Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 128/2012
PDF · 200.86 KB
No categories available
IV. ÚS 128/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. Z., S., zastúpenej advokátkou JUDr. B. P., B.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
58 C/68/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C/177/2008) a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. A. Z. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra
2011 doručená sťažnosť Ing. A. Z. (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/177/2008. Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta
prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/177/2008, pričom podľa zistenia ústavného súdu
predmetné konanie je t. č. vedené pod sp. zn. 58 C/68/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:
„Na základe návrhu na vyporiadanie BSM podaného na Okresný súd Bratislava II sa
začalo pod sp. zn. 8 C/177/2008 v roku 2008 konanie o vyporiadanie BSM bývalých
manželov Z. V tomto konaní bola sťažovateľka navrhovateľkou a jej bývalý manžel Ing. J. Z.
odporcom.
Spis v predmetnej veci je vedený na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.
Návrh na vyporiadanie BSM bol podaný na Okresný súd Bratislava II dňa
11. 7. 2008, tam mu bola pridelená spisová značka 8 C/177/2008. Dňa 21. 7. 2008 bola
navrhovateľke doručená zo súdu výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2 000 Sk.
Tento poplatok navrhovateľka nezaplatila a súd predmetnú vec dňa 10. 9. 2008 uznesením
č. k. 8 C/177/2008-58 zastavil. Navrhovateľka ale súdny poplatok dodatočne zaplatila dňa
17. 9. 2008... Toto konanie navrhovateľky bolo spôsobené jej predošlou právnou
zástupkyňou, ktorá ju nesprávne a neskoro informovala o priebehu konania, s doručenými
písomnosťami ju oboznamovala oneskorene. Navrhovateľka nebola s jej prácou spokojná,
preto jej vypovedala plnú moc a obrátila sa na moju advokátsku kanceláriu. Zdržanie
spôsobené nezaplatením súdneho poplatku trvalo 2 mesiace.
K 1. 1. 2008 vznikol Okresný súd Pezinok a dňa 14. 11. 2008 bol predošlej právnej
zástupkyni navrhovateľky doručený list z Okresného súdu BA II zo dňa 6. 11. 2008,
v ktorom jej bolo oznámené, že na základe § 105 ods. 1, 2 OSP postupuje vec na Okresný
súd Pezinok s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b) OSP, keďže posledné spoločné bydlisko
manželov bolo v Senci (t. j. v obvode OS Pezinok) a s poukazom na čl. 18 inštrukcie MS SR
čl. 182007 a § 18b zákona č. 371/2004 Z. z. o zmene sústavy súdov a prechod miestnej
príslušnosti. Na Okresnom súde Pezinok bola predmetnej veci pridelená spis. značka
Voči tomuto postupu podala navrhovateľka námietku a nasledoval spor o miestnu
príslušnosť medzi Okresným súdom BA II a Okresným súdom Pezinok, ktorý skončil dňa
29. 1. 2009 uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 NcC 1/2009-68. Krajský súd
týmto uznesením rozhodol, že miestne príslušným pre toto konanie je Okresný súd BA II.
Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave s hore uvedenou značkou postúpil
Okresný súd Pezinok predmetnú vec Okresnému súdu BA II dňa 10. 5. 2011.
Od tej doby je predmetná vec znova na Okresnom súde BA II.“
Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že právna zástupkyňa v jej mene podala
okresnému súdu 12. septembra 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola adresovaná
„sudkyni OS BA II JUDr. K. F., poverenej plniť úlohy predsedu súdu podľa § 35 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“,
pričom na uvedenú sťažnosť nedostala odpoveď.
Keďže napadnuté konanie „trvá viac než tri roky“ a právna neistota sťažovateľky
dosiaľ nebola odstránená, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sťažovateľka požaduje, aby ústavný
súd prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a aby jej
priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Zákon
o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej
veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti.“.
Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním
sťažností zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ako už bolo uvedené, sťažovateľka v sťažnosti okrem iného poukázala na to, že
prostredníctvom právnej zástupkyne podala 12. septembra 2011 okresnému súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní, pričom sťažnosť adresovala „sudkyni OS BA II JUDr. K. F.,
poverenej plniť úlohy predsedu súdu podľa § 35 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“.
Ústavný súd konštatuje, že fotokópia sťažnosti na prieťahy v konaní z 12. septembra
2011 a ani fotokópia podacieho lístka doporučenej zásielky, ktoré boli ako prílohy pripojené
k sťažnosti uplatnenej na ústavnom súde, tvrdenie sťažovateľky o adresovaní sťažnosti
na prieťahy JUDr. F. neosvedčili a nevyplýva z nich, že by predmetná sťažnosť bola
adresovaná menovanej sudkyni, poverenej plniť úlohy predsedu súdu. V tejto súvislosti je
potrebné prihliadnuť aj na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu k sťažnosti doručené
ústavnému súdu 20. februára 2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že predmetná sťažnosť
nebola zaevidovaná do Spr registra ani nebola predložená na vybavenie predsedovi súdu
a 16. septembra 2011 bola založená do súdneho spisu.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že postupom sťažovateľky
v okolnostiach danej veci nebola účinne splnená požiadavka namietania prieťahov v konaní
na orgáne štátnej správy súdov nahradzujúca sťažnosť orgánu štátnej správy súdu podľa
zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd zdôrazňuje, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (m. m. III. ÚS 44/03).
Uvedené závery majú oporu aj v doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu,
súčasťou ktorej je právny názor, že prostriedok nápravy, s ktorým sa ako právny účinok
nespája priame odstránenie opodstatnene namietnutého porušenia základného práva alebo
slobody, nemá povahu účinného právneho prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde, teda takého právneho prostriedku, ktorý musí sťažovateľka vyčerpať skôr,
ako sa v konaní pred ústavným súdom môže uchádzať o ochranu svojich práv podľa čl. 127
ústavy (m. m. II. ÚS 34/99, III. ÚS 146/03).
Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03,
II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu niet
dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti riadne uplatnenej podľa § 62 a nasl. zákona
o súdoch neumožnilo v danej veci účinnú ochranu základného práva sťažovateľky
priznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd v uvedenej súvislosti ďalej zdôrazňuje, že z § 63 ods. 1 zákona o súdoch
jednoznačne vyplýva, že sťažnosti uplatnené podľa § 62 ods. 1 tohto zákona vybavuje
predseda príslušného súdu, ktorý je ako jediný orgánom disponujúcim právomocou
meritórne vybavovať podané sťažnosti.
Keďže sťažovateľka v okolnostiach danej veci napriek tomu, že v konaní pred
okresným súdom bola kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy podľa § 62
a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu riadne neuplatnila a keďže
ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by k nesplneniu podmienky
prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany
sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Ústavný súd napokon dodáva, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní
12. septembra 2011, z čoho v zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že
aj prípade, že by bola adresovaná orgánu štátnej správy súdu, musel by ju ústavný súd
odmietnuť, pretože by ju zrejme posúdil ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať
účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola predsedníčke okresného súdu
poskytnutá primeraná („rozumná lehota“) na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom
vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08). Ústavný
súd stabilne judikuje, že po podaní sťažnosti podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch
je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom
nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
Ústavný súd nad rámec odôvodnenia poukazuje na to, že z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu k sťažnosti vyplýva, že okresný súd nariadil na 7. marec 2012 termín
pojednávania (pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 30. apríl 2012), teda začal
vo veci konať, a navyše, predsedníčka okresného súdu taktiež uviedla, že „vec bude
primárne sledovať v pravidelných 2-mesačných intervaloch“, čím je daný predpoklad
bezprieťahového konania do budúcnosti.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2012