Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 128/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. Z., S., zastúpenej advokátkou JUDr. B. P., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. Z. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2011 doručená sťažnosť Ing. A. Z. (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta

prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom podľa zistenia ústavného súdu

predmetné konanie je t. č. vedené pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Na základe návrhu na vyporiadanie BSM podaného na Okresný súd Bratislava II sa

začalo pod sp. zn. v roku 2008 konanie o vyporiadanie BSM bývalých

manželov Z. V tomto konaní bola sťažovateľka navrhovateľkou a jej bývalý manžel Ing. J. Z.

odporcom.

Spis v predmetnej veci je vedený na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.

.

Návrh na vyporiadanie BSM bol podaný na Okresný súd Bratislava II dňa

11. 7. 2008, tam mu bola pridelená spisová značka . Dňa 21. 7. 2008 bola

navrhovateľke doručená zo súdu výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2 000 Sk.

Tento poplatok navrhovateľka nezaplatila a súd predmetnú vec dňa 10. 9. 2008 uznesením

č. k. -58 zastavil. Navrhovateľka ale súdny poplatok dodatočne zaplatila dňa

17. 9. 2008... Toto konanie navrhovateľky bolo spôsobené jej predošlou právnou

zástupkyňou, ktorá ju nesprávne a neskoro informovala o priebehu konania, s doručenými

písomnosťami ju oboznamovala oneskorene. Navrhovateľka nebola s jej prácou spokojná,

preto jej vypovedala plnú moc a obrátila sa na moju advokátsku kanceláriu. Zdržanie

spôsobené nezaplatením súdneho poplatku trvalo 2 mesiace.

K 1. 1. 2008 vznikol Okresný súd Pezinok a dňa 14. 11. 2008 bol predošlej právnej

zástupkyni navrhovateľky doručený list z Okresného súdu BA II zo dňa 6. 11. 2008,

v ktorom jej bolo oznámené, že na základe , postupuje vec na Okresný

súd Pezinok s poukazom na , keďže posledné spoločné bydlisko

manželov bolo v Senci (t. j. v obvode OS Pezinok) a s poukazom na čl. 18 inštrukcie MS SR

a o zmene sústavy súdov a prechod miestnej

príslušnosti. Na Okresnom súde Pezinok bola predmetnej veci pridelená spis. značka

.

Voči tomuto postupu podala navrhovateľka námietku a nasledoval spor o miestnu

príslušnosť medzi Okresným súdom BA II a Okresným súdom Pezinok, ktorý skončil dňa

29. 1. 2009 uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -68. Krajský súd

týmto uznesením rozhodol, že miestne príslušným pre toto konanie je Okresný súd BA II.

Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave s hore uvedenou značkou postúpil

Okresný súd Pezinok predmetnú vec Okresnému súdu BA II dňa 10. 5. 2011.

Od tej doby je predmetná vec znova na Okresnom súde BA II.“

Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že právna zástupkyňa v jej mene podala

okresnému súdu 12. septembra 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola adresovaná

„sudkyni OS BA II JUDr. K. F., poverenej plniť úlohy predsedu súdu podľa § 35 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“,

pričom na uvedenú sťažnosť nedostala odpoveď.

Keďže napadnuté konanie „trvá viac než tri roky“ a právna neistota sťažovateľky

dosiaľ nebola odstránená, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sťažovateľka požaduje, aby ústavný

súd prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a aby jej

priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Zákon

o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej

veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu

veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním

sťažností zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ako už bolo uvedené, sťažovateľka v sťažnosti okrem iného poukázala na to, že

prostredníctvom právnej zástupkyne podala 12. septembra 2011 okresnému súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní, pričom sťažnosť adresovala „sudkyni OS BA II JUDr. K. F.,

poverenej plniť úlohy predsedu súdu podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“.

Ústavný súd konštatuje, že fotokópia sťažnosti na prieťahy v konaní z 12. septembra

2011 a ani fotokópia podacieho lístka doporučenej zásielky, ktoré boli ako prílohy pripojené

k sťažnosti uplatnenej na ústavnom súde, tvrdenie sťažovateľky o adresovaní sťažnosti

na prieťahy JUDr. F. neosvedčili a nevyplýva z nich, že by predmetná sťažnosť bola

adresovaná menovanej sudkyni, poverenej plniť úlohy predsedu súdu. V tejto súvislosti je

potrebné prihliadnuť aj na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu k sťažnosti doručené

ústavnému súdu 20. februára 2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že predmetná sťažnosť

nebola zaevidovaná do Spr registra ani nebola predložená na vybavenie predsedovi súdu

a 16. septembra 2011 bola založená do súdneho spisu.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že postupom sťažovateľky

v okolnostiach danej veci nebola účinne splnená požiadavka namietania prieťahov v konaní

na orgáne štátnej správy súdov nahradzujúca sťažnosť orgánu štátnej správy súdu podľa

zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd zdôrazňuje, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (m. m. ).

Uvedené závery majú oporu aj v doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu,

súčasťou ktorej je právny názor, že prostriedok nápravy, s ktorým sa ako právny účinok

nespája priame odstránenie opodstatnene namietnutého porušenia základného práva alebo

slobody, nemá povahu účinného právneho prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, teda takého právneho prostriedku, ktorý musí sťažovateľka vyčerpať skôr,

ako sa v konaní pred ústavným súdom môže uchádzať o ochranu svojich práv podľa čl. 127

(m. m. , ).

Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu niet

dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti riadne uplatnenej podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch neumožnilo v danej veci účinnú ochranu základného práva sťažovateľky

priznaného jej podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd v uvedenej súvislosti ďalej zdôrazňuje, že z § 63 ods. 1 zákona o súdoch

jednoznačne vyplýva, že sťažnosti uplatnené podľa § 62 ods. 1 tohto zákona vybavuje

predseda príslušného súdu, ktorý je ako jediný orgánom disponujúcim právomocou

meritórne vybavovať podané sťažnosti.

Keďže sťažovateľka v okolnostiach danej veci napriek tomu, že v konaní pred

okresným súdom bola kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu riadne neuplatnila a keďže

ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by k nesplneniu podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

Ústavný súd napokon dodáva, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní

12. septembra 2011, z čoho v zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že

aj prípade, že by bola adresovaná orgánu štátnej správy súdu, musel by ju ústavný súd

odmietnuť, pretože by ju zrejme posúdil ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať

účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola predsedníčke okresného súdu

poskytnutá primeraná („rozumná lehota“) na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom

vo veci samej (m. m. , , , ). Ústavný

súd stabilne judikuje, že po podaní sťažnosti podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch

je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou

činnosťou (, , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia poukazuje na to, že z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu k sťažnosti vyplýva, že okresný súd nariadil na 7. marec 2012 termín

pojednávania (pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 30. apríl 2012), teda začal

vo veci konať, a navyše, predsedníčka okresného súdu taktiež uviedla, že „vec bude

primárne sledovať v pravidelných 2-mesačných intervaloch“, čím je daný predpoklad

bezprieťahového konania do budúcnosti.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012