Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 125/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-101

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. H., B., zastúpeného Mgr. M. Š., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3,

, a , a 3,

čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv

zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-

2879/2005 a jeho rozhodnutím z 23. novembra 2005 a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 18. mája

2006, ako aj namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 1, 2 a 3,

a 3 a , , 2 a 3 a

ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Slovenskej informačnej služby

týkajúcim sa použitia informačno-technických prostriedkov na základe rozhodnutí

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-

z 18. mája 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. J. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2011 doručená sťažnosť (doplnená podaniami doručenými ústavnému súdu 25. januára

2012, 27. januára 2012 a 29. februára 2012) Mgr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3,

, a (ďalej len „“),

čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-

2879/2005 a jeho rozhodnutím z 23. novembra 2005 a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 18. mája 2006, ako aj

namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a

3, , , 2 a 3 a a 3 listiny a práv zaručených

ods. 1 a 2 dohovoru postupom Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) týkajúcim

sa použitia informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“) na základe rozhodnutí

krajského súdu sp. zn. z 23. novembra 2005 a sp. zn.

z 18. mája 2006.

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti a jej doplneniach v podstatnom napádal

nezákonnosť a neústavnosť použitia ITP SIS-kou v rokoch 2005 a 2006 pri vyhotovení

a využití obrazových, zvukových a iných záznamov zameraných na byt Z. V. v B., a to v

súvislosti s jeho osobou. Sťažovateľ svoju rozsiahlu skutkovú a právnu argumentáciu zhrnul

takto:

«Sťažnosť smeruje proti Krajskému súdu... (Odporca 1) a Slovenskej informačnej

službe (Odporca 2) a namieta porušenie základných (ľudských) práv Sťažovateľa, ktoré

spočíva v „reťazi“ viacerých konaní a nekonaní Odporcu 1 a Odporcu 2... Namietané

porušenie práv Sťažovateľa v prvom rade spočíva na tom skutkovom základe, že Odporca 1

vydal nezákonné... rozhodnutia - Súhlas 1 a Súhlas 2, na základe ktorých došlo od

novembra 2005 do augusta 2006 k Priestorovému odposluchu. Týmto Priestorovým

odposluchom bol nezákonne a protiústavné odpočúvaný okrem iných osôb aj Sťažovateľ,

a to zrejme dokonca bez toho, aby bola jeho osoba výslovne uvedená v Súhlase 1, ktorý

umožňoval odpočúvanie až do mesiaca máj 2006. Pre úplnosť uvádzame..., že Súhlas 2 bol

vydaný zrejme v máji 2006 a umožňoval pokračovanie Priestorového odposluchu, ktoré

bolo ukončené v auguste 2006... Ak Sťažovateľ nebol uvedený v Súhlase 1 (prípadne

dokonca ani v Súhlase 2, kde však predpokladáme, že už Sťažovateľ ako záujmová osoba

uvedený bol) a napriek tomu bol odpočúvaný, potom Odporca 1 zlyhal pri plnení svojej

povinnosti vykonávať prostredníctvom zákonného sudcu dozor Odporcom 2 a ním

vykonávaným Priestorovým odposluchom, s cieľom zistiť, či trvajú podmienky povoleného

odpočúvania, a teda či naopak v skutočnosti nejde o postup, kde pod zámienkou

odpočúvania určitej záujmovej osoby sú Odporcom 2 odpočúvané úplne alebo prevažne iné

osoby, neuvedené v Súhlase 1... Zároveň z tohto, podľa nás nezákonného Priestorového

odposluchu bol Odporcom 2 vyhotovený Záznam, ako aj Analytické prepisy, ktoré sa

pravdepodobne dostali bez legitímneho dôvodu do rúk tretích osôb, v dôsledku čoho bol

následne ich obsah čiastočne medializovaný. Každopádne boli zverejnené, ako aj verejným

inštitúciám poskytnuté určité informácie o obsahu a priebehu Priestorového odposluchu,

resp. aj a o jeho zatiaľ nepriamej súvislosti s osobou Sťažovateľa, ktoré boli spôsobilé

zasiahnuť do hodnôt, chránených ústavnoprávnou a medzinárodnoprávnou úpravou

ľudských a základných práv, ktorých ochrany sa Sťažovateľ touto Sťažnosťou dovoláva.

K takejto medializácii, zverejňovaniu, resp. šíreniu informácií by nedošlo, ak by si Odporca

1 a Odporca 2 dodržiaval svoje ústavné a zákonné povinnosti, Zároveň takéto zverejňovanie

(šírenie) informácií, ako ukazujú posledné mesiace, aj naďalej hrozí... Napokon, v dôsledku

nezákonnosti... Súhlasu 1 a Súhlasu 2, resp. aj v dôsledku následného nezákonného postupu

pri vykonávaní Priestorového odposluchu (a to minimálne v tom, že boli odpočúvané iné

osoby ako byť mali) sa Analytické prepisy, Záznam resp. iné výsledky... nachádzajú

v dispozičnej sfére Odporcu 1 a Odporcu 2, a to predovšetkým v ich spisoch.»

3. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel a prijal toto rozhodnutie:

„... Krajský súd v Bratislave vydaním rozhodnutí na vyhotovovanie a využívanie

obrazových, zvukových a alebo iných záznamov sp. zn. z 23. 11. 2005

a sp. zn. z 18. 5. 2006 a neoprávneným zhromažďovaním

osobných údajov Mgr. J. H., ako aj iných údajov o Mgr. J. H., v súvislosti s vydaním týchto

rozhodnutí a v súvislosti s výkonom ďalšej súdnej právomoci vzhľadom na povinnosť

skúmať trvanie dôvodov použitia informačno-technických prostriedkov, ktorých používanie

bolo povolené týmito rozhodnutiami, porušil základné práva Mgr. J. H. podľa ustanovení

a 3, a 3, , a

Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a ľudské práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 a čl. 8

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. 11. 2005

a sp. zn. z 18. 5. 2006, sa zrušujú...

Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje vyradiť a zničiť všetky záznamy

a akékoľvek iné dokumenty týkajúce sa osoby Mgr. J. H., ktoré boli získané v súvislosti s

vydaním rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. 11. 2005 a

sp. zn. z 18. 5. 2006 alebo v súvislosti s výkonom ďalšej súdnej

právomoci vzhľadom na povinnosť skúmať trvanie dôvodov použitia informačno-

technických prostriedkov, ktorých používanie bolo povolené týmito rozhodnutiami, a to do

15 dní od doručenia tohto rozhodnutia...

Slovenská informačná služba použitím informačno-technických prostriedkov na

základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. 11.2005

a sp. zn. z 18. 5. 2006, ako aj vyhotovením a nezničením záznamov

a akýchkoľvek iných výsledkov použitia týchto informačno-technických prostriedkov,

týkajúcich sa osoby Mgr. J. H. (vrátane tzv. analytických prepisov), a ďalej neoprávneným

zhromažďovaním osobných údajov a ďalších údajov v súvislosti s vyhotovovaním a

nezničením takýchto záznamov alebo akýchkoľvek iných takýchto výsledkov a nevytvorením

takých vhodných záruk, ktoré by zabránili ich zverejneniu alebo inému šíreniu, porušila

základné práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods.

1 a , 2 a 3, a 3 Listiny základných

práv a slobôd a ľudské práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Slovenskej informačnej službe sa prikazuje vyradiť a zničiť všetky záznamy

a akékoľvek iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov na základe

rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. 11. 2005 a sp. zn.

Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006. týkajúce sa osoby Mgr. J. H., a to do 15 dní od doručenia

tohto rozhodnutia...

Mgr. J. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 33.000 € (slovom

tridsaťtri tisíc eur), ktoré sú mu povinné zaplatiť Krajský súd v Bratislave v sume 16.500 €

(slovom šestnásť tisíc päťsto eur) a Slovenská informačná služba v sume 16.500 € (slovom

šestnásť tisíc päťsto eur), obaja do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia...

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. J. H., a

to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet advokátskej kancelárie... Slovenská

informačná služba je povinná nahradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. J. H., a to do 15 dní

od doručenia tohto rozhodnutia, na účet advokátskej kancelárie...“

4. Sťažovateľ sa ďalej domáhal (i) spojenia tejto veci s vecou vedenou na ústavnom

súde pod sp. zn. (týkajúcou sa podobnej veci sťažovateľa Z. V., pozn.) a (ii)

nariadenia dočasného opatrenia.

II.

5. Podľa ods. ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(napr. , , , , ).

8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, ). Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému

súdu podľa by mala podľa názoru ústavného súdu

vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľovi

a zároveň rešpektuje aj princíp právnej istoty (, m. m. ). V už

citovanom rozhodnutí sp. zn. ústavný súd tiež uviedol, že „z platnej právnej

úpravy, resp. z argumentačného priestoru jej vymedzeného je... nevyhnuté určenie začiatku

plynutia uvedenej subjektívnej lehoty pri opatrení alebo inom zásahu do práv sťažovateľa

interpretovať rigorózne, t. j. takou dikciou, že sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ pri zachovaní postupu lege artis o takomto opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť mohol a mal. Možnosť dozvedieť sa o opatrení alebo inom

zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa je totiž podľa názoru ústavného súdu

potrebné posudzovať pri rešpektovaní objektívneho hľadiska vychádzajúceho z požiadavky,

že sťažovateľ musí venovať opatreniam alebo iným zásahom, ktorými mohli byť porušené

jeho základné práva alebo slobody, náležitú pozornosť“.

9. Podľa názoru ústavného súdu je nepochybné, že sťažovateľom napadnutý postup

SIS a krajského súdu spadajú pod režim „opatrenia alebo iného zásahu“ (pozri bod 7).

V zmysle citovaného ustanovenia za „opatrenie alebo

iný zásah“ je potrebné považovať tiež napadnuté rozhodnutia (súhlas 1 a súhlas 2) krajského

súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006, čo nepopiera ani sťažovateľ (pozri bod 10), a to

vzhľadom na zákonnú povahu týchto rozhodnutí, ako aj skutočnosť, že sa nedoručujú

všetkým dotknutým účastníkom a nie je proti ním prípustný opravný prostriedok. Inak

povedané, ak by sa napadnuté rozhodnutia (súhlas 1 a súhlas 2) riadili formálnoprávnym

režimom „právoplatného rozhodnutia súdu“, potom by sa odpočúvané osoby pre

nedodržanie kogentnej lehoty 2 mesiacov reálne nemohli proti týmto „právoplatným

rozhodnutiam súdov“ účinné brániť sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

10. Sťažovateľ v podanej sťažnosti (bod 6.3 sťažnosti) na základe rozhodovacej

praxe ústavného súdu najskôr ustálil, že v prípade napadnutých rozhodnutí (súhlasov)

krajského súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006 tieto spadajú pod režim „opatrenia

alebo iného zásahu“. V tomto ohľade poukázal na niektoré rozhodnutia ústavného súdu

(, , ). Ďalej uviedol, že do času podania ústavnej

sťažnosti nebol o použití akéhokoľvek ITP informovaný (bod 207 sťažnosti). Dôvodné

podozrenie, že jeho práva boli porušené, sťažovateľ nadobudol na základe listu Z. V. z 29.

júla 2011 adresovaného SIS (pozri bod 15 až 18 a 207 sťažnosti), o ktorom v spojení s

informáciami jeho právneho zástupcu sa dozvedel až v deň udelenia plnomocenstva pre

advokáta, t. j. 25. augusta 2011. Podľa jeho názoru preto až od tohto dňa mu plynie 2-

mesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Sťažovateľ tiež potvrdil, že už

predtým (podľa vyjadrenia sťažovateľa niekedy v októbri 2010, pozn.) sa oboznámil

s obsahom trestného oznámenia Ing. P. H., bývalého pracovníka SIS, z ktorého bytu sa

uskutočňoval odposluch (toto trestné oznámenie bolo na vedomie doručené okrem

predsedníčky vlády Slovenskej republiky, ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky,

ministra vnútra Slovenskej republiky tiež P.), avšak podľa názoru sťažovateľa toto „trestné

oznámenie... samo osebe nebolo spôsobilé vyvolať u Sťažovateľa podozrenie v takej miere,

aby sa dôvodne domnieval, že bol skutočne objektom Priestorového odposluchu...“ (bod

208 sťažnosti). Uvedeným tvrdeniam o neexistencii dostatočných informácií sťažovateľa (o

postupe a rozhodnutiach porušovateľov) v skoršom období ústavný súd neuveril.

11. Posudzujúc včasnosť podania sťažnosti proti v bode 1 napadnutým postupom SIS

a krajského súdu a napadnutým rozhodnutiam (súhlasu 1 a súhlasu 2) krajského súdu

z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006 pri rešpektovaní východísk uvedených v bodoch 8 a 9

tohto odôvodnenia ústavný súd nevychádzal iba z konštrukcie tvrdení sťažovateľa (bod 10),

ale tiež z verejne dostupných informácií, keďže kauza „Gorila“ sa svojím významom stala

predmetom, možno povedať, celospoločenského záujmu. Takáto relevantná informácia

zaznela (pozri napr. <htpp://www.sme.sk/c/6274248/hascak-gorila-je-fikcia.html>) priamo

od sťažovateľa na jeho stretnutí s novinármi vybratých médií, ktoré sa uskutočnilo

24. februára 2012. Sťažovateľ na položenú otázku, kedy videl prvý-krát písomný materiál

pod názvom Gorila, odpovedal takto: „Komplexne až v roku 2008, čiastkové informácie

som videl už na konci roku 2006.“ Na ďalšiu otázku, od koho ten materiál mal, uviedol:

„Od rôznych ľudí, ktorí nám to sem nosia.“ Na ďalšiu otázku, či týmto materiálom ho

vydierali, uviedol: „Nie, iba prídu sem, povedia, že majú pre nás informácie, a keď im za ne

zaplatíme, tak nám ich dajú.“ V rámci uvedeného spisového materiálu pod názvom Gorila

(pozri napr. <http://dl.dropbox.com/u/51238188/gorila.txt>, <http://kyberia.sk/id/6430336/

download>...) je inter alia uvedená chronológia ITP „Gorila“ a „Gorila 1“, ktorá sa zhoduje

s popisom celého procesu uvedeným v sťažnosti (taktiež, čo sa týka označenia decíznych

aktov v súvislosti s postupom SIS a v súvislosti s postupom a rozhodnutiami krajského súdu

z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006, čo je podstatné, pozn.).

12. Ústavný súd predovšetkým predostiera, že sťažovateľ doručil sťažnosť

ústavnému súdu 28. októbra 2011, teda s odstupom viac ako päť a pol roka od ostatného

napadnutého rozhodnutia (súhlasu 2) krajského súdu. Aj vzhľadom na uvedené v bode 8 in

fine vedomosť sťažovateľa o ním napadnutých opatreniach alebo iných zásahoch je

potrebné odvíjať od vedomosti, kedy sa sťažovateľ pri zachovaní postupu lege artis

o takomto opatrení alebo inom zásahu dozvedieť mohol a mal, rešpektujúc pritom

objektívne hľadisko vychádzajúce z požiadavky, že sťažovateľ musí venovať opatreniam

alebo iným zásahom, ktorými mohli byť porušené jeho základné práva alebo slobody,

náležitú pozornosť. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ sa

o sťažnosťou napádanom postupe SIS a krajského súdu a o sťažnosťou napádaných

rozhodnutiach (súhlas 1 a súhlas 2) krajského súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006

dozvedel niekedy v roku 2008 (pozri bod 11), pričom sťažnosť ústavnému súdu doručil

28. októbra 2011, teda dávno po uplynutí zákonom ustanovenej 2-mesačnej lehoty. Ústavný

súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

13. Vzhľadom na to, že oneskorenosť podania sťažnosti je základnou

a neodstrániteľnou prekážkou konania, ústavný súd nepovažoval za dôvodné v rámci

predbežného prerokovania sťažnosti zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na spojenie

veci, nariadenia dočasného opatrenia a uloženie povinnosti vyradiť a zničiť bližšie uvedené

záznamy (body 3 a 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012