Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 118/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. L., B., zastúpenej advokátskou kanceláriou P.,

spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. R. P., ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 6. októbra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2012 doručená sťažnosť JUDr. Z. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 6. októbra 2010.

2. Sťažovateľka uviedla, že bola účastníčkou konania o určenie bezpodielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. . Konanie sa začalo na návrh sťažovateľky a jeho

účastníkom bol tiež manžel sťažovateľky MUDr. J. L. v procesnom postavení odporcu.

Sťažovateľka sa domáhala určenia, že spolu s manželom je bezpodielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností zapísaných na LV č. ... nachádzajúcich sa v okrese B., katastrálne územie S.

(ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). V prípade nemožnosti takého určenia celých

nehnuteľností sťažovateľka navrhla, aby súd určil, že je spolu s manželom bezpodielovou

spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vo veľkosti ½ z celku. Práve uvedený podiel

vo veľkosti ½ z celku na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol manžel sťažovateľky do

svojho výlučného vlastníctva od svojho brata s tým, že z titulu vyrovnania mu vyplatil

finančné vyrovnanie za jeho spoluvlastnícky podiel. Tieto finančné prostriedky boli získané

z úveru, ktorý bol splácaný počas manželstva účastníkov konania z prostriedkov patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Naliehavý právny záujem

na určení spoluvlastníctva odôvodnila sťažovateľka tým, že na LV č. ... je ako výlučný

vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný iba manžel sťažovateľky, s čím sťažovateľka

nesúhlasila, pretože s nimi môže ľubovoľne disponovať. Okresný súd rozsudkom

zo 14. mája 2009 návrh sťažovateľky zamietol. Proti rozsudku okresného súdu sa

sťažovateľka odvolala. O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 6. októbra 2010 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) tak, že potvrdil rozsudok okresného

súdu zo 14. mája 2009. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka

dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 28. októbra 2011 odmietol.

3. Z napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa plne stotožnil

s právnym názorom okresného súdu vyjadreným v jeho rozsudku zo 14. mája 2009 v tom

zmysle, že sťažovateľka nepreukázala naliehavosť právneho záujmu, ktorý je podmienkou

prípustnosti určovacej žaloby podľa c) (ďalej len

„OSP“). Podľa sťažovateľky:

„Všeobecné súdy žalobu sťažovateľky zamietli bez jej meritórneho posúdenia pre

údajnú absenciu naliehavého právneho záujmu sťažovateľky na určení, či je alebo nie je

bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, t. j. či k nehnuteľnostiam má alebo nemá

spoluvlastnícke právo. Svojvoľným a ústavne neudržateľným výkladom podmienok

naliehavého právneho záujmu tak sťažovateľke odopreli súdnu ochranu jej vlastníckych

práv... „

Sťažovateľka uviedla, že sa svojím návrhom domáhala, aby sa určovacím výrokom

dosiahla zhoda medzi skutočným stavom spoluvlastníckych práv k predmetným

nehnuteľnostiam a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Preto jej právny záujem je

daný per definitionem z povahy veci. Krajský súd poukázal tiež na to, že na okresnom súde

sa už vedie pod sp. zn. konanie o rozvod manželstva účastníkov, ktoré však

nie je právoplatne skončené. Preto nároky, ktoré si sťažovateľka svojím návrhom na určenie

BSM k nehnuteľnosti uplatnila, si môže následne uplatniť v samotnom konaní

o vyporiadanie BSM. V závere sťažovateľka zhrnula svoju sťažnosť a uviedla:

„Krajský súd odmietol meritórne preskúmať návrh sťažovateľky na určenie jej

spoluvlastníckeho práva z dôvodu údajnej absencie naliehavého právneho záujmu, ktorú

sám, aj prevzatím dôvodov okresného súdu, odôvodnil tým, že:

- jeho prípadné rozhodnutie, že sťažovateľku právoplatne určuje za spoluvlastnícku

nehnuteľností, by nijako nezaväzovalo iný súd v inom konaní a ten by o jej

spoluvlastníctve beztak musel rozhodovať znova, a

- manžel sťažovateľky podal návrh na rozvod, takže tá sa má ochrany svojich

vlastníckych práv domáhať v tomto konaní s úplne iným predmetom.

Tieto závery sú svojvoľné a predstavujú odopretie súdnej ochrany, pretože jej

poskytnutie podmieňujú zjavne neodôvodnenými a ústavne neudržateľnými právnymi

okolnosťami. Po prvé, právoplatné rozhodnutie súdu o určení spoluvlastníctva sťažovateľky

by v plnom rozsahu viazalo všetky osoby súkromného práva aj štátne orgány a teda je v

plnom rozsahu spôsobilé splniť svoju zákonnú funkciu. Po druhé, začatie konania o rozvod

manželstva v žiadnom rozsahu nespôsobuje zánik potreby ochrany vlastníckych práv

sťažovateľky, na ktorú má podľa a dohovoru nárok. Popretie tohto nároku úplne

svojvoľnými dôvodmi, pre ktoré krajský súd nenašiel a nemohol nájsť oporu ani v znení

zákona ani v súvisiacej judikatúre a doktríne, tak predstavuje zásah do označených

základných práv sťažovateľky; o ich účinnú ochranu touto sťažnosťou preto žiada ústavný

súd.“

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a následne o nej rozhodol takýmto nálezom:

„I. Základné právo JUDr. Z. L. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s jej

právom vlastniť majetok podľa , a jej právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislava zo dňa 6. októbra 2010, sp. zn.

porušené bolo.

II. Rozsudok Krajského súdu v Bratislava zo dňa 6. októbra 2010, sp. zn. 2Co

159/09, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke na účet jej právneho

zástupcu náhradu trov konania, vrátane DPH, a to do desiatich dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľka sa návrhom domáhala určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria

do BSM alternatívne, že je spolu s manželom ich bezpodielovou spoluvlastníčkou

vo veľkosti ½ z celku. Tento spoluvlastnícky podiel bol totiž nadobudnutý za prostriedky

patriace do BSM. Návrh sťažovateľky bol zamietnutý, pretože nepreukázala naliehavosť

právneho záujmu ako podmienku prípustnosti určovacej žaloby podľa c) . S týmto

právnym názorom sa plne stotožnil krajský súd v rozsudku sp. zn.

zo 6. októbra 2010 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Tým bolo podľa sťažovateľky

porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa , základné právo

vlastniť majetok podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu.

Následne boli 23. januára 2012 a 8. februára 2012 doručené ústavnému súdu ďalšie

podania sťažovateľky už bez zastúpenia jej právnym zástupcom, v ktorých sťažovateľka

podrobne popísala svoju rodinnú situáciu. Tieto podania však neobsahujú žiadne nové

skutočnosti a ani argumenty a nemajú žiadny súvis s konaním krajského súdu vo veci sp. zn.

. Sťažovateľka v nich uvádza viac než trinásť rozhodnutí rôznych orgánov,

ako aj rôzne ďalšie konania, ktorých účastníčkou je sťažovateľka a jej manžel. Sťažovateľka

v nich vyjadruje nesúhlas s prístupom príslušných inštitúcií k jej návrhom a podnetom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd považuje tieto ďalšie podania sťažovateľky iba za súčasť

jej argumentácie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. .....

Ako vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 16. októbra 2006 bolo rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva manžela sťažovateľky a PhDr. A. L. Spoluvlastnícky podiel PhDr. A. L.

vo veľkosti ½ predmetných nehnuteľností súd prikázal do výlučného vlastníctva manžela

sťažovateľky, ktorému bola zároveň uložená povinnosť zaplatiť PhDr. A. L. z titulu

vyrovnania spoluvlastníckeho podielu sumu 3 975 000 Sk do 60 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného dôvodu bol preto manžel sťažovateľky v katastri

nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.

Podľa (ďalej len „“) v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol

niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo

darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jednému z manželov...

8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podrobil uvedenú

situáciu kontrole z hľadiska, či mohla mať za následok porušenie označených práv

sťažovateľky. Ústavný súd sa zaoberal otázkou, či zamietnutie návrhu sťažovateľky

z dôvodu nepreukázania naliehavosti právneho záujmu podľa c) mohlo vyvolať

uvedené následky v zmysle porušenia jej základných práv. Návrh sťažovateľky na určenie

bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je určovacím návrhom (žalobou) podľa

c) , kde právna úprava vyžaduje preukázanie existencie naliehavého právneho

záujmu ako súčasť aktívnej procesnej legitimácie navrhovateľa. Ide teda o takú skutočnosť,

ktorá musí byť naplnená, aby bolo možné návrhu vo veci samej vyhovieť. Preto nedostatok

naliehavého právneho záujmu je nedostatkom, ktorý vedie k zamietnutiu návrhu vo veci

samej pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Túto otázku posúdil krajský

súd v napadnutom rozsudku tak, že sťažovateľka v návrhu nepreukázala naliehavosť

právneho záujmu.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,

resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom

konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva.

Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie

je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať

(, ).

9. Sťažovateľka sa domáhala určenia, že predmetné nehnuteľnosti, resp.

spoluvlastnícky podiel na nich patrí do BSM sťažovateľky a jej manžela, pretože bol

nadobudnutý za trvania manželstva a z prostriedkov tvoriacich BSM. V tomto smere je však

potrebné vychádzať zo zásady, že žiaden spor neexistuje samoúčelne, ale jeho cieľom je

dosiahnutie vzniku, zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzickej či právnickej

osoby. Pokiaľ tieto práva či povinnosti vyplývajú priamo zo zákona či zo zmluvy, ich

súdnou deklaráciou tak dochádza iba k rozmnožovaniu súdnych sporov. Preto považuje

ústavný súd za akceptovateľný právny názor krajského súdu vyjadrený v napadnutom

rozsudku, že sťažovateľka nepreukázala naliehavosť právneho záujmu podľa c) .

Uvedený právny názor krajského súdu preto nemožno hodnotiť ako svojvoľný či arbitrárny

a ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť ho svojím vlastným. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , , ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov

týchto všeobecných súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné

(obdobne , ). Právny názor krajského súdu však takéto nedostatky

nevykazuje.

10. Ústavný súd preto nezistil v napadnutom rozsudku krajského súdu žiadnu

možnosť porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené, ako aj

na to, že obsahom týchto práv nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (, ),

dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie (napr. , , , ).

11. Sťažovateľka tiež namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa . Judikatúra ústavného súdu je stabilizovaná v tom smere, že

všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a slobôd hmotného charakteru (kam patrí aj právo vlastniť majetok), ak toto porušenie

nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu

vyplývajúce z až (napr. , ). Z tohto dôvodu

je preto v kontexte už uvedeného (bod 9 a 10 odôvodnenia tohto uznesenia) sťažnosť taktiež

zjavne neopodstatnená a navyše ústavný súd nezistil, že by mohla byť daná príčinná

súvislosť medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením

základného práva zaručeného v . Ako bolo uvedené, sťažovateľka je

priamo zo zákona bezpodielovou spoluvlastníčkou ½ predmetných nehnuteľností. Preto je

sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom

prerokovaní podľa v celosti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľky (návrh na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, priznanie

náhrady trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012