Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 449/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou,

Advokátska kancelária, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu

sp. zn. z 11. júla 2012 takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2014

doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou

Arbetovou, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o náhradu škody

vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnej pozícii navrhovateľa.

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 11. júla 2012 vyslovil, že základné

právo sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli, a okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a okresný súd zaviazal

na náhradu trov konania. Tento nález nadobudol právoplatnosť 17. augusta 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti vyslovuje svoje presvedčenie, že v napadnutom konaní aj

naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a uvádza:

„Ku dňu podania tejto sťažnosti mi nebol doručený rozsudok i napriek tomu, že bol

rozsudok vyhlásený dňa 21.2.2014, t.j. viac ako 3 mesiace od dňa jeho vyhlásenia, čo je

v rozpore s ustanovením .“

V tejto súvislosti ďalej uvádza, že „dňa 22.5.2014 som podal sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa a nasl. o súdoch predsedkyni Okresného súdu

Bratislava II.“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2) , ako aj jeho právo na prerokovanie veci

súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II, v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,- Eur,

(slovom dvetisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť sťažovateľovi

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške

284,04 EUR (slovom dvestoosemdesiatštyri EUR štyri centy) advokátke JUDr. Alene

Arbetovej, Advokátska kancelária, Nám. sv. Martina 3 A, Holíč, do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná

v primeranej lehote.

Medzi obsahom základného práva podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že

ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno ich prípadné porušenie

posudzovať v rámci predbežného prerokovania sťažnosti spoločne.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo rozhodnutím verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ). Za zjavne

neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka

smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ ju doručil ústavnému súdu 12. júna 2014, teda potom, ako okresný súd

v napadnutom konaní vyhlásil rozsudok 21. februára 2014. Okresný súd pri vyhlásení

rozsudku podľa v znení

neskorších predpisov nesplnil tam uvedenú povinnosť a nedoručil prítomným účastníkom

konania rozsudok hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a ani následne.

Sťažovateľ preto podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola okresnému súdu doručená

29. mája 2014. Následne, bez toho aby uplynula lehota na vybavenie sťažnosti

predsedníčkou okresného súdu, podal 9. júna 2014 sťažovateľ svoju sťažnosť na poštovú

prepravu, ktorou bola doručená ústavnému súdu 12. júna 2014. Ústavný súd si zabezpečil

kópiu odpovede predsedníčky okresného súdu z 3. júna 2014, z ktorej vyplýva, že sťažnosť

sťažovateľa bola vyhodnotená ako dôvodná, a tiež aj to, že vo veci bola zjednaná náprava,

pretože písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo 2. júna 2014 odovzdané spisovej kancelárii

na expedovanie.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a z podstaty a účelu základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru ústavný súd dospel

k záveru, že vyhlásenie rozsudku pred podaním sťažnosti a expedovanie rozsudku

v napadnutom konaní pred podaním tejto sťažnosti neumožňuje iný postup ústavného súdu,

ako konštatovať zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľa, keďže v čase doručenia

sťažnosti okresný súd nielenže odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa vyhlásením

konečného rozhodnutia vo veci, ale okresný súd aj uskutočnil všetky do úvahy

prichádzajúce úkony, preto ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti už

k prieťahom dochádzať nemohlo, preto sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014