dochádzalo k prieťahom v posudzovanom konaní, čím došlo u sťažovateľky k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými

okolnosťami tohto prípadu.

21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , obdobne listiny, resp. práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

22. Ústavný súd neprikázal okresnému súdu podľa a podľa

ods. 3 písm. a) konať vo veci bez zbytočných prieťahov, tak ako

požadovala sťažovateľka v petite svojej sťažnosti, lebo už tak urobil vo veci sp. zn.

. Preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel tak, ako to je uvedené v bode

4 výroku.

23. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

z dôvodov uvedených v bode 3 in fine. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd

dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky

považuje za primerané v sume 3 000 € (bod 2 výroku). Nad uvedený rozsah teda ústavný

súd návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku).

24. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

25. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala dva

úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

16. novembra 2011 (zaujatie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 30. januára 2012

nespĺňalo ústavnoprávnu dimenziu, pozn.).

26. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty.

Advokátka vykonala v roku 2011 dva úkony právnej pomoci. Za jeden právny úkon

vykonaný v roku 2011 patrí advokátke odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j.

123,50 € a režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH, teda spolu 157,09 €. Celková odmena

advokátke za právne zastúpenie pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x

paušálna náhrada) predstavuje sumu včítane DPH 314,18 €, ktorú je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľky ( v spojení s

). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2012