Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 241/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. P., D., a A. P., Z., vo veci namietaného porušenia ich

základných práv podľa a 4 a a podľa

čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -53 z 30. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Z. P. a A. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2012

doručená sťažnosť Ing. Z. P. a A. P. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa a 4 a Slovenskej

republiky [ďalej len „ústava“; (sťažovatelia síce v petite sťažnosti expressis verbis

nenamietajú porušenie základného práva zaručeného v , avšak keď

tvrdia, že krajský súd „odmietol prejednať naše vlastníctvo a vydať rozsudok, ktorého sme

sa žalobou domáhali,“ dospel ústavný súd k záveru, že takto formulované výhrady smerujú

aj proti porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu podľa ;

rovnako tak, pokiaľ sťažovatelia v petite sťažnosti označili len , ústavný

súd konštatuje, že z jej odôvodnenia vyplýva, že namietajú aj porušenie jeho odsek 4)]

a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -53

z 30. januára 2012 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že sa rozhodnutím správneho orgánu –

Okresného úradu v B., odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

č. 799/1997 z 29. októbra 1997 stali vlastníkmi «spoluvlastníckych podielov na pozemku

evidovanom na Správa katastra B., katastrálne územie D. vedeného na liste vlastníctva č...,

pod A parcela registra „E“ a to parcelné číslo... trvalé trávne porasty o celkovej výmere

2

3700 m, Ing. P. Z. vedený pod B5 spoluvlastnícky podiel 1/12 a P. A. vedená pod B1

spoluvlastnícky podiel 1/2. Vlastníctvo sme nadobudli uvedeným rozhodnutím... podľa

odst. (1) a (2) prevodom z vlastníctva štátu na nás, lebo

my sme mali osadnícke právo k tomuto pozemku a užívali sme ho, pretože sa na nás

vzťahovali pomery podľa zákona č. 224/1925 Zb., čo sme preukázali v riadnom správnom

konaní v rokoch 1994 až 1996 príslušnému správnemu orgánu v procesnom konaní podľa

Následne po tom koncom roku 1997 na Správe katastra B. na

základe rozhodnutia správneho orgánu č. 799/1997 sme boli zapísaní na list vlastníctva

č. 2721 ako vlastníci spoluvlastníckych podielov na uvedenom pozemku KN „E“ č. p... v

uvedených spoluvlastníckych podieloch.

Vlastníctvo nám k 1. 1. 2003 preukázateľne vzniklo respektíve bolo opätovne

potvrdené aj z titulu zákona §-u 10 odsek (1) k 01. 01. 2003 vydržaním.

Pozemok sme od roku 1992 užívali vykonávali svoje vlastnícke práva a následne sme boli už

aj zapísaní ako vlastníci na LV č... D., pozemok registra „E“ číslo parcely... trvalé trávne

2

porasty o výmere 3700 mspoluvlastnícke podiely Ing. P. Z. vo veľkosti 1/12 a P. A. 1/2.

Vlastníctvo nám k 01. 01. 2007 preukázateľne vzniklo respektíve bolo ešte raz

opätovne potvrdené aj z ďalšieho titulu, vydržaním podľa

k 01. 01. 2007, keď od 01. 01. 1997 sme vykonávali taktiež dobromyseľne naše vlastnícke

práva a to nepretržite desať rokov a naša dobromyseľná držba nebola rušená. V rámci

konania podľa zákona sme obdržali v novembri 1996 prípis od správneho

orgánu aj s jednoznačným vyjadrením, že pozemok patrí nám a nikto ani K. G. ako

účastníčka konania aj keď bola riadne písomne poučená nepodala v rámci tohto konania

námietku ani podanie na súd, kde by si uplatňovala domnelé právo na tento pozemok.

Splnením všetkých podmienok pre vydržanie spoluvlastníckych podielov ako zapísaní

vlastníci pozemku na LV č... sa potvrdilo naše vlastníctvo dňom 01.01.2007.».

Dňa 24. septembra 2007 podal žalobca A. K. na Okresnom súde Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie, že pozemok, ktorý je evidovaný na Správe

katastra B., kat. úz. D., na LV č..., pod A parc. registra E, a to parc. č... – trvalé trávnaté

2

porasty o výmere 3700 m(ďalej len „sporný pozemok“), patrí do dedičstva po jeho

zomrelej matke G. K. a otcovi V. K. Okresný súd rozsudkom č. k. -83

z 15. apríla 2008 určil, že sporný pozemok patrí do dedičstva po nebohej G. K., a krajský

súd rozsudkom č. k. -137 zo 17. septembra 2008 jeho rozhodnutie potvrdil.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú, že sú «stále vlastníci uvedených

2

spoluvlastníckych podielov na uvedenom pozemku p. č... o výmere 3700 mv k. ú. D. čo

jednoznačne určuje platný zákon!

Naše takto nadobudnuté vlastníctvo je a bolo chránené presne ustanovením zákona

a naše vlastnícke práva spoluvlastníckych podielov na pozemku KN „E“ p. č... získané

podľa zákona §-u 39 odsek (1) a (2) ani žalobou K. A. z 24. 9. 2007 nemohlo

byť dotknuté ani žiadnym rozsudkom súdu, lebo zákon 293/1992 § 10 odsek (2) v platnom

znení stanovuje, že práva nadobudnuté podľa zákona ., a .,

nemôžu byť ani žalobou pozemnoknižného vlastníka dotknuté! Ak nemohlo byť právo

dotknuté žalobou, nemôže byť dotknuté ani rozsudkami súdov, ktoré vychádzajú z tejto

žaloby. K. A. ani jeho matka nebola nikdy do 24. 9. 2007 do doby, kedy bola podaná žaloba,

2

zapísaní ako vlastníci pozemku KN „E“ č. p... o výmere 3800 mna liste vlastníctva č... ani

na žiadnom inom liste vlastníctva na Správe katastra B.».

Sťažovatelia sa preto návrhom doručeným okresnému súdu 12. apríla 2011 domáhali

v konaní vedenom pod sp. zn. určenia vlastníckeho práva k spornému

pozemku proti A. K.

Okresný súd pri skúmaní splnenia podmienok konania zistil, že v konaní vedenom

pod sp. zn. už predtým rozhodol s rovnakými účastníkmi konania

a rovnakým meritom sporu o určení vlastníckeho práva k spornému pozemku. Okresný súd

preto uznesením sp. zn. z 15. júna 2011 v spojení s opravným uznesením

z 22. septembra 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 15. júna 2011“) konanie

vedené pod sp. zn. zastavil. Krajský súd namietaným uznesením odvolaním

napadnuté prvostupňové uznesenie potvrdil.

Namietaným uznesením krajského súdu došlo podľa názoru sťažovateľov

k odmietnutiu prerokovať ich žalobu o určenie ich vlastníctva a „vydať rozsudok, ktorého

sa... žalobou domáhali nám bolo porušené naše základné právo ochrany vlastníctva a tým

aj základné ľudské práva. V zdôvodnení uznesenia súd ani len neuviedol, prečo sa

nezaoberal ustanovením ods. (2), kde je ustanovené, že naše

práva ani žalobou K. A. na súde nemohli byť dotknuté, keď sme to do žaloby výslovne

uviedli...

Uznesením došlo k poškodeniu našich zákonom chránených vlastníckych práv

so značným majetkovým dosahom, čo je veľmi závažný skutok, preto týmto žiadame

odstránenie jeho dôsledkov.“.

Sťažovatelia v ďalšej časti sťažnosti poukazujú na „veľmi závažn[é] pochyben[ia]“

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , teda v tom, v ktorom už

bola právoplatne vyriešená otázka určenia vlastníctva k spornému pozemku.

V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo Ing. Z. P. a A. P. na ochranu vlastníctva podľa č1. 20 ods. 1

Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd... Rozsudkom

(správne má byť uznesením, pozn.) Krajského súdu Banská Bystrica z 30. 01. 2012

-53 porušené bolo.

Rozsudok (správne má byť uznesenie, pozn.) Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.

-53 z 30. 01. 2012 v celom rozsahu ruší a vec vracia Krajskému súdu

Banská Bystrica na ďalšie konanie.

Krajský súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi Ing. Z. P. a A. P. trovy

právneho zastúpenia.“

Sťažovatelia k sťažnosti pripojili žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na svoje

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že v ich „veku považuj[ú]takýto

postup za najschodnejší“.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

uznesením sp. zn. z 3. februára 2010 bola sťažnosť sťažovateľov, v ktorej

namietali porušenie svojho základného práva podľa a 4 a podľa

ods. 1 a 4 listiny rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 17. septembra 2008,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu, že sporný pozemok patrí do dedičstva

po nebohej G. K., odmietnutá ako oneskorene podaná.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , , , ,

, , ).

V nadväznosti na to ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv

podľa a 4 a a podľa a 4 listiny namietaným

uznesením krajského súdu.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením krajského súdu č. k. -53 z 30. januára 2012

Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých prípadoch,

ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi, by

znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ústavný súd sa pri výkone svojej funkcie podľa zameriava na kontrolu

zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov všeobecnými

súdmi s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a slobodách.

V zmysle (ďalej aj „OSP“) súd prihliada

kedykoľvek na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať, pričom

k neodstrániteľným nedostatkom konania možno zaradiť aj prekážku res iudicata (veci už

raz rozhodnutej podľa , podľa ktorého len čo sa vo veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova).

V danej veci okresný súd už v predchádzajúcom konaní rozsudkom sp. zn.

z 15. apríla 2008 určil, že sporný pozemok „patrí v celosti“ do dedičstva

po G. K. a prvostupňový rozsudok bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom krajského

súdu sp. zn. zo 17. septembra 2008.

Sťažovatelia podali 12. apríla 2011 okresnému súdu návrh na určenie vlastníckeho

práva k spornému pozemku proti A. K., ktorý ho nadobudol ako dedič po poručiteľke G. K.

Menovaný podaním doručeným okresnému súdu 24. mája 2011 žiadal konanie iniciované

sťažovateľmi zastaviť z dôvodu, že v rovnakej veci už prebehlo na okresnom súde konanie

vedené pod sp. zn. , v ktorom vystupovali tí istí účastníci, bol totožný

predmet konania a bolo vykonané rovnaké dokazovanie, ako navrhli sťažovatelia vo svojom

návrhu.

Krajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia uviedol:

«Návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 12. 04. 2011 sa žalobcovia

Ing. Z. P... a A. P... domáhali proti žalovanému A. K..., že Ing. Z. P. je podielovým

spoluvlastníkom v rozsahu 1/12-iny a A. P. je podielovou spoluvlastníckou v rozsahu 1/2

pozemku evidovaného na Správe katastra B. na liste vlastníctva č... pre katastrálne územie

2

D. ako parcela registra „E“ č... – trvalé trávne porasty o výmere 3700 mna tom skutkovom

základe, že sa žalobcovia stali vlastníkom spoluvlastníckych podielov k pozemku č...

na základe rozhodnutia správneho orgánu Okresného úradu OPPaLH v B. č: 799/1997

z 29. 10. 1997 ako právni nástupcovia pôvodných osadníkov. Žalobcovia naviac splnili

všetky podmienky pre vznik vlastníckeho práva aj vydržaním podľa

Právna predchodkyňa žalovaného G. K. nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k tejto

nehnuteľnosti vydržaním k 01. 01. 1992 a rozhodnutia súdov v konaní

Okresného súdu Banská Bystrica boli vydané na základe nepravdivých údajov poskytnutých

A. K.

Konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

začalo 24. 09. 2007 na návrh navrhovateľa A. K... proti odporcom 1/ A. P..., Ing. Ľ. L..., 3/

J. P..., 4/ Ing. Z. P... a 5/ S. L... Jeho predmetom bolo určenie vlastníckeho práva

poručiteľky G. K., ktorá zomrela 20. 01. 1999 k parcele registra „E“ č... – trvalé trávne

2

porasty o výmere 3700 mevidovanej u Správy katastra B. na liste vlastníctva č... pre

katastrálne územie D. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -137

zo 17. 09. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. 11. 2008 potvrdil rozsudok okresného

súdu vo výroku, ktorým bolo určené, že pozemok parcela EKN... – trvalé trávne porasty

2

o výmere 3700 mzapísaná na liste vlastníctva č... pre katastrálne územie D. patrí v celosti

do dedičstva po nebohej G. K., ktorá zomrela 20. 01. 1999. Z dôvodov rozhodnutí súdov

vo veci je zistiteľné, že sa súdy vyporiadali s tým, či žalovaní mohli ako

právni nástupcovia pôvodných osadníkov nadobudnúť vlastnícke právo k parcele EKN...

na základe rozhodnutia Okresného úradu v B. č. 799/1997 z 29. 10. 1997, ktorým bol

schválený Register pôvodného stavu – zjednodušený register pôvodného stavu pre

katastrálne územie D. spracovaný zhotoviteľom registra – L. Z. Súdy posudzovali aj otázku,

či mohla právna predchodkyňa navrhovateľa v konaní G. K. nadobudnúť

vlastnícke právo k parcele EKN... vydržaním a kedy sa tak stalo. Žalobcovia Ing. Z. P.

a A. P. sa už v konám Okresného súdu Banská Bystrica (kde vystupovali

v pozícii žalovaných) tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely EKN... na základe

rozhodnutia Okresného úradu OPPaLH B. a titulom vydržania. Ich obranu súdy posúdili

ako nedôvodnú a rozhodli, že parcela EKN... patrí do dedičstva po nebohej G. K.»

Ďalej krajský súd poukázal na , a , podľa ktorého „doručený

rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného

rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom

stave, je záväzný pre každého. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.“.

Napokon krajský súd poukázal aj na to, že „na prekážku rozsúdenej veci musí súd

prihliadať v každom období konania z úradnej povinnosti. Právoplatné rozhodnutie súdu

tvorí prekážku veci rozsúdenej vtedy, ak v pôvodnom konaní sa o totožnom predmete

konania rozhodlo medzi totožnými účastníkmi konania. Okresný súd správne konštatoval

totožnosť predmetu konania, o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v konaní

a ktorého predmet vymedzili žalobcovia v konaní . Pre

ustálenie, že ide o prejednanie veci medzi totožnými účastníkmi konania, nie je na prekážku,

že vo veci okrem účastníkov konania Ing. Z. P., A. P. na

strane jednej a A. K. na strane druhej vystupovali aj ďalší účastníci Ing. Ľ. L., J. P. a S. L.,

ani že sú v konaní v opačnom procesnom postavení. Rozhodnutie Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. je pre účastníkov konania záväzné a

nemôže byť otázka vlastníckeho práva k parcele EKN... v katastrálnom území D. medzi

týmito účastníkmi na rovnakom skutkovom základe prejednávaná znova. Existencia

prekážky veci rozsúdenej je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pri

zisteniach ktorej musí súd podľa zastaviť. Okresný súd správne vec

právne posúdil, keď konanie podľa zastavil. Zákonnému príkazu

nepriznať žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak

bolo konanie zastavené, zakotvenom v zodpovedá

aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania. Preto bolo uznesenie okresného súdu

v celom rozsahu ako vecne správne podľa , potvrdené.“.

Ústavný súd po oboznámení sa s namietaným uznesením krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd správne posúdil skutkový a právny stav uvedenej veci, a keď

potvrdil uznesenie okresného súdu z 15. júna 2011, ktorým bolo konanie vedené pod sp. zn.

zastavené, postupoval ústavne akceptovateľným spôsobom. Krajský súd

v odôvodnení namietaného uznesenia analyzoval zo skutkového a právneho hľadiska

napadnuté uznesenie okresného súdu z 15. júna 2011 a takisto sa vysporiadal

aj s argumentáciou sťažovateľov uvedenou v odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania,

pričom zároveň uviedol dôvody, pre ktoré sa nemožno stotožniť s právnymi názormi

sťažovateľov. Skutočnosť, že sťažovatelia nesúhlasia s právnym názorom krajského súdu,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti namietaného

uznesenia a nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu

svojím vlastným.

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam (napr. , ,

), pričom v danej veci podľa názoru ústavného súdu o takýto prípad nejde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

uvedené skutočnosti neumožňujú vysloviť názor, že by namietaným uznesením mohlo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa ,

a preto sťažnosť v tejto časti odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1

a 4 a podľa a 4 listiny uznesením krajského súdu č. k.

-53 z 30. januára 2012

Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a 4 a podľa a 4 listiny namietaným uznesením krajského súdu

poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. , ,

), súčasťou ktorej je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí

aj základné právo vyplývajúce z a 4 (čo platí aj vo vzťahu k

a 4 listiny), ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . O prípadnom porušení

základného práva podľa a 4 (čo platí aj vo vzťahu k a 4

listiny) by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu

primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných

princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich porušením.

Keďže ústavný súd nezistil porušenie , nemohlo dôjsť ani

k porušeniu sťažovateľmi označených základných práv podľa a 4

a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 listiny. V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou

inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne

napr. , , , ).

Ústavný súd v nadväznosti na to konštatuje, že nie je daná ani taká príčinná súvislosť

medzi napadnutým uznesením krajského súdu a základnými právami podľa čl. 20 ods. 1 a 4

a podľa a 4 listiny, ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie týchto

práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Sťažnosť je preto v tomto rozsahu zjavne

neopodstatnená a ústavný súd ju z toho dôvodu podľa

pri jej predbežnom prerokovaní odmietol.

Navyše, ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel

k záveru, že z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že ním mohlo

dôjsť k zásahu do základných práv sťažovateľov podľa a 4 a podľa

čl. 11 ods. 1 a 4 listiny. Krajský súd a rovnako tak pred ním okresný súd aplikovali

v právnej veci sťažovateľov príslušné zákony podľa ich obsahu (v danom prípade

predovšetkým ustanovenia ) a rozhodli v zmysle ustálenej

judikatúry všeobecných súdov.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľov na ochranu ústavnosti nezaoberal.

Obdobne bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa žiadosťou sťažovateľov

o ustanovenie právneho zástupcu na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

a odkazovať ich na Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bolo zriadené

na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

(pričom s účinnosťou od 1. januára 2012 sa systém sprístupňovania

právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom centra vzťahuje aj na väčšinu

konaní pred ústavným súdom podľa ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2012