Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 239/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti J. J., Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. A. A., H., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo J. J. podľa a právo podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

16/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e

Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť J. J. trovy právneho zastúpenia v

sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. A. A., H., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012

doručená sťažnosť J. J., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. A. A., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že predmetom konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. je konanie o jeho žalobe o náhradu škody podanej okresnému súdu

15. januára 2008, a k samotnému priebehu konania v sťažnosti uviedol:

„Dňa 16. 3. 2011 sa konalo posledné pojednávanie, na ktorom navrhovateľ súhlasil

v zmysle požiadavky vedľajšieho účastníka s ustanovením znalca. Pojednávanie bolo

odročené z titulu znaleckého dokazovania.

Až na základe našej sťažnosti zo dňa 17. 12 . 2011 a 20. 1. 2012 bolo dňa 30. 1. 2012

vydané Uznesenie č. k. -127, ktorým bol ustanovený znalec z odboru

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia doc. MUDr. I. H., CSc... na podanie

znaleckého posudku.

Uvedené uznesenie mi bolo doručené dňa 17. 2. 2012.

K dnešnému dňu i napriek tomu, že bol ustanovený znalec sa vo veci opätovne súd

a ani znalec nekoná...

Pri uplatnení ochrany základného práva som využil všetky právne prostriedky, ktoré

mi právne predpisy na ochranu poskytujú.

Dňa 17. 12. 2011, 20. 1. 2012 a 25. 4. 2012 som podal sťažnosť na prieťahy v konaní

podľa a nasl. o súdoch predsedovi Okresného súdu Bratislava

II, ktorý na prvé dve sťažnosti odpovedal až listom zo dňa 9. 2. 2012 s tým, že bude

predmetné súdne konanie sledované predsedom súdu. Napriek tomu však prieťahy v konaní

pokračujú...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku

48 ods. 2) , ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Okresnému súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

J. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000,- Eur..., ktoré je

Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatností

tohto nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 269,58

Eur... advokátke JUDr. A. A... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

zo 16. mája 2012 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu

listom sp. zn. Spr. 2094/2012 z 13. júna 2012, v ktorom uviedla: „Po oboznámení sa

s obsahom predmetnej sťažnosti a súdneho spisu túto považujem v časti prieťahov

v období od 16. 03. 2011 do 30. 01. 2012 za opodstatnenú. Mám za to, že v ďalšom období,

po vydaní uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania dňa 30. 01. 2012 k prieťahom

v konaní nedochádzalo. Zároveň však uvádzam, že došlo k úmrtiu ustanoveného znalca

a v dôsledku tejto skutočnosti nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku, pričom

uznesením súdu zo dňa 04. 06. 2012 bol vo veci ustanovený nový súdny znalec.“

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd

aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom

na nutnosť opätovného nariaďovania pojednávaní, ako aj so zreteľom na nevyhnutnosť

nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke

za zložitejšie. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže

pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Po právnej stránke ide o vec,

ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne zložitá.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by

sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu

uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že

plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, III. ÚS

46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 27. apríla 2012 namieta porušenie

svojho základného a iného práva postupom okresného súdu v označenom konaní v období

od 16. marca 2011, keď bolo odročené posledné pojednávanie vo veci na účely nariadenia

znaleckého dokazovania, až do podania sťažnosti, keďže napriek nariadeniu znaleckého

dokazovania uznesením okresného súdu 30. januára 2012 uvedené dokazovanie vykonané

nebolo.

Okresný súd vo svojom vyjadrení potvrdil, že jeho postup v posudzovanom konaní

charakterizujú prieťahy v období od 16. marca 2011, avšak len do nariadenia znaleckého

dokazovania uznesením okresného súdu 30. januára 2012. V tejto súvislosti poukázal na

okolnosť, že znalecký posudok ustanoveným znalcom nebol vyhotovený z dôvodu jeho

úmrtia, a preto bolo potrebné vo veci ustanoviť nového znalca, k čomu došlo uznesením

okresného súdu zo 4. júna 2012.

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

konštatuje, že posudzované konanie, ktoré začalo 15. januára 2008,

charakterizujú prieťahy počnúc až od 16. marca 2011, keď okresný súd odročil posledné

pojednávanie vo veci na účely nariadenia znaleckého dokazovania. Z dosiaľ vykonaných

úkonov okresného súdu vyplýva, že aj obdobie po 30. januári 2012 je nutné hodnotiť ako

obdobie, ktoré charakterizuje nesústredená a neefektívna činnosť okresného súdu. A to

najmä s poukazom na skutočnosť, že okresný súd najneskôr 22. februára 2012 získal

vedomosť o úmrtí ustanoveného znalca (22. februára 2012 bola okresnému súdu zo strany

NsP sv. Michala doručená späť zásielka zaslaná ustanovenému znalcovi na adresu tejto

nemocnice s poznámkou pri mene adresáta „exitus 14. 11. 2011“), napriek tomu

k ustanoveniu nového znalca pristúpil až 4. júna 2012.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd preto v súlade s okresnému

súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

1 000 €, ktoré je okresný súd povinný mu zaplatiť.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci

úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2012 (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu).

Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3

vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 1/6 z výpočtového základu, čo predstavuje

za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný paušál, teda spolu

za dva úkony 269,58 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012