Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 239/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K. s. r. o., S., zastúpenej advokátom

JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd

Okresným súdom Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti K. s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) Okresným súdom Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka uvádza, že 4. októbra 2011 doručila okresnému súdu svoj návrh na

vydanie platobného rozkazu. Okresný súd mal výzvou zo 14. februára 2012 sťažovateľku

vyzvať na doplnenie údajov. V návrhu na začatie konania sťažovateľka tvrdí, že napriek

doplneniu návrhu na začatie konania okresný súd vo veci nekoná, a preto 15. marca 2012

podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý

v odpovedi na sťažnosť na prieťahy konštatoval, že došlo k prieťahom v konaní v prípade

iniciovanom sťažovateľkou.

Podľa názoru sťažovateľky tento protiprávny stav nebol odstránený, a keďže

sťažovateľka považuje podanie takejto sťažnosti za „limitované dvojmesačnou lehotou“

vyplývajúcou z

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodla sa

takúto sťažnosť podať.

Sťažovateľka súčasne k sťažnosti pripojila odpoveď predsedu okresného súdu sp. zn.

Spr. 2035/2012 zo 4. apríla 2012 na sťažnosť vo veci prieťahov v označenom konaní.

S prihliadnutím na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal

toto rozhodnutie:

„1. Základné právo spoločnosti K. s. r. o., na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nečinnosťou Okresného

súdu Pezinok porušené bolo.

2. Spoločnosti K. s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie podľa úvahy

Ústavného súdu.

3. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť spoločnosti K. s. r. o., trovy konania.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

K sťažovateľkou namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

ústavný súd poukazujúc na svoju doterajšiu judikatúru uvádza, že v

systematike sú primeraná celková dĺžka, tempo a plynulosť súdneho konania

obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , a nie základného práva podľa (uznesenia ústavného súdu

o prijatí sp. zn. z 15. októbra 2003 a sp. zn. z 9. júna 2005).

K naplneniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa fyzická osoba alebo právnická

osoba domáhali svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno

domáhať v súlade s len v medziach zákonov, ktoré vykonávajú ustanovenia

. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu

a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade

so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť

každému, aby sa uplatnením práva zaručeného stal účastníkom súdneho

konania (). Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd musí osobe

(právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú ().

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa preto, lebo od 4. októbra 2011, keď podala návrh na

vydanie platobného rozkazu, okresný súd okrem doručenia výzvy na doplnenie údajov

zo 14. februára 2012 v jej právnej veci žiadnym spôsobom nekoná.

Zo sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že okresný súd neodmietol

v právnej veci sťažovateľky konať, konanie nezastavil ani iným procesným úkonom nedal

najavo, že nemieni vo veci sťažovateľky meritórne rozhodnúť. Pritom je potrebné

zdôrazniť, že namietané porušenie označeného základného práva sťažovateľka

odôvodňovala len poukazom na zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Sťažovateľka teda

nepreukázala, že by postup okresného súdu mohol viesť k záveru o existencii príčinnej

súvislosti medzi jeho konaním a možným porušením základného práva na súdnu ochranu

podľa .

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní považujúc ju za

zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy, že odmietnuť

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených v

sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľky podľa “

().

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (i práva podľa dohovoru), nevysloví porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ,

) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, , , , ).

K týmto ustáleným právnym názorom ústavný súd v zhode so svojou doterajšou

judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa [i práva podľa dohovoru (, ,

, , , , )].

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že okrem výzvy zo 14. februára 2012

okresný súd výzvou z 25. apríla 2012 sťažovateľku vyzval na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh. Táto výzva bola sťažovateľke doručená 3. mája 2012, pričom sťažovateľka

zaplatila súdny poplatok 11. mája 2012.

Ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka súdneho konania (približne 7 mesiacov od

podania návrhu na vydanie platobného rozkazu do podania sťažnosti ústavnému súdu) by

mohla signalizovať možnosť vzniku zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak zistené konkrétne okolnosti prípadu, ako aj argumenty

formulované sťažovateľkou neodôvodňujú takú intenzitu prípadného porušenia označeného

práva, aby bolo potrebné sťažnosť prijať na ďalšie konanie. Na tomto závere nič nemení ani

názor predsedu okresného súdu vyjadrený v jeho odpovedi sťažovateľke zo 4. apríla 2012

na sťažnosť podanú podľa , podľa ktorého došlo v konaní

o sťažovateľkinom návrhu ku vzniku zbytočných prieťahov. Zo skutočností zistených

ústavným súdom totiž vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu na poštu

(7. mája 2012) už sťažovateľke bola doručená výzva okresného súdu na zaplatenie súdneho

poplatku za podaný návrh na začatie konania. Z uvedeného možno vyvodiť nielen záver

o tom, že okresný súd po podaní sťažnosti predsedovi súdu podľa vo veci

koná, ale tiež záver, že na vydanie platobného rozkazu do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu neboli splnené všetky zákonom ustanovené náležitosti, keďže nezaplatenie súdneho

poplatku je procesným nedostatkom konania, ktorý bráni okresnému súdu vo veci konať až

do odstránenia uvedeného nedostatku.

V tejto súvislosti možno okresnému súdu len vytknúť neefektívny postup spočívajúci

v tom, že okresný súd mohol vyzvať sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku súčasne

s výzvou na odstránenie nedostatkov podaného návrhu, a nie v dvoch samostatných

procesných úkonoch vykonaných s odstupom viac ako 2 mesiacov. Ústavný súd však dospel

k záveru, že postup okresného súdu, ktorý konal sčasti neefektívne, signalizuje len ojedinelý

prieťah, ktorý však svojou intenzitou relevantne nezasiahol do sťažovateľkinho práva na

prerokovanie jej veci v primeranej lehote. Pri svojom rozhodovaní ústavný súd zobral

na zreteľ aj skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa zákona

o súdoch realizované úkony okresného súdu naznačujú plynulé konanie vo veci.

Vzhľadom na to, že argumenty v sťažnosti sťažovateľky nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie, ústavný súd podľa aj vo

vzťahu k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru túto časť sťažnosti odmietol

vyhodnotiac ju ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného

súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa alebo práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa . Dlhšie obdobie (táto

otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných

prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012