Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 125/2012
PDF · 178.07 KB
No categories available
I. ÚS 125/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 125/2012-101
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. H., B., zastúpeného Mgr. M. Š., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3,
čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 2 a 3,
čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv
zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-
2879/2005 a jeho rozhodnutím z 23. novembra 2005 a postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 a jeho rozhodnutím z 18. mája
2006, ako aj namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 1, 2 a 3,
čl. 21 ods. 1 a 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12
ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Slovenskej informačnej služby
týkajúcim sa použitia informačno-technických prostriedkov na základe rozhodnutí
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-
3-D-482/2006 z 18. mája 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. J. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra
2011 doručená sťažnosť (doplnená podaniami doručenými ústavnému súdu 25. januára
2012, 27. januára 2012 a 29. februára 2012) Mgr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3,
čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-
2879/2005 a jeho rozhodnutím z 23. novembra 2005 a postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 a jeho rozhodnutím z 18. mája 2006, ako aj
namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a
3, čl. 22 ods. 1 ústavy, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 3 listiny a práv zaručených čl. 8
ods. 1 a 2 dohovoru postupom Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) týkajúcim
sa použitia informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“) na základe rozhodnutí
krajského súdu sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006
z 18. mája 2006.
2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti a jej doplneniach v podstatnom napádal
nezákonnosť a neústavnosť použitia ITP SIS-kou v rokoch 2005 a 2006 pri vyhotovení
a využití obrazových, zvukových a iných záznamov zameraných na byt Z. V. v B., a to v
súvislosti s jeho osobou. Sťažovateľ svoju rozsiahlu skutkovú a právnu argumentáciu zhrnul
takto:
«Sťažnosť smeruje proti Krajskému súdu... (Odporca 1) a Slovenskej informačnej
službe (Odporca 2) a namieta porušenie základných (ľudských) práv Sťažovateľa, ktoré
spočíva v „reťazi“ viacerých konaní a nekonaní Odporcu 1 a Odporcu 2... Namietané
porušenie práv Sťažovateľa v prvom rade spočíva na tom skutkovom základe, že Odporca 1
vydal nezákonné... rozhodnutia - Súhlas 1 a Súhlas 2, na základe ktorých došlo od
novembra 2005 do augusta 2006 k Priestorovému odposluchu. Týmto Priestorovým
odposluchom bol nezákonne a protiústavné odpočúvaný okrem iných osôb aj Sťažovateľ,
a to zrejme dokonca bez toho, aby bola jeho osoba výslovne uvedená v Súhlase 1, ktorý
umožňoval odpočúvanie až do mesiaca máj 2006. Pre úplnosť uvádzame..., že Súhlas 2 bol
vydaný zrejme v máji 2006 a umožňoval pokračovanie Priestorového odposluchu, ktoré
bolo ukončené v auguste 2006... Ak Sťažovateľ nebol uvedený v Súhlase 1 (prípadne
dokonca ani v Súhlase 2, kde však predpokladáme, že už Sťažovateľ ako záujmová osoba
uvedený bol) a napriek tomu bol odpočúvaný, potom Odporca 1 zlyhal pri plnení svojej
povinnosti vykonávať prostredníctvom zákonného sudcu dozor Odporcom 2 a ním
vykonávaným Priestorovým odposluchom, s cieľom zistiť, či trvajú podmienky povoleného
odpočúvania, a teda či naopak v skutočnosti nejde o postup, kde pod zámienkou
odpočúvania určitej záujmovej osoby sú Odporcom 2 odpočúvané úplne alebo prevažne iné
osoby, neuvedené v Súhlase 1... Zároveň z tohto, podľa nás nezákonného Priestorového
odposluchu bol Odporcom 2 vyhotovený Záznam, ako aj Analytické prepisy, ktoré sa
pravdepodobne dostali bez legitímneho dôvodu do rúk tretích osôb, v dôsledku čoho bol
následne ich obsah čiastočne medializovaný. Každopádne boli zverejnené, ako aj verejným
inštitúciám poskytnuté určité informácie o obsahu a priebehu Priestorového odposluchu,
resp. aj a o jeho zatiaľ nepriamej súvislosti s osobou Sťažovateľa, ktoré boli spôsobilé
zasiahnuť do hodnôt, chránených ústavnoprávnou a medzinárodnoprávnou úpravou
ľudských a základných práv, ktorých ochrany sa Sťažovateľ touto Sťažnosťou dovoláva.
K takejto medializácii, zverejňovaniu, resp. šíreniu informácií by nedošlo, ak by si Odporca
1 a Odporca 2 dodržiaval svoje ústavné a zákonné povinnosti, Zároveň takéto zverejňovanie
(šírenie) informácií, ako ukazujú posledné mesiace, aj naďalej hrozí... Napokon, v dôsledku
nezákonnosti... Súhlasu 1 a Súhlasu 2, resp. aj v dôsledku následného nezákonného postupu
pri vykonávaní Priestorového odposluchu (a to minimálne v tom, že boli odpočúvané iné
osoby ako byť mali) sa Analytické prepisy, Záznam resp. iné výsledky... nachádzajú
v dispozičnej sfére Odporcu 1 a Odporcu 2, a to predovšetkým v ich spisoch.»
3. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel a prijal toto rozhodnutie:
„... Krajský súd v Bratislave vydaním rozhodnutí na vyhotovovanie a využívanie
obrazových, zvukových a alebo iných záznamov sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005
a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006 a neoprávneným zhromažďovaním
osobných údajov Mgr. J. H., ako aj iných údajov o Mgr. J. H., v súvislosti s vydaním týchto
rozhodnutí a v súvislosti s výkonom ďalšej súdnej právomoci vzhľadom na povinnosť
skúmať trvanie dôvodov použitia informačno-technických prostriedkov, ktorých používanie
bolo povolené týmito rozhodnutiami, porušil základné práva Mgr. J. H. podľa ustanovení
čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a ľudské práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 a čl. 8
ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
Rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005
a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006, sa zrušujú...
Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje vyradiť a zničiť všetky záznamy
a akékoľvek iné dokumenty týkajúce sa osoby Mgr. J. H., ktoré boli získané v súvislosti s
vydaním rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005 a
sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006 alebo v súvislosti s výkonom ďalšej súdnej
právomoci vzhľadom na povinnosť skúmať trvanie dôvodov použitia informačno-
technických prostriedkov, ktorých používanie bolo povolené týmito rozhodnutiami, a to do
15 dní od doručenia tohto rozhodnutia...
Slovenská informačná služba použitím informačno-technických prostriedkov na
základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11.2005
a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006, ako aj vyhotovením a nezničením záznamov
a akýchkoľvek iných výsledkov použitia týchto informačno-technických prostriedkov,
týkajúcich sa osoby Mgr. J. H. (vrátane tzv. analytických prepisov), a ďalej neoprávneným
zhromažďovaním osobných údajov a ďalších údajov v súvislosti s vyhotovovaním a
nezničením takýchto záznamov alebo akýchkoľvek iných takýchto výsledkov a nevytvorením
takých vhodných záruk, ktoré by zabránili ich zverejneniu alebo inému šíreniu, porušila
základné práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3 Listiny základných
práv a slobôd a ľudské práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd...
Slovenskej informačnej službe sa prikazuje vyradiť a zničiť všetky záznamy
a akékoľvek iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov na základe
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005 a sp. zn.
Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006. týkajúce sa osoby Mgr. J. H., a to do 15 dní od doručenia
tohto rozhodnutia...
Mgr. J. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 33.000 € (slovom
tridsaťtri tisíc eur), ktoré sú mu povinné zaplatiť Krajský súd v Bratislave v sume 16.500 €
(slovom šestnásť tisíc päťsto eur) a Slovenská informačná služba v sume 16.500 € (slovom
šestnásť tisíc päťsto eur), obaja do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia...
Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. J. H., a
to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet advokátskej kancelárie... Slovenská
informačná služba je povinná nahradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. J. H., a to do 15 dní
od doručenia tohto rozhodnutia, na účet advokátskej kancelárie...“
4. Sťažovateľ sa ďalej domáhal (i) spojenia tejto veci s vecou vedenou na ústavnom
súde pod sp. zn. Rvp 1377/2011 (týkajúcou sa podobnej veci sťažovateľa Z. V., pozn.) a (ii)
nariadenia dočasného opatrenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej
podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je
dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).
8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06). Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému
súdu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde by mala podľa názoru ústavného súdu
vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľovi
a zároveň rešpektuje aj princíp právnej istoty (IV. ÚS 287/09, m. m. III. ÚS 186/02). V už
citovanom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 287/09 ústavný súd tiež uviedol, že „z platnej právnej
úpravy, resp. z argumentačného priestoru jej vymedzeného je... nevyhnuté určenie začiatku
plynutia uvedenej subjektívnej lehoty pri opatrení alebo inom zásahu do práv sťažovateľa
interpretovať rigorózne, t. j. takou dikciou, že sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ pri zachovaní postupu lege artis o takomto opatrení
alebo inom zásahu dozvedieť mohol a mal. Možnosť dozvedieť sa o opatrení alebo inom
zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa je totiž podľa názoru ústavného súdu
potrebné posudzovať pri rešpektovaní objektívneho hľadiska vychádzajúceho z požiadavky,
že sťažovateľ musí venovať opatreniam alebo iným zásahom, ktorými mohli byť porušené
jeho základné práva alebo slobody, náležitú pozornosť“.
9. Podľa názoru ústavného súdu je nepochybné, že sťažovateľom napadnutý postup
SIS a krajského súdu spadajú pod režim „opatrenia alebo iného zásahu“ (pozri bod 7).
V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde za „opatrenie alebo
iný zásah“ je potrebné považovať tiež napadnuté rozhodnutia (súhlas 1 a súhlas 2) krajského
súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006, čo nepopiera ani sťažovateľ (pozri bod 10), a to
vzhľadom na zákonnú povahu týchto rozhodnutí, ako aj skutočnosť, že sa nedoručujú
všetkým dotknutým účastníkom a nie je proti ním prípustný opravný prostriedok. Inak
povedané, ak by sa napadnuté rozhodnutia (súhlas 1 a súhlas 2) riadili formálnoprávnym
režimom „právoplatného rozhodnutia súdu“, potom by sa odpočúvané osoby pre
nedodržanie kogentnej lehoty 2 mesiacov reálne nemohli proti týmto „právoplatným
rozhodnutiam súdov“ účinné brániť sťažnosťou podanou ústavnému súdu.
10. Sťažovateľ v podanej sťažnosti (bod 6.3 sťažnosti) na základe rozhodovacej
praxe ústavného súdu najskôr ustálil, že v prípade napadnutých rozhodnutí (súhlasov)
krajského súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006 tieto spadajú pod režim „opatrenia
alebo iného zásahu“. V tomto ohľade poukázal na niektoré rozhodnutia ústavného súdu
(I. ÚS 274/05, I. ÚS 117/07, III. ÚS 80/08). Ďalej uviedol, že do času podania ústavnej
sťažnosti nebol o použití akéhokoľvek ITP informovaný (bod 207 sťažnosti). Dôvodné
podozrenie, že jeho práva boli porušené, sťažovateľ nadobudol na základe listu Z. V. z 29.
júla 2011 adresovaného SIS (pozri bod 15 až 18 a 207 sťažnosti), o ktorom v spojení s
informáciami jeho právneho zástupcu sa dozvedel až v deň udelenia plnomocenstva pre
advokáta, t. j. 25. augusta 2011. Podľa jeho názoru preto až od tohto dňa mu plynie 2-
mesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Sťažovateľ tiež potvrdil, že už
predtým (podľa vyjadrenia sťažovateľa niekedy v októbri 2010, pozn.) sa oboznámil
s obsahom trestného oznámenia Ing. P. H., bývalého pracovníka SIS, z ktorého bytu sa
uskutočňoval odposluch (toto trestné oznámenie bolo na vedomie doručené okrem
predsedníčky vlády Slovenskej republiky, ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky,
ministra vnútra Slovenskej republiky tiež P.), avšak podľa názoru sťažovateľa toto „trestné
oznámenie... samo osebe nebolo spôsobilé vyvolať u Sťažovateľa podozrenie v takej miere,
aby sa dôvodne domnieval, že bol skutočne objektom Priestorového odposluchu...“ (bod
208 sťažnosti). Uvedeným tvrdeniam o neexistencii dostatočných informácií sťažovateľa (o
postupe a rozhodnutiach porušovateľov) v skoršom období ústavný súd neuveril.
11. Posudzujúc včasnosť podania sťažnosti proti v bode 1 napadnutým postupom SIS
a krajského súdu a napadnutým rozhodnutiam (súhlasu 1 a súhlasu 2) krajského súdu
z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006 pri rešpektovaní východísk uvedených v bodoch 8 a 9
tohto odôvodnenia ústavný súd nevychádzal iba z konštrukcie tvrdení sťažovateľa (bod 10),
ale tiež z verejne dostupných informácií, keďže kauza „Gorila“ sa svojím významom stala
predmetom, možno povedať, celospoločenského záujmu. Takáto relevantná informácia
zaznela (pozri napr. <htpp://www.sme.sk/c/6274248/hascak-gorila-je-fikcia.html>) priamo
od sťažovateľa na jeho stretnutí s novinármi vybratých médií, ktoré sa uskutočnilo
24. februára 2012. Sťažovateľ na položenú otázku, kedy videl prvý-krát písomný materiál
pod názvom Gorila, odpovedal takto: „Komplexne až v roku 2008, čiastkové informácie
som videl už na konci roku 2006.“ Na ďalšiu otázku, od koho ten materiál mal, uviedol:
„Od rôznych ľudí, ktorí nám to sem nosia.“ Na ďalšiu otázku, či týmto materiálom ho
vydierali, uviedol: „Nie, iba prídu sem, povedia, že majú pre nás informácie, a keď im za ne
zaplatíme, tak nám ich dajú.“ V rámci uvedeného spisového materiálu pod názvom Gorila
(pozri napr. <http://dl.dropbox.com/u/51238188/gorila.txt>, <http://kyberia.sk/id/6430336/
download>...) je inter alia uvedená chronológia ITP „Gorila“ a „Gorila 1“, ktorá sa zhoduje
s popisom celého procesu uvedeným v sťažnosti (taktiež, čo sa týka označenia decíznych
aktov v súvislosti s postupom SIS a v súvislosti s postupom a rozhodnutiami krajského súdu
z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006, čo je podstatné, pozn.).
12. Ústavný súd predovšetkým predostiera, že sťažovateľ doručil sťažnosť
ústavnému súdu 28. októbra 2011, teda s odstupom viac ako päť a pol roka od ostatného
napadnutého rozhodnutia (súhlasu 2) krajského súdu. Aj vzhľadom na uvedené v bode 8 in
fine vedomosť sťažovateľa o ním napadnutých opatreniach alebo iných zásahoch je
potrebné odvíjať od vedomosti, kedy sa sťažovateľ pri zachovaní postupu lege artis
o takomto opatrení alebo inom zásahu dozvedieť mohol a mal, rešpektujúc pritom
objektívne hľadisko vychádzajúce z požiadavky, že sťažovateľ musí venovať opatreniam
alebo iným zásahom, ktorými mohli byť porušené jeho základné práva alebo slobody,
náležitú pozornosť. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ sa
o sťažnosťou napádanom postupe SIS a krajského súdu a o sťažnosťou napádaných
rozhodnutiach (súhlas 1 a súhlas 2) krajského súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006
dozvedel niekedy v roku 2008 (pozri bod 11), pričom sťažnosť ústavnému súdu doručil
28. októbra 2011, teda dávno po uplynutí zákonom ustanovenej 2-mesačnej lehoty. Ústavný
súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
13. Vzhľadom na to, že oneskorenosť podania sťažnosti je základnou
a neodstrániteľnou prekážkou konania, ústavný súd nepovažoval za dôvodné v rámci
predbežného prerokovania sťažnosti zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na spojenie
veci, nariadenia dočasného opatrenia a uloženie povinnosti vyradiť a zničiť bližšie uvedené
záznamy (body 3 a 4).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. marca 2012