Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 619/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M., M., zastúpenej advokátom JUDr. M.

V., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 31.

júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2012 doručená sťažnosť M., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. M. V., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. júla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva: „Návrhom zo dňa 29. 10. 2008 sa navrhovateľka

V. Ď. domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru... v dôsledku toho, že

po zrušení všetkých pracovných miest M... sa stala pre M. ako zamestnankyňa

nadbytočnou...

Okresný súd v Martine... rozsudkom č. ... zo dňa 10. 02. 2010 návrh

navrhovateľky zamietol...

Porušovateľ, ako odvolací súd... uznesením sp. zn. zo dňa 29. 09.

2010 rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa 10. 02. 2010 zrušil a vrátil mu vec na

ďalšie konanie, a to z dôvodov vád konania... ust. , Odvolací

súd zároveň v uznesení nariadil, aby okresný súd doplnil dokazovanie podľa jeho pokynov.

Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie svojím rozsudkom č. -248

zo dňa 12. 01. 2012 návrh navrhovateľky opäť zamietol... Proti tomuto rozhodnutiu

navrhovateľka znovu podala odvolanie.

Porušovateľ, ako odvolací súd... uznesením č. zo dňa 31. 07. 2012

rozsudok okresného súdu postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) po druhýkrát zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd v predmetnom

konaní (po zrušení predchádzajúceho rozsudku) neodstránil všetky nedostatky vytýkané

zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, v dôsledku ktorej skutočnosti odvolací súd

považoval jeho závery o platnosti výpovede z pracovného pomeru danej navrhovateľke

odporcom za predčasné. V tomto uznesení znovu nariadil okresnému súdu, aby dokazovanie

doplnil...

Sťažovateľka je presvedčená, že predmetným uznesením porušovateľa a postupom,

ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal boli porušené jej uvedené práva v dôsledku toho, že

porušovateľ už po druhýkrát rozhodnutie Okresného súdu v Martine zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, čím spôsobil pretrvávanie právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

doteraz nachádza...

Sťažovateľka sa domnieva, že ak po prvom vrátení rozhodnutia Okresnému súdu

v Martine, tento nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom mu to určil odvolací súd

vo svojom uznesení, mal tak odvolací súd v druhom odvolacom konaní urobiť sám, keďže

mu zákon túto povinnosť ukladá...

Navyše pre zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu neboli splnené ani zákonné

podmienky a uvedené ustanovenie vo veci aplikovateľné nebolo...

Postup porušovateľa..., kedy rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec

mu po druhýkrát vrátil na ďalšie konanie namiesto nariadenia odvolacieho pojednávania,

na ktorom mal sám doplniť dokazovanie, bez splnenia procesných podmienok na zrušenie

prvostupňového rozhodnutia, má podľa sťažovateľky priamy dopad na kvalitu dodržiavania

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že porušovateľ mal zákonnú povinnosť nariadiť pojednávanie

s cieľom doplnenia dokazovania, ktoré podľa jeho názoru okresný súd nevykonal

v dostatočnom rozsahu ani po prvom vrátení veci na ďalšie konanie a pre zrušenie

rozhodnutia prvostupňového súdu neboli splnené zákonné podmienky, došlo týmto konaním

k porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru a zároveň k porušeniu práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline zo dňa 31. 07. 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 07. 2012 v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

31. 07. 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 269,60 s DPH, ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu JUDr. M. V., č. ú.: ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje

ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má

sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi súdu.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať

účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo

zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,

ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti

na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom

zaručeným a dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo

svojou nečinnosťou (m. m. , ). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou

je namietané porušenie základného práva podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok

nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi

krajského súdu sťažovateľkou podaná bola.

Sťažovateľka zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by

preukázala, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva

nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto jej ústavný súd nemôže nesplnenie

tejto podmienky v zmysle odpustiť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti konštatoval, že sťažovateľka nevyužila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

účinný právny prostriedok nápravy proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, a nepreukázala ani to, že uvedenú podmienku nesplnila

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), pričom

existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnosti

zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012