Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/132/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z. L., bytom B.,

proti odporcovi J. L., bytom B., zastúpenému JUDr. Ľ. H., advokátom v B., o určenie

bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 6. októbra 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. mája 2009 č.k. -92 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že účastníci sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese B., zapísanej na LV č. X. vedenom

na K., a to stavba postavená na pozemku parc. č. X., súp. č. X., druh stavby rodinný dom,

garáž bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. X., druh stavby samostatne stojaca

2

garáž, parc. č. X. o výmere X. m, druh pozemku záhrada, pozemku parc. č. X. o výmere

22

X. m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. č. X. o výmere X. m,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, alternatívne určenia, že účastníci sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností vo výške X. z celku. Odporcovi priznal

náhradu trov konania 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku uviedol, že manželstvo účastníkov,

uzavreté dňa X. doposiaľ trvá. V priebehu konania odporca podal na Okresnom súde

Bratislava I návrh na rozvod manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ

nebolo zrušené, ani zúžené. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 16.10.2006 sp.zn.

rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva A. L. a J. L.

2

(odporcu) k predmetným nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastnícky podiel A. L.

predstavujúci X. týchto nehnuteľností prikázal do výlučného vlastníctva J. L., ktorému bola

zároveň uložená povinnosť zaplatiť A. L. titulom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu

sumu 3 975 000,-- Sk do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Z LV č. X. kat. úz. B. vyplýva,

že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností je zapísaný J. L., Vychádzajúc

z uvedených skutočností prvostupňový súd uzavrel, že návrh navrhovateľky nie je

opodstatnený, nakoľko nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi.

Požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či sú

predmetné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Keďže manželstvo

účastníkov doposiaľ rozvedené nebolo, bol podaný návrh na rozvod manželstva, nároky, ktoré

si navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní, si môže uplatniť v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutie o návrhu navrhovateľky

neodstraňuje spornosť v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, nakoľko samotné

rozhodnutie by nebolo konečné a v prípade konania o vyporiadanie BSM by v rámci

rozhodovania o vyporiadaní BSM súd opätovne musel posudzovať aj predmetné

nehnuteľnosti, či tvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom

prípade tak nie je splnená podmienka žalovateľnosti, čo je dôvodom na zamietnutie návrhu

bez potreby bližšieho zaoberania sa meritom veci. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 80

písm.c/ O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. októbra 2010

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľke

uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 62,70 € do rúk

JUDr. Ľ. H. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dodal, že navrhovateľkou uplatnený

žalobný návrh nespĺňa podmienku vyžadovanú ustanovením , t.j. neplnil

preventívnu funkciu, keďže v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku ( )

právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení neexistoval, pretože o spornej

nehnuteľnosti bolo medzičasom rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I rozsudkom

z 28.6.2006 pod č.k. -200 v spojení s opravným uznesením zo 16.10.2006 č.k.

-209, na základe čoho odporca ako bezpodielový spoluvlastník predmetných

3

nehnuteľností nadobudol spoluvlastnícky podiel od svojho brata (A. L.) v podiele X. k spornej

nehnuteľnosti. Preto, ak už právo navrhovateľky bolo porušené, prevencia tak stráca

akýkoľvek zmysel a navrhovateľka už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného

práva alebo právneho vzťahu. Na Okresnom súde Bratislava I je vedené konanie o rozvod

manželstva účastníkov, ktoré ešte nie je právoplatne skončené. Preto nároky, ktoré si

navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní si môže následne uplatniť v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ako to správne konštatoval aj prvostupňový súd),

keďže jej cieľom je nepochybne dosiahnuť zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré

vlastní a spravuje odporca. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní neprodukovala žiadne

také dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky vykonaného dokazovania a právneho posúdenia

veci. Pokiaľ v odvolaní poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,

ide o rozhodnutia cudzieho štátu, ktoré nie sú právne záväzné pre rozhodovanie súdov

v Slovenskej republike, resp. išlo o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

tieto sú záväzné pre súd len v danej konkrétnej veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Žiadala

tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania dovolateľka odvodzovala z § 238 ods. 2

a odôvodnila ho tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), a to v rozhodujúcej otázke existencie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Zdôraznila, že má naliehavý právny záujem

na určení, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV

č. X., pretože tento je daný vždy, pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že odporca je zapísaný

v katastri nehnuteľností nesprávne a nezákonne ako jej výlučný vlastník, a len určenie

súdnym rozhodnutím, že sporná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov:

navrhovateľky a odporcu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v KN. Naliehavý

právny záujem je daný v tomto prípade, pretože je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej

neistoty medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľkinho právneho

postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité

ako táto neistota vznikla. Vyslovila názor, podľa ktorého závery odvolacieho súdu sú

v rozpore s obsahovou náplňou naliehavého právneho záujmu, vychádzajú z neúplných

skutkových zistení, v dôsledku čoho sa odchýlil od ústavného právneho názoru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (i Najvyššieho súdu Českej republiky) vysloveného

v rozhodnutiach, na ktoré dovolateľka v konaní poukazovala. V nadväznosti na skutkové

okolnosti, opisu ktorých v dovolaní navrhovateľka venovala značnú časť, dala do pozornosti,

že v dôsledku nesprávneho zápisu na KN v B. na LV č. X. o výlučnom vlastníctve spornej

nehnuteľnosti odporcom, dochádza následne i v jednotlivých prebiehajúcich súdnych

konaniach (prebiehajúcich z dôvodu domáceho násilia) k mylnému výkladu súdmi

o výlučnom vlastníctve odporcu.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

5

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom sám prípustnosť dovolania nevyslovil, ani

nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4) je nepochybné, že prípustnosť dovolania

navrhovateľky z až 3 nemožno vyvodiť. Na tomto závere dovolacieho

súdu nič nemení ani názor navrhovateľky v dovolaní, podľa ktorého, cit. : “Dovolanie je

prípustné aj v zmysle §-u 238 ods. 2 , kedy je prípustné aj proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od ústavného právneho názoru NS SR

(NS ČR), vysloveného v súdnom rozhodnutí, ktoré som citovala opakovane a zakladala

do tohto predmetného spisu...“. Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je

daná podľa totiž iba vtedy, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, ktorý v danej veci vyslovil ( ). Inak povedané, ak

v danom prípade rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho

súdu obsahujúce právny názor v tejto veci, prípustnosť dovolania podľa

neprichádza do úvahy.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v až g/ Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolateľka však v kvalifikovane podanom dovolaní žiadnu z vád vymenovaných

v nenamietala, a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

6

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné a neboli

zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

nemal inú možnosť, než dovolanie navrhovateľky ako neprípustné odmietnuť (§ 243b ods. 5

v spojení s ).

Úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal s tým, že v tomto

konaní mu žiadne trovy nevznikli ( v spojení s a

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová