Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 619/2012
PDF · 157.47 KB
No categories available
I. ÚS 619/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M., M., zastúpenej advokátom JUDr. M.
V., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 159/2012 z 31.
júla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. novembra 2012 doručená sťažnosť M., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. M. V., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 159/2012
z 31. júla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva: „Návrhom zo dňa 29. 10. 2008 sa navrhovateľka
V. Ď. domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru... v dôsledku toho, že
po zrušení všetkých pracovných miest M... sa stala pre M. ako zamestnankyňa
nadbytočnou...
Okresný súd v Martine... rozsudkom č. 5C/104/09... zo dňa 10. 02. 2010 návrh
navrhovateľky zamietol...
Porušovateľ, ako odvolací súd... uznesením sp. zn. 6Co/139/2010 zo dňa 29. 09.
2010 rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa 10. 02. 2010 zrušil a vrátil mu vec na
ďalšie konanie, a to z dôvodov vád konania... ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. Odvolací
súd zároveň v uznesení nariadil, aby okresný súd doplnil dokazovanie podľa jeho pokynov.
Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie svojím rozsudkom č. 5C/104/09-248
zo dňa 12. 01. 2012 návrh navrhovateľky opäť zamietol... Proti tomuto rozhodnutiu
navrhovateľka znovu podala odvolanie.
Porušovateľ, ako odvolací súd... uznesením č. 6Co/159/2012 zo dňa 31. 07. 2012
rozsudok okresného súdu postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) po druhýkrát zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd v predmetnom
konaní (po zrušení predchádzajúceho rozsudku) neodstránil všetky nedostatky vytýkané
zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, v dôsledku ktorej skutočnosti odvolací súd
považoval jeho závery o platnosti výpovede z pracovného pomeru danej navrhovateľke
odporcom za predčasné. V tomto uznesení znovu nariadil okresnému súdu, aby dokazovanie
doplnil...
Sťažovateľka je presvedčená, že predmetným uznesením porušovateľa a postupom,
ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal boli porušené jej uvedené práva v dôsledku toho, že
porušovateľ už po druhýkrát rozhodnutie Okresného súdu v Martine zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, čím spôsobil pretrvávanie právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka
doteraz nachádza...
Sťažovateľka sa domnieva, že ak po prvom vrátení rozhodnutia Okresnému súdu
v Martine, tento nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom mu to určil odvolací súd
vo svojom uznesení, mal tak odvolací súd v druhom odvolacom konaní urobiť sám, keďže
mu zákon túto povinnosť ukladá...
Navyše pre zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu neboli splnené ani zákonné
podmienky a uvedené ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) OSP vo veci aplikovateľné nebolo...
Postup porušovateľa..., kedy rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec
mu po druhýkrát vrátil na ďalšie konanie namiesto nariadenia odvolacieho pojednávania,
na ktorom mal sám doplniť dokazovanie, bez splnenia procesných podmienok na zrušenie
prvostupňového rozhodnutia, má podľa sťažovateľky priamy dopad na kvalitu dodržiavania
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že porušovateľ mal zákonnú povinnosť nariadiť pojednávanie
s cieľom doplnenia dokazovania, ktoré podľa jeho názoru okresný súd nevykonal
v dostatočnom rozsahu ani po prvom vrátení veci na ďalšie konanie a pre zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu neboli splnené zákonné podmienky, došlo týmto konaním
k porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru a zároveň k porušeniu práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Právo sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Žiline zo dňa 31. 07. 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/159/2012 porušené bolo.
2. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 07. 2012 v konaní vedenom
pod sp. zn. 6Co/159/2012 porušené bolo.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
31. 07. 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/159/2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 269,60 s DPH, ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet
právneho zástupcu JUDr. M. V., č. ú.: ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje
ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má
sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi súdu.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať
účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo
zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti
na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom
zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby
sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo
svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou
je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok
nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi
krajského súdu sťažovateľkou podaná bola.
Sťažovateľka zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by
preukázala, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva
nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto jej ústavný súd nemôže nesplnenie
tejto podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti konštatoval, že sťažovateľka nevyužila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
účinný právny prostriedok nápravy proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru, a nepreukázala ani to, že uvedenú podmienku nesplnila
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom
existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnosti
zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej neprípustnosť.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2012