Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 271/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť F. K., P., zastúpeného JUDr. D. D., advokát, spol. s r. o., P.,

konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. D. D., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2012

doručená sťažnosť F. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že „Dňa 27. 04. 1995 si sťažovateľ

prostredníctvom jeho zástupcu podal žalobu o doplatenie ušlého zárobku 20.000.- Sk

na Okresný súd Považská Bystrica vedený pod sp. zn. . Tento spor bol ukončený

rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. 05. 1999 sp. zn. ,

v ktorom súd vyhovel návrhu sťažovateľa. Proti tomuto rozsudku si odporca P., a. s., podal

odvolanie dňa 21. 07. 1999 a sťažovateľ sa k tomu odvolaniu vyjadril dňa 24. 05. 1999.

Dňa 24. 10. 2001 bolo vytýčené prvé pojednávanie od podania odvolania a od tejto doby

konanie na Krajskom súde Trenčín nie je do dnešného dňa skončené a Krajský súd Trenčín

nás žiadnym procesným spôsobom neupovedomil o prerušení konania z dôvodu, že odporca,

P., a. s., sú v konkurze. Máme za to, že Krajský súd mal vydať uznesenie o prerušení

konania z dôvodu, že sa vedie konkurzné konanie na P., a. s.

Dňa 14. 10. 2003 nás Okresný súd Považská Bystrica vyzval, aby sme súdu oznámili,

či si sťažovateľ' prihlásil svoj nárok do konkurzu po odporcovi. Okresnému súdu Považská

Bystrica sme poslali list zo dňa 15. 10. 2003, že sme si neuplatnili svoje návrhy do konkurzu

po odporcovi, nakoľko prebiehalo odvolacie konanie, ktoré nebolo po vyhlásení konkurzu

uznesením prerušené. Dňa 07. 07. 2004 nás Krajský súd Trenčín vyzval, aby sme oznámili

súdu, či sme si uplatnili proti odporcovi, ktorý je v konkurznom konaní, pohľadávku.

Na výzvu Krajského súdu Trenčín sme reagovali dňa 15. 07. 2004 s tým, že sme si

neuplatnili naše nároky do konkurzného konania, pretože prebiehalo odvolacie konanie,

ktoré nebolo prerušené a čakali sme na rozhodnutie súdu.

Dňa 21. 06. 2005 nás Krajský súd Trenčín žiadal o oznámenie, či naďalej trváme

na podanom návrhu zo dňa 02. 05. 1995 a poslal nám vyjadrenie správcu konkurznej

podstaty JUDr. P. H. zo dňa 10. 08. 2005.

Dňa 11. 07. 2005 sme vyzývali listom Krajský súd Trenčín, aby vo veci rozhodol

a trvali sme na podanom návrhu. Dňa 27. 07. 2005 nám Krajský súd Trenčín oznámil, že

odvolací súd nemôže vo veci rozhodnúť, nakoľko ide o konanie, ktoré je zo zákona podľa

§ 14 ods. d) zákona o konkurze a vyrovnaní prerušené z dôvodu konania vyhláseného

na odporcu.“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „pokiaľ si odporca podal odvolanie a neskôr bol

vyhlásený na jeho majetok konkurz, mal v lehote určenej súdom podať návrh

na pokračovanie tohto konania. Nám nie je známe, či Krajský súd vyzval správcu

konkurznej podstaty, aby v určenej lehote podal návrh na pokračovanie sporu, alebo tento

návrh môže podať odporca úpadcu, ktorým je sťažovateľ. Na množstvo výziev, ktoré sme

obdržali od Krajského súdu, sme stále žiadali, že trváme na tom, aby súd pokračoval

v konaní a trvali sme na podanom návrhu, čím sme splnili hore uvedené citované

ustanovenie § 14 ods. 5 zákona č. 32671991 Zb. V tomto prípade musel pochybiť Krajský

súd Trenčín, keďže nekonal ďalej a aj z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty zo dňa

10. 08. 2005 vyplýva, že naďalej trvá na podanom odvolaní úpadcu a teda v tomto smere sa

stáva správca účastníkom konania namiesto úpadcu.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1/ Základné právo F. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

2/ Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu v Trenčíne, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa

smerujúcej proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho

v petite sťažnosti označených práv.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zistení ústavného súdu vyplýva, že Okresný súd Považská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej sťažovateľom proti odporcovi P., a. s.,

pod sp. zn. rozhodol 31. mája 1999 rozsudkom, ktorým návrhu sťažovateľa

vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odporca 21. júla 1999 odvolanie, ku ktorému sa

sťažovateľ vyjadril 24. augusta 1999. Okresný súd 23. septembra 1999 predložil súdny spis

spolu s odvolaním krajskému súdu a veci bola pridelená sp. zn. .

Krajský súd v ďalšom období vykonal procesné úkony spojené so zisťovaním

aktuálneho stavu konkurzu vyhláseného na majetok odporcu, ďalej zisťoval stanovisko

ustanoveného správcu konkurznej podstaty a 30. septembra 2003 vrátil súdny spis

okresnému súdu bez rozhodnutia s tým, že „poukazujúc na vyhlásený konkurz je potrebné

zistiť stav prieskumného pojednávania a podľa jeho výsledku potom prípadne, ak a to bude

dôvod, spis opätovne zaslať odvolaciemu súdu“.

Okresný súd po vykonaní predmetného zistenia súdny spis spolu s odvolaním

2. apríla 2004 opätovne predložil krajskému súdu a bola mu pridelená nová

sp. zn. .

V nasledujúcom období krajský súd opakovane žiadal správcu konkurznej podstaty

(7. júla 2004, 4. augusta 2004, 3. marca 2005), aby sa vyjadril, či podá návrh

na pokračovanie v prerušenom konaní, a keďže nereagoval, uznesením z 2. mája 2005 mu

uložil poriadkovú pokutu v sume 5 000 Sk. Správca konkurznej podstaty v celom

doterajšom priebehu prerušeného namietaného konania návrh na jeho pokračovanie

nepredložil.

Krajský súd priebežne až dosiaľ zisťoval aktuálny stav konkurzného konania, pričom

v oznámení konkurzného súdu zo 6. marca 2012 je uvedené, že „konkurzné konanie dosiaľ

nie je skončené a nachádza sa v štádiu speňažovania majetku“.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín vyplýva, že „Krajský súd

v Bratislave uznesením č. k. -150 zo dňa 22. 5. 2000, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 14. 6. 2000, vyhlásil konkurz na majetok P., a. s... Za správcu konkurznej

podstaty bol ustanovený JUDr. P. H...“.

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení

platnom v relevantnom čase [ďalej len „“; (23. september 1999 –

začiatok namietaného konania)] iné konania, ako tie, ktoré sú uvedené v písmene c)

a ktorých výsledkom môže byť nárok proti podstate, sa prerušujú. V týchto konaniach sa

však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka

konania. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej

súdom. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí a trestné konanie.

Ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti sa v súvislosti s vyhlásením konkurzu

a jeho účinkami na súdne konania akceptuje taký výklad citovaného ustanovenia zákona

č. , podľa ktorého súdne a iné konania sa vyhlásením konkurzu ex lege

prerušujú, a preto súd alebo iný orgán nevydáva rozhodnutie o prerušení konania, ibaže by

to vyžadoval osobitný zákon. V týchto konaniach možno vždy pokračovať na návrh správcu

bez ohľadu na to, či úpadca má postavenie navrhovateľa alebo odporcu (pozri Ďurica, M.:

Zákon o konkurze a vyrovnaní. Prvé vydanie. Žilina: Poradca podnikateľa. s. 122).

Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. , ktoré je v súvislosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -150 z 22. mája 2000, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok odporcu,

zo zákona prerušené.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak je konanie

prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa

v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa ak je konanie prerušené podľa , súd urobí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

v konaní i bez návrhu.

Namietané konanie je dosiaľ, teda aj v čase, keď ústavný súd rozhoduje o podanej

sťažnosti, stále zo zákona prerušené.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju konštantnú judikatúru

(napr. ), podľa ktorej nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky

jeho postupu tak, ako to je v prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. , , ).

V danej veci uvedené konštatovanie nie je limitované ani skúmaním otázky, či

účastník konania namietajúci prieťahy využil všetky dostupné a účinné právne prostriedky

proti uzneseniu o prerušení konania, pretože v danom prípade je konanie prerušené priamo

zo zákona bez nutnosti vydať procesné rozhodnutie, ktoré by uvedenú skutočnosť

osvedčovalo.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje, že prerušenie konania možno

považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania

postupom predvídaným zákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

V súvislosti s prerušením konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok

dlžníka už ústavný súd taktiež vyslovil názor, že sťažovateľ (navrhovateľ) už v takomto

prerušenom konaní pri uplatňovaní svojich nárokov nemôže postupovať pred príslušným

všeobecným súdom, ktorý po vyhlásení konkurzu prestáva byť súdom, ktorý je oprávnený

a povinný poskytnúť mu súdnu ochranu (m. m. ).

V prípadoch, keď je konanie prerušené zo zákona, už z povahy veci neprichádza

do úvahy, aby v ňom dochádzalo k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, pretože doba, počas ktorej je konanie prerušené, závisí od iných

faktorov, konkrétne v danej veci od dĺžky konkurzného konania ().

Keďže krajský súd v namietanom konaní priebežne zisťoval aktuálny stav

konkurzného konania, ktoré do jeho právoplatného skončenia je zákonnou prekážkou

pokračovania v namietanom konaní, a zároveň priebežne komunikoval aj so správcom

konkurznej podstaty, ústavný súd zhodnotiac všetky okolnosti danej veci dospel k záveru,

že základné právo sťažovateľa garantované v a právo podľa

dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní až dosiaľ nemohli byť porušené,

a preto sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012