Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 513/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta o prijatej sťažnosti L., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na súde zaručeného v uznesením

Krajského súdu v Prešove č. k. -31 zo 14. júla 2011 takto

rozhodol:

1. Základné právo L. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde

zaručené v uznesením Krajského súdu v Prešove

č. k. -31 zo 14. júla 2011 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -31 zo 14. júla 2011 z r u š u j e

a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. L. n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.

4. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom

tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktorú j e Krajský súd v Prešove p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 3. novembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na súde zaručeného v (ďalej len

„ústava“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 18/2010-

31 zo 14. júla 2011 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Sťažovateľ požiadal Mesto B. listom

zo dňa 18.01.2010, aby bol upovedomovaný v súlade s ustanovením § 82 ods. 6 zákona

č. o začatých správnych konaniach v ktorých môžu byť dotknuté záujmy

ochrany prírody a krajiny konkrétne týkajúce sa výrubu drevín a krov na území mesta B.

Mesto B. listom zo dňa 21.5.2010, ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 1.2.2010

oznámilo, že Mesto B. vydáva rozhodnutia o výrube drevín rastúcich mimo lesa.

Listom zo dňa 5.2.2010 sťažovateľ opätovne požiadal o upovedomenie o začatých

správnych konaniach poukazujúc na ustanovenie § 82 ods. 6, § 2 ods. 1 a § 82 ods. 7

.

Dňa 17.2.2010 bola sťažovateľovi doručená odpoveď Mesta B. zo dňa 12.2.2010, kde

Mesto B. žiadalo špecifikovať ustanovenie Stanov, ktoré by malo upravovať predmet

činnosti sťažovateľa vo väzbe na ochranu prírody a krajiny.

Listom zo dňa 17.2.2010 sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej

zástupkyne opätovne upozornil mesto B., že na základe predložených žiadostí zo dňa

18.1.2010 a 5.2.2010 je Mesto B. povinné postupovať v súlade s ustanovením § 82 ods. 7

.

Listom zo dňa 25.2.2010 Mesto B. opätovne oznámilo, že vydáva rozhodnutia

týkajúce sa výrubov drevín mimo lesa.

Návrhom na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy zo dňa 03.03.2010 sťažovateľ navrhoval, aby odporca rozhodol tak, že zakazuje

Mestu B. pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa neupovedomovaním ho o začatých

správnych konaniach podľa v platnom znení, uložil

Mestu B. upovedomovať navrhovateľa o začatých správnych konaniach podľa § 47 ods. 3

v platnom znení a priznal mu náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. - 31 zo dňa 14.07.2011

rozhodol tak, že návrh zamieta a nepriznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov

konania.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„Sťažovateľ je presvedčený, že napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Prešove

bolo porušené jeho právo zakotvené v článku 46 ods. 1 SR domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na súde. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia Krajský súd v Prešove založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu nie preto,

že by z jeho právneho posúdenia vyplynulo, že ide o nedôvodný návrh, ale preto, že podľa

jeho názoru nevyčerpal sťažovateľ možnosť domáhať sa nápravy prostredníctvom orgánov

prokuratúry.

Pokiaľ ustanovenie stanovuje neprípustnosť návrhu, ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky ktorých použitie umožňuje osobitný predpis so zreteľom

na to, že nemožno predpokladať, že by zákon ukladal navrhovateľovi využiť prostriedky,

ktoré nie sú efektívne je potrebné túto povinnosť uloženú navrhovateľovi chápať tak, že je

povinný využiť len prostriedky, ktoré sú efektívne. Tieto prostriedky musia byť spôsobilé

zabezpečiť navrhovateľovi nápravu, ako aj teoreticky i prakticky dosiahnuť náhradu za

spôsobenú nemateriálnu ujmu.

Už zo samotnej lehoty na vybavenie podnetu orgánmi prokuratúry, ktorá je podľa

zákona o prokuratúre 2 mesiace (§33 ods. 1 zákona o prokuratúre) vyplýva nemožnosť

využiť tento prostriedok tak, aby navrhovateľ nestratil možnosť domáhať sa ochrany na

súde.

Už citované ustanovenie totiž ukladá navrhovateľovi podať

návrh do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela. Návrh

sťažovateľa nemohol byť teda odmietnutý tak z dôvodu lehoty stanovenej v citovanom

ustanovení , ako ani z dôvodu, že spôsob vybavenia podnetu

sťažovateľ reálne nemôže ovplyvniť. Sťažovateľ môže podať prokurátorovi podnet, ale je na

zvážení prokurátora, či využije prostriedky, ktoré mu zákon dáva k dispozícii tak, ako to

žiada podávateľ podnetu. S otázkou podania podnetu podľa zákona o prokuratúre ako

podmienky vyčerpania iných prostriedkov nápravy pred podaním návrhu na súd sa ústavný

súd zaoberal opakovane. Okrem iného aj v náleze sp. zn. zo dňa

22.05.2008...“

Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie

v sume 2 500 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, priznanie ktorého odôvodnil tým, že

„... so zreteľom na čas, ktorý uplynul od podania žiadosti o upovedomovanie o začatých

správnych konaniach až do súčasnosti, keď sťažovateľovi je aj v dôsledku zamietnutia jeho

návrhu odporcom odnímaná jeho možnosť na participácii na rozhodnutiach v oblasti

ochrany prírody, je takým zásahom do jeho práv, že v tomto prípade nepostačuje

konštatovanie porušenia práva ani zrušenie napadnutého rozhodnutia Krajského súdu

v Prešove“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, zakotvené v článku 46 ods. 1

SR

- uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. - 31 zo dňa 14.07.2011

bolo porušené.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. - 31

zo dňa 14.07.2011 a vracia vec na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd SR zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať v porušovaní

namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 2.500,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril krajský súd,

zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. A. I., listom sp. zn. Spr 10178/2011 doručeným

ústavnému súdu 14. decembra 2011, ktorá vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedla:

«Senát Krajského súdu v Prešove v predmetnej veci rozhodol o návrhu navrhovateľa

L., so sídlom v T., právne zastúpeného JUDr. I. R. proti odporcovi Mestu B. uznesením dňa

14. júla 2011 č.k. -31 tak, že návrh zamietol a nepriznal navrhovateľovi právo

na náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd vyslovil zákaz Mestu B.

pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa neupovedomením ho o začatých správnych

konaniach podľa v platnom znení (Zákona o ochrane

prírody a krajiny). Zároveň sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi

upovedomovať navrhovateľa o začatých správnych konaniach podľa § 47 ods. 3 zákona

č. v platnom znení.

V súlade s ustanoveniami piatej hlavy piatej časti , ktorých obsahom sú

zakotvené ciele procesnej úpravy konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorými je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu

ochranu, ktorí tvrdia, že boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy Krajský súd v Prešove postupoval pri vydaní

napadnutého uznesenia.

Navrhovateľ svoje tvrdenia v návrhu podložil tým, že mu v zmysle ustanovenia § 82

ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplývajú viaceré procesné práva a tieto mu

patria podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona z účasti na konaní.

S poukazom na ustanovenia až 3 , v konaní pred súdom má

povinnosť fyzická a právnická osoba, ktorá sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy splniť presne stanovené podmienky na preukázanie svojich tvrdení

a pritom postupovať tak, aby vyčerpala všetky dostupné prostriedky, ktorých použitie jej

umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky.

Súd rozhodol v intenciách ustanovenia a návrh zamietol

z dôvodu, že navrhovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis.

Ak sťažovateľ tvrdí v súvislosti s dvojmesačnou lehotou na vybavenie podnetu (§ 33

ods. 1 Zákona o prokuratúre), je treba zdôrazniť, že podľa konštantnej judikatúry

Najvyššieho súdu SR lehota 30 dní upravená v ustanovení druhá veta

sa počíta odo dňa doručenia upovedomenia o vybavení podnetu, a to či už v prospech alebo

neprospech sťažovateľa.

Ak teda sťažovateľ tvrdí, že využitím inštitútu podnetu podľa § 33 ods. 1 zákona

č. o prokuratúre by mu bolo odňaté právo podľa

Slovenskej republiky, lebo by zmeškal 30-dňovú lehotu, prax všeobecných súdov je taká, ako

je uvedené vyššie.

Sťažovateľ vopred prejudikuje, že podnet by bol neefektívny.

V súvislosti s konaním podľa piatej hlavy piatej časti krajský súd poukazuje na

tú skutočnosť, že aj v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti - konanie proti nečinnosti

orgánu verejnej správy v ustanovení § 250t ods. 1 je upravená povinnosť navrhovateľa

vyčerpať prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, preto krajský súd

poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.:

z 21.októbra 2004, ktorý uviedol, že „možno orgány prokuratúry považovať za orgány

disponujúce prostriedkami umožňujúcimi uplatnenie ochrany práv a právom chránených

záujmov sťažovateľa vo vzťahu k namietané nečinnosti správneho orgánu spôsobom, ktorý

s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu umožňoval rozumne očakávať naplnenie jej

účelu“.

o ochrane prírody a krajiny v upravuje,

že štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva obec

a právomoc obce upravuje ustanovenie § 69 ods. 1 písm. a/ až k/.

o prokuratúre v stanovuje, že prokuratúra chráni

práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa § 3

ods. 2 citovaného zákona - prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom

záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie

a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti

za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky

zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná

a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

a štátu.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi uvedenými v odôvodnení

napadnutého uznesenia a je toho názoru, že v konaní nebolo porušené

navrhovateľove právo na súdnu ochranu podľa .

V tejto súvislosti Krajský súd v Prešove navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky sťažnosti navrhovateľa nevyhovel a vyslovil, že v konaní Krajského súdu

v Prešove sp. zn.. 1 S/l 8/2010 jeho právo porušené nebolo.

Krajský súd súhlasí s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia ústneho

pojednávania.»

Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 22. novembra

2011 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva zaručeného v .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného v uznesením krajského súdu č. k. -31 zo 14. júla

2011, ktorým krajský súd zamietol návrh sťažovateľa v konaní o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Sťažovateľ v konaní podľa piatej časti piatej hlavy

(ďalej len „OSP“) pred krajským súdom namietal nezákonný zásah orgánu verejnej správy

(Mesta B.) spočívajúci v neupovedomovaní sťažovateľa o začatých správnych konaniach

podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov. Krajský súd rozhodnutím zo 14. júla 2011 návrh sťažovateľa ako neprípustný

zamietol podľa z dôvodu, že sťažovateľ nevyčerpal možnosť domáhať sa

nápravy prostredníctvom orgánov prokuratúry, t. j. nepodal podnet na preskúmanie postupu

orgánu verejnej správy v súvislosti s jeho nezákonným zásahom v zmysle § 31 ods. 1

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis , , ,

).

Z tohoto postavenia ústavného súdu vyplýva, že preskúmavať môže rozhodnutie

všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , , ).

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné

aj v danej veci.

Krajský súd vo svojom uznesení č. k. -31 zo 14. júla 2011 zamietol návrh

sťažovateľa v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pričom

v odôvodnení svojho rozhodnutia v podstatnom uviedol:

«Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku, ako konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy „je poskytnúť fyzickým a právnických osobám účinnú súdnu ochranu, ktoré tvrdia že

boli ukrátené na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti

nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej vykonaný“.

Na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa

primerane použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti, ak nie je osobitná úprava.

Primeranosťou v tomto zmysle chápeme také použitie, ktoré napomáha dosiahnutiu

účelu konania proti nečinnosti správneho orgánu.

Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej

alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať

ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho

opakovanie. ...

Podľa , návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha

len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa,

keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa,

keď k nemu došlo.

podmieňuje využitie ochrany prostredníctvom štvrtej

hlavy piatej časti vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis. Zákon nešpecifikuje, o ktoré prostriedky konkrétne ide vzhľadom na rôznorodosť

oblasti verejnej správy z hľadiska predmetu právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich tipov

správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať do úvahy rôzne právne prostriedky

nápravy (v niektorých prípadoch aj viaceré z nich) pokiaľ ide o prípadnú nedôvodnú

nečinnosť správneho orgánu. Ich špecifikácia závisí od právnej úpravy konkrétneho typu

správneho konania najmä s ohľadom na oprávnenie nadriadených orgánov vo vzťahu

k orgánu, ktorý má povinnosť vo veci konať, ako aj s ohľadom na oprávnenia osobitných

orgánov kontroly alebo dozoru prijať účinné opatrenia na odstránenie prípadnej nečinnosti

správneho orgánu, resp. nezákonného zásahu orgánu verejnej správy.

Súd príslušný rozhodovať o návrhu namietajúcom konanie o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy musí splnenie podmienky podľa § 250v ods. 3

posudzovať individuálne, na základe okolnosti konkrétneho prípadu rešpektujúc účel

tohto právneho prostriedku, ktorých je poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu osobe, ktorej

práva alebo právom chránené záujmy môžu byť nezákonným zásahom orgánom verejne

správy dotknuté v tom ktorom konkrétnom konaní.

V zásade možno vyžadovať splnenia takých osobitných právnych prostriedkov

nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej

osoby alebo právnickej osoby odstránenia nezákonného zásahu orgánu verejnej správy aj

bez potreby zásahu zo strana súdnej moci.

Nepochybne k ním budú patriť právne prostriedky priamo dostupné dotknutej fyzickej

alebo právnickej osobe, rozhodovanie o ktorých je zverené do kompetencie orgánu

s právomocami zaručujúcimi možnosť bezprostredného zjednania nápravy vo vzťahu

k namietanému nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy. To však nevylučuje

požiadavku vyčerpania prostriedkov nápravy prostredníctvom orgánov osobitne poverených

ochranou práv a právnom chránených záujmov fyzických a a právnických osôb aj keď

nedisponujú právomocami možnosťou bezprostredného zjednania nápravy, pokiaľ im zákon

zveruje prostriedky a umožňuje uplatnenie ochranných práv a právom chránených záujmov

dotknutých osôb vo vzťahu k namietanému nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy

spôsobom, ktorý s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu (najmä pokiaľ ide

o prebiehajúce správne konanie, jeho predmet a jeho potencionálnu ujmu vyplývajúcu

z ohrozenia práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby v dôsledku zbytočných

prieťahov v správnom konaní) umožňuje rozumne očakávať naplnenie účelu poskytovanej

ochrany.

Predpokladom podania návrhu, aby súd vyslovil povinnosť uložiť označenému

orgánu konať, resp. niečo vykonať je, aby navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis. To znamená, že navrhovateľ pred podaním návrhu

musí vykonať podnet na vykonanie opatrenia proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej

správy.

Takto vymedzená prípustnosť podania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu

verejnej správy na súd vyjadruje princíp subsitidiarity správneho súdnictva, totiž aby jeho

právomoc nesuplovala iné účinné právne prostriedky právnej ochrany.

V zmysle o prokuratúre, prokurátor preskúmava

zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov,

policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu,

pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich

vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona, ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov rozhodne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, orgány prokuratúry možno považovať za orgány

disponujúce prostriedkami umožňujúcimi uplatnenie ochrany práv a právom chránených

záujmov navrhovateľa vo vzťahu k namietanému nezákonnému zásahu orgánu verejnej

správy.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu, ako ja z obsahu písomných podaní

navrhovateľa nevyplynula skutočnosť, žeby podal podnet na preskúmanie postupu orgánu

verejnej správy v súvislosti s nezákonným zásahom orgánu verejnej správy na príslušnú

prokuratúru vo veci upovedomovania L. o začatí všetkých správnych konaní, vrátene už

začatých, týkajúcich sa výrubov drevín a krov na území mesta B. Keďže navrhovateľ

nevčerpal túto možnosť domáhať sa nápravy prostredníctvom orgánov prokuratúry, je

potrebné jeho návrh podaný na súd považovať za predčasný, pretože v súdnom konaní sa

môže domáhať ochrany až po vyčerpaní prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný

zákon.

S poukazom na uvedené krajský súd podľa ustanovenia návrh

ako neprípustný zamietol.»

Z obsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľ nevyčerpal

iné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, t. j. nepodal podnet na

preskúmanie postupu orgánu verejnej správy v súvislosti s jeho nezákonným zásahom

v zmysle § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre. Z tohto dôvodu krajský súd považoval návrh

sťažovateľa ako predčasný.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o prokuratúre právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor

vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov orgánmi verejnej správy, sú:

a) protest prokurátora,

b) upozornenie prokurátora,

c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu

verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej

správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s posúdením

upozornenia prokurátora ako prostriedkom nápravy sťažovateľa. V okolnostiach danej veci

podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať upozornenie prokurátora za účinný

prostriedok nápravy. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž nestačí, aby

sťažovateľ mal prostriedky nápravy, ale tieto musia byť efektívne. Skutočnosť, že

sťažovateľ nevyužil podanie podnetu u prokurátora, nemôže byť dôvodom na zamietnutie

jeho žaloby v konaní podľa .

Európsky súd pre ľudské práva už v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku

nápravy vo vnútroštátnom poriadku viacnásobne konštatoval, že v zmysle čl. 35 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd považuje za efektívny prostriedok nápravy

taký, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané

porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna, nielen v teórii,

ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť (Feldek

v. Slovensko z 15. júna 2000, Vernillo v. Francúzsko, 20. február 1991, Johnston and

Others v. Írsko, 18. december 1986, Van Droogenbroeck judgment v. Belgicko, 24. jún

1982).

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre viackrát potvrdil, že vnútroštátny

prostriedok nápravy, ktorý sťažovateľom zároveň neumožňuje domáhať sa a teoreticky

i prakticky dosiahnuť náhradu za spôsobenú nemateriálnu ujmu, nemôže byť považovaný za

efektívny.

Ak všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí

vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto

rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné

s .

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajským súdom boli

vyvodené závery, ktoré sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň majú za následok porušenie základného práva

alebo slobody (mutatis mutandis , , , ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že uznesením krajského súdu

č. k. -31 zo 14. júla 2011 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde zaručeného v čl. 46

ods. 1 , tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto nálezu zrušil uznesenie krajského súdu

č. k. -31 zo 14. júla 2011 podľa a podľa

písm. b) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 500 €, čo odôvodnil tým, že mu je aj v dôsledku namietaného postupu krajského súdu

znemožnené participovať na rozhodnutiach v oblasti ochrany prírody, a to aj s prihliadnutím

na čas, ktorý uplynul od podania žiadosti o upovedomovanie o začatých správnych

konaniach.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že konštatovanie

porušenia základného práva zaručeného v je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že zrušením

namietaného rozhodnutia a vrátením veci krajskému súdu na ďalšie konanie sa vytvára

priestor na to, aby krajský súd rozhodol o dôvodnosti návrhu sťažovateľa. Priznaním

primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi z dôvodov ním uvedených by

ústavný súd prejudikoval rozhodnutie krajského súdu v merite veci. Ústavný súd preto

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie nepriznal, tak ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

advokátkou JUDr. I. R. (bod 4 výroku tohto nálezu).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 patrí odmena

v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál dvakrát po 7,41 € [v zmysle § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov], preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú sumu 261,82 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH (keďže

advokátka je platcom tejto dane), teda sumu 52,36 €, t. j. trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 314,18 €.

Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ) podľa výroku

rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudkyne Ivetty Macejkovej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2012