Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e4d/381291.45b698.pdf
PDF · 152.99 KB
No categories available
4Cdo/132/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 132/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z. L., bytom B.,
proti odporcovi J. L., bytom B., zastúpenému JUDr. Ľ. H., advokátom v B., o určenie
bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp.zn. 26 C 80/2007, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo 6. októbra 2010 sp.zn. 2 Co 159/09, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. mája 2009 č.k. 26 C 80/2007-92 zamietol
návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že účastníci sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese B., zapísanej na LV č. X. vedenom
na K., a to stavba postavená na pozemku parc. č. X., súp. č. X., druh stavby rodinný dom,
garáž bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. X., druh stavby samostatne stojaca
2
garáž, parc. č. X. o výmere X. m, druh pozemku záhrada, pozemku parc. č. X. o výmere
22
X. m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. č. X. o výmere X. m,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, alternatívne určenia, že účastníci sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností vo výške X. z celku. Odporcovi priznal
náhradu trov konania 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku uviedol, že manželstvo účastníkov,
uzavreté dňa X. doposiaľ trvá. V priebehu konania odporca podal na Okresnom súde
Bratislava I návrh na rozvod manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ
nebolo zrušené, ani zúžené. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 16.10.2006 sp.zn.
14 C 97/99 rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva A. L. a J. L.
(odporcu) k predmetným nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastnícky podiel A. L.
predstavujúci X. týchto nehnuteľností prikázal do výlučného vlastníctva J. L., ktorému bola
zároveň uložená povinnosť zaplatiť A. L. titulom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu
sumu 3 975 000,-- Sk do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Z LV č. X. kat. úz. B. vyplýva,
že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností je zapísaný J. L., Vychádzajúc
z uvedených skutočností prvostupňový súd uzavrel, že návrh navrhovateľky nie je
opodstatnený, nakoľko nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi.
Požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či sú
predmetné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Keďže manželstvo
účastníkov doposiaľ rozvedené nebolo, bol podaný návrh na rozvod manželstva, nároky, ktoré
si navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní, si môže uplatniť v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutie o návrhu navrhovateľky
neodstraňuje spornosť v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, nakoľko samotné
rozhodnutie by nebolo konečné a v prípade konania o vyporiadanie BSM by v rámci
rozhodovania o vyporiadaní BSM súd opätovne musel posudzovať aj predmetné
nehnuteľnosti, či tvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom
prípade tak nie je splnená podmienka žalovateľnosti, čo je dôvodom na zamietnutie návrhu
bez potreby bližšieho zaoberania sa meritom veci. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 80
písm.c/ O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. októbra 2010
sp.zn. 2 Co 159/09 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľke
uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 62,70 € do rúk
JUDr. Ľ. H. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dodal, že navrhovateľkou uplatnený
žalobný návrh nespĺňa podmienku vyžadovanú ustanovením § 80 písm.c/ O.s.p., t.j. neplnil
preventívnu funkciu, keďže v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.)
právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení neexistoval, pretože o spornej
nehnuteľnosti bolo medzičasom rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I rozsudkom
z 28.6.2006 pod č.k. 14 C 97/99-200 v spojení s opravným uznesením zo 16.10.2006 č.k.
14 C 97/99-209, na základe čoho odporca ako bezpodielový spoluvlastník predmetných
nehnuteľností nadobudol spoluvlastnícky podiel od svojho brata (A. L.) v podiele X. k spornej
nehnuteľnosti. Preto, ak už právo navrhovateľky bolo porušené, prevencia tak stráca
akýkoľvek zmysel a navrhovateľka už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného
práva alebo právneho vzťahu. Na Okresnom súde Bratislava I je vedené konanie o rozvod
manželstva účastníkov, ktoré ešte nie je právoplatne skončené. Preto nároky, ktoré si
navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní si môže následne uplatniť v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ako to správne konštatoval aj prvostupňový súd),
keďže jej cieľom je nepochybne dosiahnuť zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
vlastní a spravuje odporca. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní neprodukovala žiadne
také dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky vykonaného dokazovania a právneho posúdenia
veci. Pokiaľ v odvolaní poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,
ide o rozhodnutia cudzieho štátu, ktoré nie sú právne záväzné pre rozhodovanie súdov
v Slovenskej republike, resp. išlo o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
tieto sú záväzné pre súd len v danej konkrétnej veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Žiadala
tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania dovolateľka odvodzovala z § 238 ods. 2
O.s.p. a odôvodnila ho tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), a to v rozhodujúcej otázke existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Zdôraznila, že má naliehavý právny záujem
na určení, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. X., pretože tento je daný vždy, pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že odporca je zapísaný
v katastri nehnuteľností nesprávne a nezákonne ako jej výlučný vlastník, a len určenie
súdnym rozhodnutím, že sporná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov:
navrhovateľky a odporcu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v KN. Naliehavý
právny záujem je daný v tomto prípade, pretože je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľkinho právneho
postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité
ako táto neistota vznikla. Vyslovila názor, podľa ktorého závery odvolacieho súdu sú
v rozpore s obsahovou náplňou naliehavého právneho záujmu, vychádzajú z neúplných
skutkových zistení, v dôsledku čoho sa odchýlil od ústavného právneho názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (i Najvyššieho súdu Českej republiky) vysloveného
v rozhodnutiach, na ktoré dovolateľka v konaní poukazovala. V nadväznosti na skutkové
okolnosti, opisu ktorých v dovolaní navrhovateľka venovala značnú časť, dala do pozornosti,
že v dôsledku nesprávneho zápisu na KN v B. na LV č. X. o výlučnom vlastníctve spornej
nehnuteľnosti odporcom, dochádza následne i v jednotlivých prebiehajúcich súdnych
konaniach (prebiehajúcich z dôvodu domáceho násilia) k mylnému výkladu súdmi
o výlučnom vlastníctve odporcu.
Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom sám prípustnosť dovolania nevyslovil, ani
nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4) je nepochybné, že prípustnosť dovolania
navrhovateľky z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť. Na tomto závere dovolacieho
súdu nič nemení ani názor navrhovateľky v dovolaní, podľa ktorého, cit. : “Dovolanie je
prípustné aj v zmysle §-u 238 ods. 2 O.s.p., kedy je prípustné aj proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od ústavného právneho názoru NS SR
(NS ČR), vysloveného v súdnom rozhodnutí, ktoré som citovala opakovane a zakladala
do tohto predmetného spisu...“. Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je
daná podľa § 238 ods. 2 O.s.p. totiž iba vtedy, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, ktorý v danej veci vyslovil (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Inak povedané, ak
v danom prípade rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho
súdu obsahujúce právny názor v tejto veci, prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p.
neprichádza do úvahy.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p.
vylúčené. Dovolateľka však v kvalifikovane podanom dovolaní žiadnu z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. nenamietala, a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), treba uviesť, že
nesprávne právne posúdenie veci považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací
dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne
posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné
podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli
zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
nemal inú možnosť, než dovolanie navrhovateľky ako neprípustné odmietnuť (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
Úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal s tým, že v tomto
konaní mu žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová