Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 98/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012

prerokoval podanie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. -80, Nobs 144/2011 z 2. novembra 2011, označené

ako „námietka predpojatosti voči sudom Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr.

Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci

vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

11. novembra 2011 doručené podanie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) sp. zn. -80,

Nobs 144/2011 z 2. novembra 2011, označené ako „námietka predpojatosti voči sudom

Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile

Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci sťažnosti spoločnosti S., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. . Sťažovateľka v tomto konaní namieta

porušenie základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

zo 16. decembra 2009.

2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri najvyššieho

súdu a navrhovateľ, označený aj ako zástupca predsedu najvyššieho súdu, nebol pod

návrhom podpísaný (na návrhu je iba podpis „H. F.“ overujúci „Za správnosť

vyhotovenia“).

3. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi (ktorý

je spravodajca vo veci sp. zn. ) navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že

«sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril k odbornosti

a kvalifikovanosti JUDr. Štefana Harabina – najmä v súvislosti s legitimitou zastávania

funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z mnohých jeho vyjadrení je

možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že

„spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme

autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe S.

uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní

svojich výhrad osobitnému úradníkovi O. Harabina možno odvolať aj podľa platného

právneho stavu a bude to aj v súlade s SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj moje

osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas

svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola

vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto názoru som dospel na základe

činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom

Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej

inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov. Čo,

samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba

mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“».

4. Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti

voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia

opozitného vóta vyjadrovala aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby

Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach

spochybňuje moju odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že

JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných

odborných schopnostiach a morálnych hodnotách.“.

5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ

v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi

IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána

Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka

s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní,

teda aj k osobe JUDr. Štefana Harabina a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už

nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje

pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

6. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011

až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

II.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

8. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na

neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už

o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2011 (platného v rozhodnom čase, pozn.)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

11. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej

navrhovateľom (pozri bod 3) uviedol: «... Ako som už uviedol, JUDr. Štefan Harabin svoje

námietky predpojatosti proti mojej osobe odôvodňuje v zásade identickým spôsobom ako

v iných veciach vedených ústavným súdom (sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. )... Vo všetkých uvedených veciach som na

ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré

v podrobnostiach odkazujem aj v týchto prípadoch. Pre ilustráciu uvádzam podstatné časti

môjho vyjadrenia k námietke uplatnenej v konaní vedenom pod sp. zn. ...

V súvislosti s mojím názorom, že námietka predpojatosti uplatnená JUDr. Štefanom

Harabinom je nedôvodná, považujem za vhodné poukázať na § 14 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku... v spojení s ..., ktoré treba

podľa môjho názoru vzhľadom na § 31a zákona... o ústavnom súde... ako aj podstatu a účel

citovanej časti , primerane uplatniť aj na

posúdenie námietky predpojatosti vznesenej v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podstata a účel citovanej časti totiž podľa

môjho názoru spočíva v požiadavke vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka

konania, ktorý zaujatosť tohto sudcu namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa

vyjadrovali v minulosti, a ktoré nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola

námietka zaujatosti vznesená, zakladali dôvod na vylúčenie sudcu z rozhodovania

predmetnej veci.

Zároveň považujem za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvody, ktoré

JUDr. Štefan Harabin uvádza ako dôvody mojej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn.

(a tiež vo veci ), v konečnom dôsledku spochybňujú kontrolnú

právomoc Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), na ktorej

realizácii som sa v rozhodnom čase podieľal ako poslanec a predseda jej ústavnoprávneho

výboru vo vzťahu k výkonu štátnej správy na najvyššom súde, za ktorý v tomto období

zodpovedal JUDr. Štefan Harabin, ako vtedajší predseda najvyššieho súdu.

Dôvody, pre ktoré mám byť vylúčený z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

(a tiež vo veci ), uvádzané JUDr. Štefanom Harabinom,

zasahujú podľa môjho názoru aj do (ďalej len „“)

garantovaného práva poslancov národnej rady vyjadreného v jeho čl. 78 ods. 1

(nestíhateľnosť za výroky pri výkone funkcie poslanca), aj keď uznávam, že ide o výklad

extenzívny, ale pritom zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia . Rovnako

tak považujem dôvody mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Štefanom Harabinom aj ako

neprimeraný zásah do článkom 26 garantovanej slobody prejavu ako základného

politického práva, ktoré v podmienkach parlamentnej demokracie požíva zvýšenú ochranu

zvlášť vo vzťahu k poslancom parlamentu ... Na rozdiel od námietok uplatnených JUDr.

Štefanom Harabinom v iných veciach považujem vo vzťahu k aktuálnym námietkam

predpojatosti za potrebné navyše uviesť, že v sťažnostiach vedených pod sp. zn. Rvp

264/2011, sp. zn. a sp. zn. nie je menovaný účastníkom (ani

vedľajším účastníkom) sťažnosťami napadnutých súdnych konaní, resp. súdnych rozhodnutí,

t. j. je na nich len „pracovne zainteresovaný“, keďže ich neuplatňuje osobne, ale len

z pozície štatutárneho orgánu (predsedu) najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti

smerujú. Táto skutočnosť len posilňuje moje tvrdenie, že ide o také námietky predpojatosti,

ktoré sú zjavne neodôvodnené. Za daných okolností by v prípade môjho vylúčenia

z rozhodovania v uvedených veciach nastal stav, keď by som sa ako sudca ústavného súdu

v budúcnosti nemohol zúčastňovať rozhodovania žiadnej veci, v ktorej je najvyšší súd

účastníkom konania.»

12. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej

navrhovateľom (pozri bod 4) uviedla: „Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade

k obdobnej námietke JUDr. Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe

opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti, pri

ktorej predseda najvyššieho súdu používa ako dôkaz rozhodnutie orgánu verejnej moci,

ktorému pripisuje znak subjektívnosti, nemá opodstatnenosť. Považovať rozhodnutie orgánu

verejnej moci, s ktorým účastník, resp. vedľajší účastník konania nesúhlasí, len z tohto

dôvodu, za subjektívne hodnotenie jeho odbornosti a kvalifikovanosti, je principiálnym

popretím zmyslu nezávislého a nestranného rozhodovania každého súdu a akceptovania

súdnych rozhodnutí vo všeobecnosti. Napokon, v rozhodnutí označenom predsedom

najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odbornosti a kvalifikovanosti, na ktoré

poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa

o tom môže presvedčiť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám predsedu najvyššieho súdu nikdy

nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument

mojej predpojatosti voči jeho osobe. Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda

najvyššieho súdu v súvislosti s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku

tajného hlasovania jednotlivých členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda

najvyššieho súdu využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra)

a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči

nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako členka

IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom

najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená

rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“

13. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom

vyjadrení uviedol: „Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, pre

ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah

k predmetnej veci, jeho účastníkom, ani k ich zástupcom), necítim sa byť predpojatý vo veci

a rozhodovať o nej.

K menovaným vzneseným námietkam v časti týkajúcej sa mojej osoby uvádzam, že

ním namietaný nadštandardný pracovný kolegiálny vzťah voči ostatným členom senátu

IV. ÚS nemôže podľa môjho názoru predstavovať relevantný dôvod na vylúčenie z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vo veci a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodiť, že by bol

spôsobilý ovplyvniť moje nestranné rozhodovanie.“

14. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ).

15. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľky smeruje proti rozsudku

najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. decembra 2009. Uvedenú vec v rámci

odvolacieho konania prejednal a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený odvolací

senát. Tomuto predsedala sudkyňa JUDr. A. P. a ďalšími členmi senátu boli JUDr. V. P. a

JUDr. Š. Š. (jeho členom nebol predseda najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabin, pozn.).

Predmetom rozhodovacej činnosti tohto odvolacieho senátu najvyššieho súdu bolo

preskúmanie odvolania sťažovateľky v konaní žalobcu – S. Ž., proti žalovanej

(sťažovateľke) v spore o zaplatenie istiny s príslušenstvom.

16. Z tohto pohľadu (bod 15) je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“

(navyše nie dostatočne identifikovaného, pozri bod 2) podať námietku predpojatosti voči

vec prejednávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. ,

najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu najvyššieho

súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn.

, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú (pozri body 3, 4 a 5), je

prima facie iné/slabšie ako je postavenie vec prejednávajúceho odvolacieho senátu

(o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konania pred

všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť

námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom),

ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu

najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného

konania, nebol ani členom odvolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na

také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou

sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci

ústavného prieskumu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. decembra

2009.

17. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ).

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,

Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2012