Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 235/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., Š., zastúpenej advokátom JUDr. J.

G., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti D., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2

000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti D.,

s. r. o., trovy konania v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta

JUDr. J. G., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 13. júna 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 587/2012 doručeným ústavnému súdu 27. júla 2012,

v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:

„Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia faktúr, ktorými účtoval

odporcovi dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadovej vody

(stočné), keďže tieto faktúry odporcom uhradené neboli. Z tohto pohľadu by vec právne ani

skutkovo zložitá nebola. V priebehu konania odporca spochybnil správnosť vyúčtovania

dodávky pitnej vody. Namietal, že suma vodomerom načítaná sa nezhoduje so skutočnou

spotrebou pitnej vody jeho firmou. Namietal, že je to v rozpore so zmluvou o dodávky pitnej

vody a odvode stočného. Namietal, že celé roky platil vo faktúrach viac ako mali. Sám s

odbornými firmami začal pátranie po príčine tak veľkej spotreby a zistil, že za hranicami

pozemkov areálu amfiteátra, v opustených záhradách je výtoková rúra, z ktorej

nekontrolovateľne vytekala pitná voda. Uvedené zistenia oznámil aj polícii a bolo začaté

trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi. Následne podal aj vzájomný návrh, ktorým

sa domáhal o zaplatenie 519.908,- Sk. Tvrdil totiž, že navrhovateľ sa obohatil o túto sumu,

lebo nepostupoval korektne, pričom bolo zistené, že nejde o odber vnútorný, v rámci areálu

amfiteátra, ale o odber nelegálny mimo areálu amfiteátra. Svoj nárok si uplatňuje, keď

tvrdí, že navrhovateľ mu účtoval neúmerne vysokú spotrebu. Navrhol aj znalecké

dokazovanie, tiež preskúmanie vodomeru. V dôsledku všetkých týchto argumentácii odporcu

už nemožno hovoriť o skutkovo jednoduchej veci ale o veci skutkovo zložitej, lebo si

vyžadovala rozsiahle dokazovanie listinami o dodávkach z rôznych, pomerne dlhých

časových období ako aj znalecké dokazovanie aj doplnenie znaleckého dokazovania. Preto

bolo a je potrebné vysporiadať sa so všetkými týmito námietkami a zisteniami odporcu.

Naviac pre postupné zámeny účastníkov na strane navrhovateľa, v dôsledku opakovaného

postupovania pohľadávky, sa vec stala aj právne zložitou, keď žalobcom o zaplatenie bola

pôvodne B. a voči nej odporca smeroval aj svoj vzájomný návrh o vydanie bezdôvodného

obohatenia, pričom momentálne je už účastníkom na strane navrhovateľa iný účastník, ale

je tu vzájomný návrh odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý podal voči v.

Vzhľadom na uvedené, som toho názoru, že táto vec postupne sa stala skutkovo ako

aj právne zložitou...“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej

okrem iného vyplýva:

«- dňa 4. 9. 2006 bol na súd podaný návrh , ktorý bol zapísaný do registra Rob pod

sp. zn. ,

- dňa 8. 9. 2006 úprava VSÚ - výzva na zaplatenie súdneho poplatku a výzva na

predloženie plnej moci na zastupovanie, úprava realizovaná dňa 17. 10. 2006...

- dňa 20. 11. 2006 úprava VSÚ - opätovná výzva na predloženie plnej moci... - plná

moc zaslaná dňa 07. 12. 2006,

- dňa 23. 01. 2007 vydaný platobný rozkaz... dňa 12. 02. 2007 odporca podal odpor

proti platobnému rozkazu...

- dňa 30. 4. 2007... - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odpor... dňa 28. 5.

2007 podané odvolanie odporcom proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku + žiadosť o

oslobodenie od súdnych poplatkov,

- dňa 28. 5. 2007... spis zaevidovaný v registri Cb pod sp. zn. ,

- dňa 6. 6. 2007 úprava sudcu - výzva o stave trestného konania uvádzaného v

odpore odporcu + predloženie spisu VSÚ na rozhodnutie o návrhu odporcu o oslobodenie

od súdnych poplatkov - úprava realizovaná dňa 18. 06. 2007, dňa 27. 6. 2007 OR PZ

zaslalo spisový materiál,

- dňa 13. 8. 2007 vydané uznesenie o priznaní oslobodenia odporcu od súdnych

poplatkov, úprava realizovaná dňa 20. 08. 2007...

- dňa 23. 10. 2007 určenie termínu pojednávania na deň 22. 01. 2008...

- dňa 18. 01. 2008 bola na súd doručená žiadosť odporcu o odročenie pojednávania

vytýčeného na deň 22. 01. 2008 z dôvodu práceneschopnosti konateľky, pripojené

potvrdenie od lekára

- dňa 22. 01. 2008 pojednávanie odročené na 12. 2. 2008 z dôvodu

práceneschopnosti konateľky odporcu, pričom sa nedostavil ani navrhovateľ ani jeho

právny zástupca, dňa 11. 02. 2008 odporca zaslal na súd vzájomný návrh označený ako

vznesenie a uplatnenie pohľadávky a domáhal sa ním o zaplatenie 519.908,- Sk,

- dňa 12. 02. 2008 pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doručenia

vzájomného návrhu odporcu navrhovateľovi na vyjadrenie...

- dňa 13. 02. 2008 úprava sudcu na výzvu pre odporcu na zaplatenie súdneho

poplatku zo vzájomného návrhu... dňa 26. 2. 2008 podaná žiadosť odporcu o oslobodenie

od súdnych poplatkov...

- dňa 28. 3. 2008 VSÚ vydal uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov...

- dňa 22. 4. 2008 sudca určil termín pojednávania na deň 04. 09. 2008...

- dňa 4. 9. 2008... pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právnemu

zástupcovi navrhovateľa bola uložená povinnosť predložiť rozpis vyúčtovaných odberov za

predchádzajúce roky, zástupcovi odporcu povinnosť doložiť kópiu pozemkovej mapy,

kolaudačné rozhodnutia, aby bolo možné vyžiadať si spis o kolaudačnom rozhodnutí od

príslušného úradu, bola určená lehota na predloženie do 20. 09. 2008...

- dňa 31. 10. 2008 súd nariadil znalecké dokazovanie o stanovenie ročnej spotreby

vody, či množstvo účtované zodpovedalo rozsahu používaných zariadení v objekte,

porovnanie množstva v roku 2005 s rokmi 1995 až 2004... účastníkom bola uložená

povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu... dňa 10. 11. 2008 bola na súd doručená

žiadosť odporcu o oslobodenie od preddavku na trovy dôkazu, ustanovený súdny znalec dňa

18. 11. 2008 podal odvolanie proti uzneseniu s tým, že nie je oprávnený na podanie

znaleckého posudku v zmysle uznesenia,

- dňa 21. 11. 2008 súd do konania pribral iného znalca... znalecký posudok na súd

predložil dňa 31. 01. 2009,

- dňa 9. 2. 2009 sudca dal úpravu na doručenie znaleckého posudku právnym

zástupcom účastníkov konania na vyjadrenie do 28. 2. 2009... Odporca dňa 19. 2. 2009

zaslal vyjadrenie k znaleckému posudku...

- dňa 9. 3. 2009 sudca určil termín pojednávania na deň 28. 04. 2009... VSU dňa 11.

3. 2009 vypracoval uznesenie o priznaní odmeny znalcovi...

- dňa 28. 4. 2009... súd vypočul zástupcov účastníkov konania a pojednávanie bolo

odročené s tým, že spis bude vrátený znalcovi, aby sa vyjadril, či v rámci ohliadky zistil

ďalšie vodomery, či je možné zistiť či ide o vodomery legálne namontované navrhovateľom

alebo boli osadené nečierno a tiež, aby sa vyjadril ako dospel k vyčíslenému množstvu

spotreby

- dňa 28. 4. 2009 súd nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie... doplňujúci

znalecký posudok bol vypracovaný 24. 6. 2009 a na súd doručený 29. 6. 2009...

- dňa 6. 10. 2009 úprava sudcu, aby navrhovateľ predložil všetky zmluvy o dodávke

vody a odvádzania odpadových vôd...

- dňa 23. 12. 2009 úprava sudcu na doručenie podkladov zaslaných navrhovateľom

na vyjadrenie sa odporcovi...

- dňa 20. 1. 2010 úprava sudcu na vydanie výzvy na vyjadrenie sa, či bol daný súhlas

právneho predchodcu navrhovateľa pre viac nehnuteľností podľa § 10 ods. 3/ vyhl., nech

uvedie výrobcov a dodávateľov elektromerov v rokoch 1979 až 1980 a žiadosť na

predloženie faktúr pre inú spoločnosť v rozhodnom období...

- dňa 7. 4. 2010 úprava sudcu na vytýčenie termínu pojednávania na deň 07. 05.

2010... odporca dňa 27. 4. 2010 zaslal súdu vyjadrenie, ktoré bolo právnemu zástupcovi

navrhovateľa doručené dňa 30. 04. 2010...

- dňa 7. 5. 2010 súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, písomné vyhotovenie

rozsudku zo súdu bolo vyexpedované 7. 6. 2010. Dňa 23. 6. 2010 odporca proti rozsudku

podal odvolanie...

-... spis v období od 24. 08. 2010 do 09. 05. 2011 sa nachádzal na Krajskom súde v

Trnave, dňa 31. 3. 2011 Krajský súd... zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie...

- dňa 01. 07. 2011 úprava sudcu na vytýčenie termínu pojednávania na deň 11. 10.

2011...

- dňa 11. 10. 2011 pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým , že od pôvodného

navrhovateľa bude vyžiadané vyjadrenie a na ďalšie pojednávanie bude predvolaný aj

pribratý súdny znalec...

- dňa 31. 10. 2011 predsedníčka súdu postúpila do spisu podanie odporcu zo dňa 26.

10. 2011 označené ako „vznesenie námietky zaujatosti“, dňa 4. 11. 2011 zákonná sudkyňa...

sa vyjadrila k námietke zaujatosti a dňa 9. 11. 2011 dala pokyn na predloženie spisu

Krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti... Krajský súd dňa 15. 11. 2011

rozhodol o námietke zaujatosti a zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania

a rozhodovania veci...

- dňa 26. 10. 2011 bolo na tunajší súd doručené oznámenie navrhovateľa o zmene

veriteľa a zároveň bol podaný návrh na pripustenie vstupu účastníka na strane

navrhovateľa namiesto doterajšieho navrhovateľa...

- dňa 9. 1. 2012 bolo rozhodnuté o zámene účastníka...

- dňa 2. 2. 2012 bol na súd doručený návrh na vylúčenie veci na samostatné

konanie...

- dňa 2. 4. 2012 úprava sudcu na urgovanie dožiadania o vypočutie konateľky

odporcu a svedkyne dožiadaným súdom... dňa 12. 4. 2012 súdu bola doručená zápisnica o

informatívnom výsluchu,

- dňa 3. 5. 2012 úprava sudcu na vytýčenie termínu pojednávania na deň 26. 06.

2012...

- dňa 26. 6. 2012 pojednávanie bolo odročené na neurčito, vzájomný návrh odporcu

bol vylúčený na samostatné konanie, konanie bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia

o vzájomnom návrhu odporcu. Uznesenie zo súdu bolo vyexpedované 17. 7. 2012...»

Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že «Do dňa 26. 06. 2012

neexistovali žiadne prekážky postupu súdu podľa ust. a nasl. Dňa 26. 06.

2012 bolo na pojednávaní vydané uznesenie o prerušení konania do právoplatného

rozhodnutia o vzájomnom návrhu odporcu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie.

Uznesenie ešte nie je právoplatné...

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ.

Prvé pojednávanie vytýčené na deň 22. 01. 2008 sa nemohlo uskutočniť, lebo

odporca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti konateľky, pričom

odporca mal svojho zástupcu. Nedostavil sa nikto, preto pojednávanie muselo byť odročené.

Dňa 12. 02. 2008 druhé pojednávanie muselo byť tiež odročené, lebo odporca deň

pred pojednávaním doručil na súd vzájomný návrh, ktorý bolo potrebné doručiť

navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý však na pojednávaní nebol prítomný.

Odporca vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktorá však ako to

vyplýva aj z rozhodnutia nadriadeného súdu nebola dôvodná, lebo sudkyňa vylúčená

nebola. Spis však v dôsledku vznesenej námietky zaujatosti musel byť predložený

nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej odporcom...

Prieťahy, ktoré boli spôsobné súdom.

Podľa môjho názoru súd doteraz vo veci konal plynulé... Nezistila som také obdobie,

v ktorom by súd bol nečinný. Súd podľa môjho názoru prieťahy v tejto veci nespôsobil...

Ani prieťahy, ktoré boli spôsobené sťažovateľom, nepovažujem za zbytočné...

Dĺžka konania je daná rozsahom dokazovania, predmetom konania a to vzhľadom na

namietané okolnosti ohľadne platnosti zmluvy, rozsahu dodávky pitnej vody, množstva jej

spotreby, či nelegálnych odberných miest, dokazovania potrebného na tieto okolnosti,

vrátane dokazovania znaleckého a doplnenia znaleckého dokazovania. Je daná aj

opakovanou zámenou účastníkov, o ktorých musí súd rozhodovať skôr, ako by ďalej konal a

rozhodoval vo veci samej.

Sťažovateľ uviedol dĺžku trvania prieťahov, ktoré podľa neho spôsobil súd. V tomto

smere je nutné uviesť, že jeho argumentácia nie je správna. Navrhovateľ podal návrh, ale

pri podaní návrhu súdny poplatok nezaplatil. Bez zaplatenia súdneho poplatku nie je možné

v takejto veci ako bola táto vydať platobný rozkaz ani inak konať, len vyzvať navrhovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Vo výzve musí byť účastníkovi poskytnutá lehota

na jeho zaplatenie. Okrem toho navrhovateľ pri podaní návrh nepredložil plnú moc na

zastupovania i keď v návrhu zastupovanie uvádza. Aj uvedený nedostatok bolo potrebné

odstrániť a vyzvať na predloženie plnomocenstva a poskytnúť lehotu na jeho predloženie...

Uvedené úkony musel súd vykonať, aby mohol v konaní ďalej pokračovať. Nemožno preto

hovoriť o zbytočných prieťahoch...

Po podaní odporu proti platobnému rozkazu odporcom taktiež nemožno hovoriť o

zbytočných prieťahoch súdu, lebo podaním odporu nebol zaplatený súdny poplatok za

podaný odpor zo strany odporcu. Takže bolo potrebné vyzvať odporcu na zaplatenie

súdneho poplatku. Aj tu bolo potrebné poskytnúť účastníkovi primeranú lehotu na splnenie

tejto povinnosti. Odporca podal žiadosť o oslobodenie, bolo potrebné o tom rozhodnúť.

Úkony v tomto smere potrebné boli vykonané a aj realizované v primeranej lehote, takže

nejde o zbytočné prieťahy. Naviac bolo potrebné skúmať doručenie cez poštu, lebo sa

nevrátila doručenka. Dátum doručenia je pritom dôležitý, pretože súd musí skúmať či odpor

proti platobnému rozkazu je alebo nie podaný v zákonom danej lehote. Od toho je závislé

potom ďalšie konanie (či odmietnuť ako oneskorene podaný alebo či sa včas podaným

odporom platobný rozkaz zrušil ). Za zbytočné prieťahy nemožno považovať ani obdobie od

dátumu vytýčenia toho ktorého pojednávania do termínu pojednávania. Týka sa to každého

z pojednávaní v tejto veci... Naviac ani jedno pojednávanie nebolo vytyčované dvakrát, ako

to tvrdí sťažovateľ ohľadne pojednávania vytýčeného na deň 04. 09. 2008. Ako už bolo

uvedené, odporca deň pred pojednávaním doručil súdu vzájomný návrh. Pojednávanie tak

mohlo byť len odročené, lebo na pojednávaní nebol prítomný navrhovateľ a vzájomný návrh

mu musel byť doručený tak, ako to ukladajú zák. ust.

Nemožno preto hovoriť o zbytočných prieťahoch tak, ako to tvrdí sťažovateľ. Vo veci

sa ako potrebné dokazovanie ukázalo dokazovanie znalcom a tiež doplnenie dokazovania

znalcom. Doručenie doplnenia znaleckého posudku účastníkom, aby sa s ním mohli

oboznámiť nemožno taktiež považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Ak účastník podá

návrh na zámenu účastníka, ide o procesný úkon, o ktorom musí súd konať a rozhodnúť

skôr, ako bude v konaní ďalej pokračovať. Musí však zachovať aj plynutie zákonnej lehoty

na odvolanie, ktoré je proti rozhodnutiu súdu o zámene prípustné. Preto opätovne nemožno

tvrdiť, že súd nekonal bez zbytočných prieťahov, lebo o týchto procesných návrhoch mal

zákonnú povinnosť rozhodnúť skôr, ako by ďalej konal vo veci samej.

Pod Spr. 867/2011 bolo vedené podanie odporcu označené ako „vznesenie námietky

zaujatosti“, ktoré bolo adresované predsedníčke súdu. Sťažovateľ v tomto podaní výslovne

vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi. Ani z obsahu podania nevyplývalo,

že ide o sťažnosť na prieťahy v konaní. Toto podanie sťažovateľa nebolo odmietnuté, ale

sťažovateľovi bolo zaslané oznámenie o ďalšom postupe. Na ďalšie podanie odporcu, ktoré

bolo adresované opäť predsedníčke súdu a označené ako „porušenie ustanovení “,

opäť bolo sťažovateľovi predsedníčkou súdu zaslané oznámenie, v ktorom už bol

upovedomený o tom, že vo veci vznesenia námietky zaujatosti rozhodol nadriadený súd. K

tejto poznámke sú pripojené oznámenia predsedníčky súdu a podanie sťažovateľa zo dňa

23. 11. 2011, nakoľko jeho pôvodné podanie sa nachádza v spise na čl. 378 - 384.

V tejto veci sťažnosť na prieťahy v konaní ako predsedníčka súdu neriešila, nakoľko

nebola podaná.

Zhrnúc všetky tieto okolnosti som toho názoru, že v konaní doteraz nie sú zbytočné

prieťahy, ktoré by zapríčinil súd.

Ospravedlňujem sa za nedodržanie určenej lehoty, ale od 29. 6. 2012 do 13. 7. 2012

som čerpala riadne plánovanú dovolenku...».

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej

neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o

zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce z občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych

vzťahov tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich

nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti

síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím sa ústavný súd čiastočne

stotožňuje, pretože v priebehu konania odporkyňa spochybnila správnosť vyúčtovania

„dodávky pitnej vody“, ktoré bolo „v rozpore so zmluvou o dodávky pitnej vody a odvode

stočného“, a vo veci muselo byť nariadené aj znalecké a kontrolné znalecké dokazovanie,

avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba

na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že

by išlo o právne zložitú vec „z dôvodu zámeny účastníkov“, preto vyjadrenie okresného

súdu v tomto smere neakceptoval.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka síce požiadala

o odročenie prvého pojednávania určeného na 22. január 2008 pre nemoc a jej právny

zástupca sa pojednávania tiež nezúčastnil, ale táto okolnosť spolu s podanou nedôvodnou

námietkou zaujatosti nemala výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ktoré by mohol

ústavný súd pripísať na jej ťarchu. K predĺženiu posudzovaného konania prispelo čiastočne

aj to, že sťažovateľka podala odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, o ktorom musel

rozhodovať Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“), pričom spis sa nachádzal

na odvolacom súde viac ako 9 mesiacov, ale na druhej strane ústavný súd pri hodnotení

postupu sťažovateľky bral do úvahy to, že ako účastníčka konania nesporne má právo

na tieto procesné úkony, ktoré urobila. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale

zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú

na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal

do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne ,

).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 6 rokov (na okresnom súde bolo

začaté 4. septembra 2006) je už samo osebe neprimerané.

Okresný súd vykonal síce množstvo jednoduchých procesných úkonov, ako to

vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní, vo veci samej rozhodol

rozsudkom 7. mája 2010 a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale

napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného súdu v napadnutom konaní

bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. marca 2011 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. -329

zo 7. mája 2010 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu je zrejmé, že okresný súd

rozhodol bez toho, aby dostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a tiež

sa prakticky žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so vzájomným návrhom

sťažovateľky z februára 2008.

Okresný súd teda v konaní nepostupoval podľa ustanovenia , keď

nerozhodol o celej prejednávanej veci, t. j. aj o vzájomnom návrhu sťažovateľky, ktorý bol

ňou prednesený ešte v roku 2008 (obdobne , ).

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj

za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. )

a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd

preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné

prieťahy v konaní neboli zistené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky

podľa okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 3 500 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval

priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 338,62 €, ktoré však bližšie nešpecifikoval.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je vyššia ako suma

vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a odporuje tejto vyhláške.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2011

v sume 763 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 127,16 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,63 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 323,50 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012