Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 327/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti P. K., K., zastúpeného JUDr. R. M. – ADVOKÁT

s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom jej konateľa a advokáta JUDr. R. M., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Krajského

súdu v Bratislave, takto

rozhodol:

1. Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť P. K. trovy konania v sume

386,40 € (slovom tristoosemdesiatšesť eur a štyridsať centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. R. M. – ADVOKÁT s. r. o., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 21. júna 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ poukázal na nečinnosť krajského súdu v napadnutom konaní zdôrazňujúc

najmä „nečinnosť správcu podstaty, nad ktorým má vykonávať dohľad krajský súd“, čím

spolu s neúmerne dlhým priebehom napadnutého konania došlo podľa jeho názoru

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva postupom krajského súdu

v napadnutom konaní sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd uložil krajskému súdu konať

v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Krajský súd prípismi sp. zn. Spr. 3211/12 doručenými ústavnému súdu 2. apríla

2012, 7. júna 2012 a 12. júla 2012 predložil k sťažnosti vyjadrenia, v ktorých okrem iného

poukázal na to, že «zákonný sudca uviedol, že v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti

v dobe od 16. 05. 2011 do 01. 08. 2011, z objektívnych dôvodov nemohol vykonávať

akúkoľvek činnosť v súvislosti s pridelenými vecami. Napriek práceneschopnosti

v uvedenom termíne bola sťažovateľovi poskytnutá informácia v právnej veci úpadcu: S.,

a. s..., o dôvodoch nepredloženia konečnej správy v tejto veci.

Bezprostredne po návrate zákonného sudcu do pracovného procesu, boli dňa

26. 09. 2011 na č. 1. 498 a dňa 15. 12. 2011 na č. 1. 499 konkurzného spisu, vykonané

úkony vo veci pokračovania – zabezpečenia plynulého konania bez zbytočných prieťahov.

Dňa 08. 03. 2012 na č. 1. 500 konkurzného spisu boli zároveň vykonané úkony

vo veci zistenia stavu predloženia konečnej správy zo strany ustanoveného správcu

konkurznej podstaty.

Zákonný sudca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho konania v uvedenej konkurznej

veci, ktoré by spočívalo v dôvodoch, zakladajúcich sťažnosť sťažovateľa na porušenie práva

na súdnu a inú ochranu podľa SR.

V pridelených veciach vrátane predmetnej konkurznej veci, vedenej na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. , zákonný sudca poukázal na to, že postupoval

v súlade so o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“), a to

plynule, bez zbytočných prieťahov.

Objektívna nemožnosť vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť z dôvodu

práceneschopnosti v dobe od 16. 05. 2011 do 01. 08. 2011 vrátane nutného liečenia

v mesiaci október 2011, neumožnila sudcovi v uvedenom období byť pracovne činným.

V tejto súvislosti sudca uviedol, že táto skutočnosť však nemala žiadny zásadný význam

a predmetnú konkurznú vec sp. zn. vzhľadom na štádium jej konania, v akom

sa toto konkurzné konanie nachádza, pričom predmetné štádium vyžadovalo úkon zo strany

správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k spracovaniu a predloženiu konečnej správy.

Dôvody, ktoré viedli správcu k nepredloženiu konečnej správy konkurznému súdu, sú

uvedené v spise sp. zn. .

Zákonný sudca má za to, že z vyššie uvedených dôvodov nie je možné prihliadnuť

k tvrdeniam, ktoré sú obsahom ústavnej sťažnosti, podanej dňa 10. 02. 2012 na ÚS SR,

a preto považuje túto sťažnosť sťažovateľa, v celom rozsahu za nedôvodnú.

S uvedeným vyjadrením zákonného sudcu Krajského súdu v Bratislave v konkurznej

veci sp. zn. , sa v celom rozsahu stotožňujem (podpredsedníčka krajského

súdu, pozn.).».

Ďalej krajský súd v doplnení vyjadrenia k sťažnosti okrem iného uviedol, že

„Prípisom zo dňa 30. 05. 2012 bol zákonný sudca požiadaný o doplnenie vyjadrenia zo dňa

29. 03. 2012 k obsahu sťažnosti sťažovateľa zo dňa 31. 01. 2012; predmetné doplnenie

vyjadrenia mi bolo predložené dňa 05. 06. 2012.

V tomto vyjadrení zákonný sudca uviedol, že konkurzné konanie je špecifické,

ktorého dĺžka závisí najmä od činnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu. Z tohto dôvodu

sudca konštatoval, že pre väčšiu objektivitu posúdenia konkurzného konania sp. zn.

, by bolo potrebné vyžiadať aj vyjadrenie od správcu konkurznej podstaty.

Čo sa týka procesných úkonov vykonaných v predmetnej veci konkurzným súdom,

zákonný sudca poukázal na to, že tieto úkony sú žurnalizáciou chronologicky zaznamenané

v konkurznom spise Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorý spis tunajší súd

súčasne zapožičiava pre potreby ÚS SR.“.

V druhom doplnení k sťažnosti krajský súd poukázal na to, že „Prípisom zo dňa

06. 07. 2012, bol zákonný sudca požiadaný o II. doplnenie vyjadrenia zo dňa 29. 03. 2012

k obsahu sťažnosti sťažovateľa zo dňa 31. 01. 2012; toto II. doplnenie vyjadrenia mi bolo

predložené dňa 12. 07. 2012.

V tomto vyjadrení sa uvádza, že v predmetnej veci sa zákonný sudca stotožňuje

s doterajšími vyjadreniami k sťažnosti. Súčasne uviedol, že medzičasom bol do konkurznej

podstaty úpadcu zaradený ďalší majetok, ktorý bude musieť správca speňažiť, čo vyplýva

zo správy správcu, doručenej tunajšiemu súdu 14. 05. 2012. Z uvedeného dôvodu správca

zatiaľ nemôže predložiť konkurznému súdu konečnú správu o speňažovaní, nakoľko túto je

možné vypracovať až po speňažení všetkého majetku úpadcu.

Opätovne sudca zdôraznil, že zo strany súdu nedošlo počas konkurzného konania

k žiadnym zbytočným prieťahom. Úkony súdu boli vykonávané bezodkladne, v zákonom

stanovených lehotách, bez zbytočných prieťahov. Zároveň bol správca konkurzným súdom

pravidelne vyzývaný na podávanie priebežných správ a na pokračovanie v konkurznom

konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. .“.

K vyjadreniam krajského súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 31. júla 2012, v ktorom okrem iného uviedol:

„Predovšetkým je zjavné, že stanovisko je zo strany porušovateľa základného práva

iba obštrukciou v snahe čo najviac oddialiť meritórne rozhodnutie. V prvom rade

sťažovateľ podľa neho riadne odôvodnil svoju ústavnú sťažnosť na porušenie práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa č. v

znení neskorších predpisov zo dňa 31. 1. 2012. Sťažovateľ sa v predmetnom konaní na

základe vykonaného dokazovania domnieva, že uniesol dôkazné bremeno, ktoré malo

spočívať v preukázaní opodstatnenosti jeho nároku, predovšetkým tak sťažovateľ má za to,

že v predmetnej veci sú splnené podmienky na vyhovenie ústavnej sťažnosti. Svoje

zamietavé vyjadrenie k stanovisku porušovateľa odôvodňuje aj tým, že sťažovateľ v

uvedenom konaní preukázal oprávnenosť požadovania vyslovenia porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48

ods. 2 č. v znení neskorších predpisov postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. . Nie je prípustné,

aby hoc aj konkurzná vec sťažovateľa bol vedená 11 rokov a ešte nebola ukončená.

Porušovateľ základného práva má v zmysle vykonávať dozor nad

postupom správcu konkurznej podstaty úpadcu, čo v danom prípade nebolo dodržané. Súd

síce uložil správcovi JUDr. P. H. podávať správy o svojej činnosti každé 3 mesiace ako

aj podať konečnú správu o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov

správcu pod hrozbou poriadkovej pokuty, čo však v predmetnej konkurznej veci absentuje!

Za úplné klamstvo pokladáme vyjadrenie správcu z 9. 3. 2011 (spomenuté v liste

Ministerstva spravodlivosti SR z 15. 7. 2011), že vec je v štádiu spracovania konečnej

správy, keď od tohto vyjadrenia uplynulo už takmer 1,5 roka a konečná správa dodnes

nebola na súd podaná. Podľa sťažovateľa je stanovisko porušovateľa základného práva

z 29. 3. 2012 v danej veci ohľadom dlhodobej PN konajúceho konkurzného sudcu úplne

irelevantné, veď za takmer 11 rokov trvania konkurzného konania je v tomto stanovisku

uvedená PN iba v dobe 2,5 mesiaca. V čom spočíva plynulosť konkurzného konania

porušovateľ vôbec neuviedol. Z dôvodu dlhodobého trvania konkurzného konania, keď si

sťažovateľ nemôže svoju pohľadávku prihlásenú do konkurzu vymôcť ani odpísať

z účtovníctva ako nedobytnú (hoci daň z pridanej hodnoty už štátu z nej odviedol) sa

sťažovateľ domnieva, že má nárok aj na finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,- €.

Na základe uvedených skutočností žiadame ústavnej sťažnosti z 31. 1. 2012 vyhovieť

v celom rozsahu...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu krajského súdu sp. zn.

zistil tento priebeh napadnutého konania:

Konkurzné konanie začalo 20. decembra 2001, keď krajský súd uznesením

z uvedeného dňa vyhlásil na majetok úpadcu obchodnej spoločnosti S., a. s..., konkurz.

Sťažovateľ podaním prihlášky z 1. marca 2002 uplatnil v rámci konkurzného konania

pohľadávku v sume 3 103 Sk z titulu „nezaplatenia faktúr za prenájom tlakovej fľaše“.

V ďalšom období prebiehalo speňažovanie majetku úpadcu podľa plánu schváleného

schôdzou veriteľov 4. marca 2002. Na základe záverov schôdze konkurzných veriteľov

uskutočnenej 20. januára 2003 bol uznesením krajského súdu z 21. januára 2003 ustanovený

za nového správcu konkurznej podstaty (ďalej len „SKP“) JUDr. P. H. Odvolanie

pôvodného SKP JUDr. K. K. proti uzneseniu krajského súdu z 21. januára 2003 Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. -222

z 29. mája 2003 odmietol. Keďže pohľadávka úpadcu (novoobjavený majetok) voči Š.

v sume 17 000 000 Kč nebola súčasťou konkurznej podstaty v čase schvaľovania plánu

speňaženia, SKP navrhol krajskému súdu zvolanie schôdze veriteľov z dôvodu schválenia

speňaženia tohto majetku.

Schôdza veriteľov uskutočnená 15. marca 2004 bola odročená na neurčito s tým,

že krajský súd zvolá novú schôdzu veriteľov až po vyjasnení, či pohľadávka patrí

do konkurznej podstaty (o predmetnom novoobjavenom majetku prebiehalo súdne konanie

na Mestskom súde v Prahe).

Krajský súd prípisom zo 14. novembra 2005 prikázal SKP pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty 25 000 Sk povinnosť podávať štvrťročne stručnú písomnú správu

o stave konania. V súvislosti s predmetnou pohľadávkou v sume 17 000 000 Sk SKP

7. decembra 2005 písomne oznámil krajskému súdu, že „Výška pohľadávky a skutočnosti

okolo prípadu mi znemožňujú v súčasnom stave uzatvoriť konkurzné konanie a podať

konečnú správu.“.

Krajský súd prípisom z 22. marca 2007 vyzval SKP, aby podal priebežnú správu

o aktuálnom stave konkurzného konania s osobitným dôrazom na podanie správy týkajúcej

sa pohľadávky voči Š.

Krajský súd uzneseniami z 30. marca 2007 a 27. októbra 2008 nepripustil zmenu

účastníkov konania.

Krajský súd prípisom zo 17. októbra 2008 a opätovne prípisom z 29. januára 2009

(pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v sume 1 640 €) vyzval SKP, aby podal správu

o aktuálnom stave konkurzného konania a aby uviedol, čo bráni predloženiu konečnej

správy. SKP písomným podaním z 13. marca 2009 oznámil krajskému súdu, že pripravuje

spracovanie konečnej správy, a súčasne uviedol, že „vyvíjam snahu o zavŕšenie prípadu

okolo pohľadávky voči spoločnosti S.“. Obdobnú správu SKP doručil krajskému súdu

aj 14. júla 2009.

Krajský súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty vyzval 12. apríla 2010 SKP,

aby v lehote 5 dní od doručenia urgencie predložil konečnú správu, resp. aby uviedol

dôvody, ktoré bránia jej predloženiu.

V správe o stave konania a činnosti SKP doručenej krajskému súdu 9. marca 2011

SKP oznámil, že pripravuje spracovanie konečnej správy. Rovnaký obsah mala aj správa

o stave konania a činnosti SKP doručená krajskému súdu 12. júla 2011 navyše s tým, že

„vyzval predošlého správcu konkurznej podstaty o poskytnutie súčinnosti v predmetnej

konkurznej veci a predloženie vyúčtovania príjmov a výdavkov za obdobie jeho

fungovania“.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého je sťažovateľ

účastníkom ako jeden z veriteľov, mohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Účelom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka,

ktorý je v úpadku. Naplnenie tohto cieľa vyžaduje spravidla riešenie väčšieho množstva

skutkových a právnych otázok spojených so zistením a zabezpečením majetku patriaceho

do konkurznej podstaty, jeho speňažením, zistením a následným uspokojením pohľadávok

konkurzných veriteľov, riešením incidenčných sporov a pod. V dôsledku tejto skutočnosti

možno spravidla konkurzné konanie z hľadiska kritérií uplatňovaných ústavným súdom

v rámci posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní kvalifikovať ako právne

a fakticky zložité (m. m. , ). Z obsahu súvisiaceho spisu krajského

súdu vyplýva, že preskúmavané konanie nebolo, pokiaľ ide o jeho skutkovú zložitosť,

v tomto smere výnimkou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky,

či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa

opakovaným sťažnosťami domáhal informácií o stave konkurzného konania, žiadal

o urýchlenie jeho priebehu a navyše uplatnil aj žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy v konaní (19. apríla 2011) adresovanú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky.

3. Napokon ústavný súd skúmal, či v napadnutom konaní krajský súd mohol svojou

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou spôsobiť zbytočné prieťahy, a tým porušiť

označené základné právo sťažovateľa.

Konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. ústavný súd posudzoval

v intenciách právnej úpravy obsiahnutej v o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“), pretože podľa

prechodného ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého čl. I nadobudol účinnosť 1. januára 2006,

konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona,

ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa právneho názoru ústavného súdu nevyníma z povinnosti všeobecných

súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje súdna

ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb (, ).

Správca konkurznej podstaty nie je v konkurznom konaní v pozícii účastníka

konania, ale je len osobou na konaní zúčastnenou (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

), pričom pri výkone svojej funkcie je povinný postupovať s odbornou

starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá

zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní).

Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu

konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré

mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8

ods. 4 a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní).

S ohľadom na uvedené môže v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu ísť

o prieťahy v konkurznom konaní vtedy, ak súd (konkurzný) vôbec nevyužije vo vzťahu

k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej

a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne

až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený

(m. m. , ).

Úlohou ústavného súdu nie je však určovať namiesto konkurzného súdu optimálny

postup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom

na okolnosti prípadu akceptovateľné z pohľadu garantovaného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 12 zákona o konkurze a vyrovnaní je konkurzný súd oprávnený vyžiadať si

od správcu konkurznej podstaty správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať

potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor

veriteľského výboru, alebo správcovi môže dať pokyny sám.

Pokiaľ ide o skúmaný postup krajského (konkurzného) súdu, ústavný súd zistil, že

krajský súd už prípisom zo 14. novembra 2005 uložil SKP pod hrozbou „uloženia

poriadkovej pokuty vo výške 25 000 Sk“ povinnosť „raz za tri mesiace podávať súdu

stručnú písomnú správu o stave konania, a to bez výzvy súdu“. Krajský súd súčasne vyzval

SKP, aby uviedol dôvody, ktoré bránia predloženiu konečnej správy, a aby navrhol

opatrenia, ktorými by bolo možné konanie urýchliť. Napriek uvedenému SKP okrem

podania správy 7. decembra 2005 ďalšie správy o stave konania v nariadených intervaloch

nepredkladal a na ďalšie výzvy krajského súdu z 22. marca 2007 a 17. októbra 2008

nereagoval. SKP reagoval až na výzvu krajského súdu z 29. januára 2009, ktorá obsahovala

aj hrozbu uloženia poriadkovej pokuty v sume 1 640 €, keď mu podaním z 13. marca 2009

oznámil, že „vyvíja snahu o zavŕšenie prípadu okolo pohľadávky voči S.“, a ďalej uviedol,

že pripravuje spracovanie konečnej správy. Konečná správa nebola predložená ani

v nasledujúcom období a krajský súd opakovane vyzýval SKP na jej predloženie prípismi

z 8. júla 2009 a z 12. apríla 2010, v ktorom okrem iného pohrozil, že ak konečná správa

nebude predložená v lehote 5 dní, bude mu uložená poriadková pokuta v sume 500 €.

Napriek tomu, že správa SKP bola podaná až 9. marca 2011, krajský súd poriadkovú pokutu

SKP neuložil.

Uvedený málo efektívny a nedostatočne razantný postup krajského súdu voči SKP

podľa názoru ústavného súdu spôsobil nezanedbateľné spomalenie priebehu napadnutého

konania. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že v konaní, ktoré nasleduje

po vyhlásení konkurzu, prebieha speňažovanie konkurznej podstaty, ktoré bolo

v okolnostiach danej veci pomerne zložité a časovo náročné.

Berúc do úvahy tieto skutočnosti ústavný súd uzavrel, že postupom krajského súdu

v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , a preto krajskému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty sťažovateľa ( ).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „neúmerným

predlžovaním konania, kde už v roku 2009 avizoval SKP prípravu konečnej správy a tá ani

po 3 rokoch nie je vynesená, sa dlhodobo predlžuje sťažovateľova právna neistota“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu zdôrazňujúc, že finančné zadosťučinenie neslúži na uspokojenie nároku

(pohľadávky) sťažovateľa uplatneného v rámci označeného konkurzného konania.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konkurzného konania krajského súdu vedeného pod

sp. zn. a berúc do úvahy najmä osobitosti tohto konania, konkrétne okolnosti

daného prípadu (sťažovateľom uplatnená pohľadávka v sume 3 103 Sk), ale aj skutočnosť,

že preskúmavané konkurzné konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi

v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom JUDr. R. M. –

ADVOKÁT s. r. o. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za tri úkony právnej služby spolu

v sume 386,40 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje

tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa úhradu trov

konania v ním uplatnenej sume.

Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet JUDr. R. M.. –

ADVOKÁT s. r. o. ( v spojení s ), v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012