Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 15/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátom

JUDr. Š. S., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“)].

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že 29. októbra 2010 podala

„na Okresnom súde Bratislava I... žalobu na zaplatenie 76.045,72 EUR spolu

s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania

s príslušenstvom podľa proti odporcovi A., s. r. o..., o plnenie

v súvislosti s nezaplatenými faktúrami za služby, ktoré boli vykonané tejto spoločnosti

(strážne služby).

Vec je vedená na Okresnom súde Bratislava 1... pod spisovou značkou:

28 a v súčasnej dobe pod spisovou značkou .

Odo dňa podania žalobného návrhu od 29. 10. 2010 nebolo vytýčené žiadne

pojednávanie, jedine súd urobil úkony, a to dňa 14. 12. 2010 vydal platobný rozkaz a dňa

25. 05. 2012 tento platobný rozkaz zrušil. Ďalší úkon, ktorý bol urobený súdom, bola výzva

na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 4 562,50 EUR, ktorý bol zaplatený.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na niektoré právne názory ústavného

súdu z jeho doterajšej judikatúry, a keďže namietané konanie nebolo ku dňu podania jej

sťažnosti právoplatne skončené, navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd

v namietanom konaní porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , aby okresnému súdu prikázal konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, a domáha sa tiež, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 80 000 €, ako aj úhrada trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa

spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť

až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti

nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje

až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Predmetom konania pred ústavným súdom je, ako už bolo uvedené, rozhodovanie

o návrhu sťažovateľky smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nej

spôsobené zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , čím malo dôjsť

aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto

o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich

využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka uplatnila sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovanú predsedníčke okresného súdu podaním doručeným okresnému súdu 5. decembra

2012, pričom sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená už

3. decembra 2012 bez toho, aby sťažovateľka vyčkala na odpoveď predsedníčky okresného

súdu.

Za týchto okolností považuje ústavný súd predmetnú sťažnosť na prieťahy v konaní

iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť

mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie

príslušných opatrení.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , zastáva názor, že

sťažnosť bola ústavnému súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné

dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon o súdoch účinne

poskytuje sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd, bolo bezúspešné

a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Pokiaľ sťažovateľka poukázala okrem iného aj na nález ústavného súdu sp. zn.

, podľa ktorého „uplatnenie ochrany ústavného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov nie je podmienené využitím možnosti uvedenej v § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o štátnej správe súdov v znení neskorších

predpisov“, ústavný súd poukazuje na to, že uvedený právny názor bol vyslovený najmä

na základe skutočnosti, že v konkrétnom prípade dĺžka konania v čase rozhodovania

o podnete ústavným súdom presiahla 18 rokov.

Berúc do úvahy uvedené, ako aj skutočnosť, že namietané konanie začalo podaním

návrhu na vydanie platobného rozkazu 29. októbra 2010, ústavný súd konštatuje, že právny

názor vyslovený v citovanom rozhodnutí nebolo možné v okolnostiach danej veci

aplikovať, navyše bol tento právny názor medzičasom prekonaný následnou rozhodovacou

činnosťou ústavného súdu (napr. , , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v spojení s odmietol pre jej neprípustnosť.

Ústavný súd napokon dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak okresný súd

v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo, sťažovateľka

v nadväznosti na to zvážila možnosť podania novej sťažnosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013