Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 597/2013
PDF · 168.7 KB
No categories available
IV. ÚS 597/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. J., Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. A. A.,
H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 16/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2013
doručená sťažnosť J. J., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. A. A., H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
16/2008 (ďalej len „namietané konanie“).
Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom
konania o náhradu škody vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 16/2008.
Ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 239/2012 z 11. júla 2012 vyslovil, že základné
právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 porušené boli a okresnému súdu
prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a okresný súd zaviazal na
náhradu trov konania. Tento nález nadobudol právoplatnosť 17. augusta 2012.
Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:
„Okresný súd Bratislava II i napriek tomu, že zistil úmrtie znalca ustanoveného
Uznesením dňa 30. 1. 2012 ustanovil nového znalca až Uznesením zo dňa 4. 6. 2012.
Uvedeným uznesením súd uložil znalcovi povinnosť písomne vypracovať znalecký posudok
a doručiť ho do 50 dní. Dňa 22. 11. 2012, viac ako 5 mesiacov po uznesení OS Bratislava II
o ustanovení znalca bolo vydané uznesenie, ktorým OS Bratislava II uložil vedľajšiemu
účastníkovi konania - K. a. s. V... povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené so
spracovaním znaleckého posudku.“
Podľa názoru sťažovateľa „OS Bratislava II ďalej pokračuje v konaní, ktoré mu bolo
Ústavným súdom vyčítané a ďalej sa dopúšťa ďalších zbytočných prieťahov v konaní
č. k. 8 C/16/2008. K dnešnému dňu i napriek tomu, že bol ustanovený znalec súd a ani
znalec opätovne nekoná.“.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/16/2008 porušené
bolo.
Okresnému súdu Bratislava II, v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/16/2008 sa
prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
J. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,- Eur, (slovom
tritisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
275,94 EUR (slovom dvestosedemdesiatpäť EUR deväťdesiatštyri centov) advokátke
JUDr. A. A., H., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná
v primeranej lehote.
Medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že
ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno ich prípadné porušenie
posudzovať v rámci predbežného prerokovania sťažnosti spoločne.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008.
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že tento bol po rozhodnutí
ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti okresnému súdu odstúpený na ďalšie konanie
16. júla 2012. Okresný súd vyzval 19. júla 2012 znalca na prevzatie spisu, avšak zásielka
mu bola vrátená ako nedoručená. Opakovaná výzva zo 14. augusta 2012 bola úspešne
doručená a znalec prípisom z 21. augusta 2012 požiadal o poskytnutie preddavku
a o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku z dôvodu práceneschopnosti. Okresný súd
uznesením sp. zn. 8 C 16/2008 z 22. novembra 2012 rozhodol o povinnosti zaplatiť
preddavok na trovy znalečného a o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku
z „dôvodu dlhodobej práceneschopnosti s predpokladaným ukončením ku koncu roka
2012“. Preddavok bol až po urgencii uhradený 21. januára 2013. Novú výzvu na prevzatie
spisu zo 14. januára 2013 si znalec prevzal 18. februára 2013 a samotný spis 1. marca 2013.
Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 18. júla 2013 s poukazom znalca na jeho
pretrvávajúcu dlhodobú práceneschopnosť. Okresný súd uznesením sp. zn. 8 C 16/2008
zo 6. augusta 2013 rozhodol o znalečnom a následne bol znalecký posudok doručovaný
účastníkom konania 8. augusta 2013 spolu s predvolaním na nový termín pojednávania.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 16/2008 v období do 17. augusta 2012
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti
sťažovateľa, ktorou namietal tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 16/2008, nálezom č. k. I. ÚS 239/2012-22 z 11. júla 2012 tak, že označené
práva sťažovateľa boli postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené, prikázal
okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 € a úhradu trov konania; označený nález nadobudol
právoplatnosť 17. augusta 2012. Z toho vyplýva, že v časti týkajúcej sa obdobia do
17. augusta 2012 ide o vec, o ktorej ústavný súd už rozhodol.
Na tomto základe ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25
ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 16/2008 v období po 17. auguste 2012
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo rozhodnutím verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne
neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatoval, že
sťažovateľ ju doručil ústavnému súdu 26. marca 2013, t. j. sedem mesiacov po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti, ktoré sa týkalo tej
istej veci.
Táto skutočnosť podľa názoru ústavného súdu v zásade už sama osebe vylučuje, aby
ústavný súd po tak krátkom čase opätovne vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom
konaní, a to aj napriek skutočnosti, že v predmetnej veci ústavný súd už prikázal okresnému
súdu svojím nálezom z 11. júla 2012, aby konal bez zbytočných prieťahov (tento nález bol
okresnému súdu doručený 13. augusta 2012), a tiež napriek tomu, že v danom prípade ide
o konanie, ktoré svojou povahou (náhrada škody na zdraví sťažením spoločenského
uplatnenia) vyžaduje zo strany okresného súdu osobitnú starostlivosť. Navyše, zo zistení
ústavného súdu vyplýva, že v čase po doručení sťažnosti ústavnému súdu okresný súd
v namietanom konaní priebežne koná, keď uznesením sp. zn. 8 C 16/2008 zo 6. augusta
2013 rozhodol o priznaní odmeny znalcovi a 8. augusta 2013 doručoval znalecký posudok
na vyjadrenie účastníkom konania spolu s predvolaním na pojednávanie.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 17. auguste 2012
nemohlo dôjsť k porušeniu práv označených sťažovateľom postupom okresného súdu
v namietanom konaní, a preto sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní nepostupoval
plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátil na
ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013