Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 239/2012
PDF · 184.64 KB
No categories available
I. ÚS 239/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2012 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
v konaní o sťažnosti J. J., Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. A. A., H., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 16/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo J. J. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
16/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e
Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť J. J. trovy právneho zastúpenia v
sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. A. A., H., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012
doručená sťažnosť J. J., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. A. A., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že predmetom konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 8 C 16/2008 je konanie o jeho žalobe o náhradu škody podanej okresnému súdu
15. januára 2008, a k samotnému priebehu konania v sťažnosti uviedol:
„Dňa 16. 3. 2011 sa konalo posledné pojednávanie, na ktorom navrhovateľ súhlasil
v zmysle požiadavky vedľajšieho účastníka s ustanovením znalca. Pojednávanie bolo
odročené z titulu znaleckého dokazovania.
Až na základe našej sťažnosti zo dňa 17. 12 . 2011 a 20. 1. 2012 bolo dňa 30. 1. 2012
vydané Uznesenie č. k. 8C/16/2008-127, ktorým bol ustanovený znalec z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia doc. MUDr. I. H., CSc... na podanie
znaleckého posudku.
Uvedené uznesenie mi bolo doručené dňa 17. 2. 2012.
K dnešnému dňu i napriek tomu, že bol ustanovený znalec sa vo veci opätovne súd
a ani znalec nekoná...
Pri uplatnení ochrany základného práva som využil všetky právne prostriedky, ktoré
mi právne predpisy na ochranu poskytujú.
Dňa 17. 12. 2011, 20. 1. 2012 a 25. 4. 2012 som podal sťažnosť na prieťahy v konaní
podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch predsedovi Okresného súdu Bratislava
II, ktorý na prvé dve sťažnosti odpovedal až listom zo dňa 9. 2. 2012 s tým, že bude
predmetné súdne konanie sledované predsedom súdu. Napriek tomu však prieťahy v konaní
pokračujú...“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/16/2008 porušené
bolo.
Okresnému súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/16/2008 sa
prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
J. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000,- Eur..., ktoré je
Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatností
tohto nálezu.
Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 269,58
Eur... advokátke JUDr. A. A... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 239/2012-9
zo 16. mája 2012 ju prijal na ďalšie konanie.
Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu
listom sp. zn. Spr. 2094/2012 z 13. júna 2012, v ktorom uviedla: „Po oboznámení sa
s obsahom predmetnej sťažnosti a súdneho spisu túto považujem v časti prieťahov
v období od 16. 03. 2011 do 30. 01. 2012 za opodstatnenú. Mám za to, že v ďalšom období,
po vydaní uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania dňa 30. 01. 2012 k prieťahom
v konaní nedochádzalo. Zároveň však uvádzam, že došlo k úmrtiu ustanoveného znalca
a v dôsledku tejto skutočnosti nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku, pričom
uznesením súdu zo dňa 04. 06. 2012 bol vo veci ustanovený nový súdny znalec.“
Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním
veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo
vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať
ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd
aj sťažnosť sťažovateľa.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom
na nutnosť opätovného nariaďovania pojednávaní, ako aj so zreteľom na nevyhnutnosť
nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke
za zložitejšie. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže
pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Po právnej stránke ide o vec,
ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne zložitá.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by
sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného
okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu
uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že
plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS
46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 27. apríla 2012 namieta porušenie
svojho základného a iného práva postupom okresného súdu v označenom konaní v období
od 16. marca 2011, keď bolo odročené posledné pojednávanie vo veci na účely nariadenia
znaleckého dokazovania, až do podania sťažnosti, keďže napriek nariadeniu znaleckého
dokazovania uznesením okresného súdu 30. januára 2012 uvedené dokazovanie vykonané
nebolo.
Okresný súd vo svojom vyjadrení potvrdil, že jeho postup v posudzovanom konaní
charakterizujú prieťahy v období od 16. marca 2011, avšak len do nariadenia znaleckého
dokazovania uznesením okresného súdu 30. januára 2012. V tejto súvislosti poukázal na
okolnosť, že znalecký posudok ustanoveným znalcom nebol vyhotovený z dôvodu jeho
úmrtia, a preto bolo potrebné vo veci ustanoviť nového znalca, k čomu došlo uznesením
okresného súdu zo 4. júna 2012.
Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
8 C 16/2008 konštatuje, že posudzované konanie, ktoré začalo 15. januára 2008,
charakterizujú prieťahy počnúc až od 16. marca 2011, keď okresný súd odročil posledné
pojednávanie vo veci na účely nariadenia znaleckého dokazovania. Z dosiaľ vykonaných
úkonov okresného súdu vyplýva, že aj obdobie po 30. januári 2012 je nutné hodnotiť ako
obdobie, ktoré charakterizuje nesústredená a neefektívna činnosť okresného súdu. A to
najmä s poukazom na skutočnosť, že okresný súd najneskôr 22. februára 2012 získal
vedomosť o úmrtí ustanoveného znalca (22. februára 2012 bola okresnému súdu zo strany
NsP sv. Michala doručená späť zásielka zaslaná ustanovenému znalcovi na adresu tejto
nemocnice s poznámkou pri mene adresáta „exitus 14. 11. 2011“), napriek tomu
k ustanoveniu nového znalca pristúpil až 4. júna 2012.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Ústavný súd preto v súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému
súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 konal bez zbytočných
prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
7 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného
práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný
súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume
1 000 €, ktoré je okresný súd povinný mu zaplatiť.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci
úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2012 (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu).
Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3
vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden
úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 1/6 z výpočtového základu, čo predstavuje
za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný paušál, teda spolu
za dva úkony 269,58 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto nálezu.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2012